Milan Barlog
Krajina zázrakov
Viete si predstaviť, že by vám ktosi ukradol budovu a vy by ste na to len ľahostajne, v lepšom prípade bezmocne hľadeli? Viete si vôbec predstaviť, ako sa dá ukradnúť železobetónová krabica?
Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika

Viete si predstaviť, že by vám ktosi ukradol budovu a vy by ste na to len ľahostajne, v lepšom prípade bezmocne hľadeli? Viete si vôbec predstaviť, ako sa dá ukradnúť železobetónová krabica?

Zima nepoľavuje, tlak na nelegálne výruby lesných drevín neustáva. Prešli sme celý Jereňáš, nenašli sme žiadne nové výruby a na obnovci, ktorý teraz denne posýpa krajinu, ani žiadne stopy po Rómoch z blízkej osady. Široký potok medzi osadou a lesom rozmrzol a sťažil prístup do tejto časti lesa... Vraciame sa s kolegom k autu a po naliehavom telefonáte sa presúvame pod Dreveník. Tam nás čaká čosi, čo presahuje všetky moje doterajšie zážitky.

Neverím kampaniam, ale – povedzme si úprimne – čo je už zlé na podpore domáceho trhu kupovaním domácich výrobkov? Presne v duchu tejto kampane som v máji minulého roku kúpil dcére prenosný CD prehrávač DCM-403 s írečitým názvom Orava od Oravskej elektrotechnickej spoločnosti s.r.o., Nižná nad Oravou. Okrem pomerne nízkej ceny a už spomínanej podpory domáceho výrobku hlavným motívom bola možnosť prehrávania formátu mp3.

Dnes som bol na obhliadke sporných úsekov trasy navrhovanej železničnej vlečky. Vyzerá to tak, že v kultúrnej krajine Podbraniska pribudne ďalšia antropogénna štruktúra. Vlečka by mala preťať krajinu medzi súčasnou železničkou Spišské Vlachy – Spišské Podhradie a pripravovaným priemyselným parkom medzi Klčovom a Spišským Hrhovom. Nebránime sa a aj dnešný náš, rozumej ochranársky postoj smeroval jednoznačne k vyriešeniu všetkých sporných bodov, ktoré by mohli nastať. Železnička by mala viesť v priestore, v ktorom sa bránime diaľničnému privádzaču, lebo vizuálny i environmentálny impakt jednokoľajky a cestného telesa s mimoúrovňovým križovaním je neporovnateľný. Napriek všetkému som však nemal dobrý pocit. V pozadí stále ostávalo čosi nevyslovené.

Zima sa len nerada vzdáva svojej nadvlády. Aj keď sú dni slnečné, jasné, v noci ortuť teplomera klesá pod mínus desať. Na rozhraní pevniny a vody môžeme v týchto dňoch pozorovať úžasné divadlo – tvorbu abstraktného umelca, ktorý spája umenie tvarovania žeravej skloviny s chladnou nádherou nekonečného množstva tvarov. Za každou zákrutou potoka nájdeme nové a nové mikrosvety. Už zajtra nebudú skutočnosťou, už zajtra zaniknú, o mesiac na ne zabudneme. Tak si ich dnes ešte vychutnajme.

V krátkom čase som mal tri vzájomne nesúvisiace zážitky na jednu tému.

Dvanásť kilometrov dlhý, sto až stopäťdesiat metrov hlboký. Taký je Prielom Hornádu. Výškový rozdiel rieky v ňom je 60 metrov. Na tomto úseku Hornád vytvoril unikátny svet fantastických scenérií. V tomto čase ich môže návštevník obdivovať tak, ako v žiadnej inej časti roka – aj na jar privilegovaní vodáci cez najkrajšie úseky kaňonu len prebehnú, sotva stačia vnímať okolie. Keď sa však vydarí zima, môžete si všetko vychutnať naplno. A tá tohtoročná sa vydarila nadmieru.

Aj keď sa zdá, že zimy už ubúda a dni i noci sú teplejšie, predsa poryvy chladného vzduchu so snežením nedávajú všetkým obyvateľom našej prírody rovnaké možnosti na prežitie. Aj preto nájdeme v týchto dňoch pri našich obydliach vtáky, ktoré sú po iné časti roka pred našimi zrakmi ukryté. Stačí nasypať na balkón trocha slnečnicových semien a o chvíľu sa človek nestačí diviť.

Šušťanie šiat, šepotanie, vzrušené očakávanie. Slávnostné tóny, radostná atmosféra. Elegantné pohyby tiel, cengot čiaš... S tým všetkým sa spája prebiehajúca plesová sezóna. Nič z toho mi, žiaľ, nie je blízke – aj preto je pre mňa účasť na plese utrpením.

Posledné chumáče hmly sa pomaly rozplývajú a lúče ranného slnka obnažujú zimnú rozprávku na Sivej Brade. Je najmladšou travertínovou kopou v rozsiahlom systéme travertínových lokalít okolo Spišského Podhradia a okrem svojich výnimočných prírodných hodnôt je atraktívnou kulisou prírodného diania v každej ročnej dobe.

