Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika
Všetko začalo nenápadnou správou – v Národnom parku Poloniny vypustili stádo zubrov, pozbieraných z viacerých európskych zoologických záhrad. Pozeral som na televízny šot a ani vo sne by mi vtedy nenapadlo, akým spôsobom jeden z týchto rohatých impozantných kráľov lesa zasiahne do môjho života.
je malá dedinka na okraji Rožňavy v nive Slanej, brána do Slovenského krasu. Prvá písomná zmienka z roku 1243, majetok Bebekovcov, Mariássyovcov, dobytý Turkami. Hrad v gotickom slohu, dnes už v ruinách, kostoly v neskorobarokovom a ranogotickom slohu, barokový kaštieľ, štyri klasicistické kúrie. Jaskyňa, veľkolepá scenéria bralnatého reliéfu. Najlepšie vyhliadky na pobyt náročných návštevníkov.
Som vo veku, keď si môžem dovoliť luxus plniť si detské sny. Byť na živom koncerte skupiny Deep Purple ...
pochytila v tieto dni niektorých fotografujúcich blogerov a tak keď som sa dostal do vhodného prostredia, nemohol som nevyužiť to. Nostalgická atmosféra potoka Smrečianka v Žiarskej doline ma inšpirovala k niekoľkým záberom.
Po známej tatranskej veternej smršti sa rozprúdili vášnivé diskusie o zmysluplnosti ťažby na poškodených plochách lesa. V súčasnej dobe ostal pred ochrancami prírody už len jeden boj – o Tichú a Kôprovú dolinu. V rinčaní zbraní však zanikajú zvuky lesných kolesových traktorov na iných miestach Tatranského prepytujem národného parku.
Hornádu medzi Kysakom a Margecanmi sa oplatí cestovať v každom čase, ale jesenná doba tu má zvláštne čaro. Početné vápencové kopce kontrastujú s modrou oblohou a pestro sfarbenými lesmi a celý tento obraz sa zrkadlí vo vodách Ružínskej priehrady.
Je ľahké súperiť s fotkami západu slnka, lebo slnko teraz v našich končinách zapadá v dobe, keď väčšina ľudí ešte bdie. Ale východ, to je iná káva – na východ, aj keď slnko už vychádza dosť neskoro, si predsa len treba privstať. A v tom som už konkurenciu zo synovej strany nemal. Navyše – v celom meste niet tak vysokej prístupnej budovy, z ktorej by bolo možné východ pozorovať. Treba vyšliapať na blízky hrebeň nad mestom.
Jeseň sa začala vyfarbovať v celej svojej kráse a dominuje jej červená, purpurová, žltá, hnedá. Iných farieb je pomenej, čo však neznamená, že nemôžu byť pre jeseň charakteristické.
Pol dňa som bol v rozpakoch. To sa teraz budeme predbiehať? Budeme sa naháňať, kto skôr zavesí svoj výtvor na blog? ...
Naozaj nemám ani tušenie, čo si mám o tom myslieť. Veriť polícii, ktorej som od malička zvyknutý neveriť zo zásady? Veriť tej dievčine, čo na mňa tak úprimne hľadí z televíznej obrazovky? Veriť investigatívnym redaktorom, čo sa pokúšajú odhaliť pravdu za každú cenu? Kde je tu pravda?
Les začal sťahovať do podzemia zásobné látky svojich organizmov. Čo sa dá, využiť – heslo dňa. Veľa času neostáva, aj keď to ešte stále veľmi nevnímame...
Sú veci zdanlivo paradoxné. V letných horúčavách, napriek búrkam, zápcham na vodopádoch a prepchatým kempom bol Slovenský raj plný návštevníkov. Začiatkom septembra sa ako švihnutím zázračného prúta vyprázdnil. Napriek krásnym dňom sú frekventované trasy prázdne, tiché. Ako napríklad známy Stratenský kaňon...
Jamník je napohľad celkom obyčajná obec. Osadená v nie príliš vábnom prostredí, ktoré socialistické poľnohospodárstvo zrovnalo lánmi oráčin bez kúska zelene a napriamenými zmeliorovanými potokmi. V dedine obklopenej oráčinami naozaj nie je bohvieaký výber na nedeľnú popoludňajšiu prechádzku.
kto občas vyvráti, môže sa dočkať zaujímavých prekvapení. Sme zvyknutí chodiť s hlavou sklonenou alebo zdvihnutou na horizont okoloidúcich hláv. Tých, čo chodia hlavou nahor, považujeme za horenosov. Neprávom...
Jakživ nepochopím niektorých ľudí. Niekedy mám aj ja zlosť a rozbíjal by som, čo mi príde pod ruku. Doteraz som sa vždy ovládol... Alebo si viem predstaviť, že ma pochytí obyčajná ľudská závisť a kopnem susedovo nové auto do pneumatiky. Ale ničiť, rozbíjať bez príčiny? Len tak, zo zábavy?
motocyklových podujatí na Slovensku v tomto roku – aby som bol presný, citujem z oznámenia Sport Centrum Enduro klubu Košice orgánom a organizáciám ochrany prírody a krajiny. SC z poverenia Slovenskej motocyklovej federácie SMF, Medzinárodnej motocyklovej federácie FIM a v spolupráci s mestom Krompachy organizoval počas tohto víkendu Majstrovstvá sveta jazdcov terénnych motocyklov Enduro. Pokiaľ ste však obdivovateľmi chlapíkov na motorkách a motocyklových podujatí vôbec, ani ďalej nečítajte. Ja som sa cez víkend zaujímal o odvrátenú tvár tohto takzvaného športu.
Keď sa po týždni neustáleho dažďa a permanentnej hmly ukázalo nad Roháčmi slnko, dúfal som, že krásny deň vydrží. Hory si však žijú svoj vlastný život podľa vlastných pravidiel a málo dbajú na ľudské želania. Takže napokon som bol vďačný aj za to málo, čo sme dostali.
Dychčiac vystupujem na vrchol. Čas je môj nepriateľ, stúpajúce slnko rozpúšťa more hmly podo mnou. Neustále sa obzerám..
Priateľ má lustračné osvedčenie, na základe ktorého mohol v minulosti vykonávať funkciu prednostu okresného úradu životného prostredia. Má doklad, ktorý osvedčuje, že v minulosti pred spomínanou minulosťou nebol spolupracovníkom Štb. Roky žil spokojne, vedomý si svojej bezúhonnosti v tomto smere. A zrazu sa ukázalo, že všetko je ináč.
Keď som na jar uviedol sériu fotografií so Spišským hradom, ozvali sa hlasy o kráse jeho nočného obrazu. Ako na mnoho ďalších vecí, aj na túto sa dá hľadieť z dvoch strán.