Mrazivá arktická perióda, čo zasiahla temer celú Európu, nezaháňa k našim príbytkom len cudzokrajných hostí. Podporu a znesiteľnejšie podmienky hľadajú v okolí ľudských príbytkov aj mnohé živočíchy, čo po zvyšok roka žijú roztrúsené v našej prírode. A aj keď sme na divé kačice zvyknutí vo väčších mestách celú zimu, po tieto dni sú menej plaché, pustia pozorovateľa do svojej bezprostrednej blízkosti.

Ak je vám po tieto dni väčšia zima, ako inokedy, vedzte, že sú aj chladnejšie oblasti. Sú tvory, ktoré k nám v zime prilietajú preto, že je tu podstatne znesiteľnejšie, ako v ich domovine. Chochláče severské.

Vysielačka zapípala. „Sme nad osadou a počujeme rúbať sekerou vo svahu oproti.“ „Dobre, ideme tam.“ S kolegom sme sa pobrali zreteľne vyšliapaným chodníčkom, kľukatiacim sa k hrebeňu unikátneho lesa, za ktorým sa údajne ozýva zvuk sekery. Je tuhý mráz a my sa snažíme chrániť strategické miesta pred nivočením Rómami z blízkej osady.

V živote to tak občas býva, že človeka prekvapí niečo, čo vôbec nečakal. Aj také normálne, bežné ráno môže byť zrazu úplne iné.

Vždy ma rozčúli, keď si starostovia začnú sťažovať, že u nich doma nie je žiadna atrakcia, nič, čo by pritiahlo turistov. To je najčastejší úvod k úvahám o nevyhnutnosti vybudovania lyžiarskeho strediska... Pritom, garantujem, v okolí každej obce sa vždy nájde niečo, čo dostatočne spropagované spolu s podporou šikovných miestnych ľudí celkom určite pritiahne ľudí. Nemusia to byť Tatry či Slovenský raj. A žiadaní návštevníci nemusia byť len snobi, očakávajúci päťhviezdičkový hotel v atraktívnom horskom prostredí. Možno by postačili mladé rodiny s primeranými nárokmi na krátke vychádzky do okolia a nenáročným pohodlím.

Suchý mrazivý vzduch týchto dní vytvára výborné podmienky pre dobrú viditeľnosť, zároveň však obmedzuje vznik atribútov, takých typických pre zimu – srieňa, námrazy, osuhle... Všade v prírode platí, že najbohatšie sú miesta na styku dvoch rôznych systémov a tak aj teraz nájdeme najväčšie bohatstvo tvarov na styku vody a vzduchu – napríklad na brehu potoka.

Z hľadiska technologického žijeme vskutku vo zvláštnych časoch. Myslím, že ešte nikdy nebola priepasť medzi rozvojom technológií a ich reálnym využívaním taká veľká, ako dnes. Ešte nikdy nevyužívalo ľudstvo takú vyspelú techniku, ktorej by tak málo rozumelo. V praktickom každodennom živote využívame neustále sa zdokonaľujúce produkty, o ktorých fungovaní nemáme ani hmlistú predstavu. Je zrejmé, že málokto z nás má čo i len šancu dobre porozumieť tomu, čo sa deje vnútri mobilov, notebookov, palmtopov či stolných počítačov, o serveroch a megastrojoch kdesi v útrobách technologických centier ani nevraviac. Napriek tomu som presvedčený, že by sme nemali rezignovať aspoň na ich správne využívanie. Aj v blahých časoch písacích strojov sme predsa museli dávať pozor na diakritiku, gramatiku a nikoho by ani nenapadlo napchať do valca naraz pätnásť papierov, aj keď to prakticky bolo možné.

Z duše neznášam, keď niekto svoje telesné hlieny vypúšťa siakaním pomedzi prsty. A to som mal dnes temer celú cestu šťastie práve na takýchto gadžov, čo sa striedali predo mnou. Dvíhalo ma, nechutne krútilo duševnými zákutiami. Ale ináč bolo všetko v úplnom poriadku. Knola bola tradičná. Krásna, láskavá, i riadne namáhavá. Ako vždy – stála za to.

Kto po tieto dni premôže pohodlnosť, odlúči sa od plného stola a vydá sa do prírody, môže zažiť prírodnú podobu vianočných sviatkov. Môže to byť kdekoľvek – v odľahlom kúte mestského parku rovnako ako uprostred rozľahlého lesa. Alebo stačí zájsť kúsok za hranicu mesta.

Svet je závratnejší, ako sa môže zdať. Nie je tomu ani pätnásť rokov, čo som články, projekty, námety – skrátka všetko klepal na písacom stroji. Dnes oň deti občas zavadia pri hľadaní vecí v sklade a hľadia naň ako na relikviu... Rukami mi prešli hádam všetky vývojové rady počítačov, ktoré u nás boli k dostaniu, zvykal som si na prostredie všetkých operačných systémov, ktoré pán Gates vymyslel. Počítače sme začali brať ako nevyhnutnú životnú súčasť, sú všade, sme ich otrokmi. V podstate tú istú agendu ako pred desiatimi rokmi robí dvojnásobné množstvo úradníkov po tom, čo z úradov navždy vymizli archaické klepkajúce stroje...