Milan Barlog
Čas mäty
Kto by nepoznal vôňu mäty. Známa pestovaná mäta pieporná má v prírode dôstojného zástupcu – mätu dlholistú, ktorá v týchto dňoch bohato kvitne.
Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika

Kto by nepoznal vôňu mäty. Známa pestovaná mäta pieporná má v prírode dôstojného zástupcu – mätu dlholistú, ktorá v týchto dňoch bohato kvitne.

Neustále klesanie cien všetkých komponentov i hotových produktov v počítačovom biznise bez ohľadu na stupeň ich vývoja je dlhodobý trend. Aj tu sú však momenty, ktoré dokážu človeka prekvapiť.

Na sklonku leta pri prechádzkach lesom nás popri početných motýľoch hádam najviac zaujmú fuzáče. Je to početná skupina rôzne veľkých chrobákov, ktorých typickým znakom sú viac-menej dlhé v pomere k telu zväčša nápadné tykadlá.

Stúpam lesným chodníkom, oblápa ma sivá vlhká hmla. V lese je prítmie, ale nad hlavou sa medzi korunami pobelieva.

Murovaná skala vlastne nie je skala – je to názov rozsiahleho hrebeňa, vo svahu ktorého sa týčia Turniská, Červená skala a ďalšie útvary. Na severe je ohraničený Kojšovskou skalou, čo je už regulérny skalnatý vrchol oproti Folkmarskej skale, ktorá sa napriek svojmu názvu vypína nad Kojšovom. Z Veľkého Folkmara, od ktorého má meno, uvidíte len lesnatý chrbát... Skál je tu teda neúrekom a ich krásu sa oplatí vnímať v každom ročnom období. Aj uprostred leta.

Pendantom typického obrazu blížiacej sa jesene – zhromažďovania sťahovavého vtáctva – je obraz typicky letný – zhlukovanie motýľov na miestach s vlahou, ktorá je v horúcich dňoch čoraz vzácnejšia.

znamenajú koniec leta. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to fakt. Pre niekoho dôvod na nostalgiu, pre niekoho uvoľnenie po neznesiteľných horúčavách. Bez ohľadu na to, ako kto na to pozerá, dnešné ráno ma oslovilo predzvesťou chladných rán a dlhých popoludňajších tieňov.

Koncom týždňa som bol v rámci celoslovenského monitoringu skontrolovať lokalitu škardy sibírskej neďaleko Levoče. Ide o jeden z piatich známych výskytov na Slovensku. Človek by povedal – taká vzácnosť! No napriek rozumným predpokladom tu nemá táto nenápadná kvetina na ružiach ustlané. Lokalita verne odráža stav slovenského lesníctva, všetky jeho súčasné problémy a nepochopenia. V posledných rokoch sa pozornosť slovenskej verejnosti uprela na boj lesníkov a ochranárov v Tatrách a v ruchu tohto boja tak trocha zanikol fakt, že podobné problémy ako v Tatrách sú aj na iných miestach Slovenska.

Viete si predstaviť, ako mohla vyzerať svadba v 16. storočí? Aspoň aký-taký obraz si mohli urobiť ľudia, čo sa dnes popoludní zastavili v Spišskej Novej Vsi na námestí pred Redutou, kde ľudia zo skupiny Jago spolu s ďalšími skupinami z celého Slovenska predviedli, ako to bolo. Aj keď je Jago pôvodne skupinou historického šermu, dávno prekročil hranicu tohto žánru a dnes popoludní bol schopný okrem svojich tradičných ingrediencií predviesť celú škálu zábavy i umenia. Hraný šot rozložený na celé novoveské námestie tak priblížil celý proces prípravy svadby uhorského veľmoža...

Bola hlavným dôvodom a napokon aj motívom mojich začiatočníckych fotografických snáh. Pamätám sa na svoju utkvelú predstavu o tom, že chcem mať jej kvety zväčšené na formát A3. V tých dobách pred temer tridsiatimi rokmi to bola pre amatéra temer nedosiahnuteľná méta. Môj prvý Flexaret mi ju pomohol s predsádkou naozaj len trocha priblížiť. Čiernobiela slabo osvetlená fotografia veľkosti pohľadnice zachytávala z celého kvetu len úzke pásmo s hĺbkou zopár milimetrov, čo bolo na relatívne veľký kvet málo. V dnešnej dobe nepredstaviteľný výber digitálnej techniky s neuveriteľnými možnosťami umožňuje pohodlne dosiahnuť veľkosť obrazu 100x75 cm s hĺbkou ostrosti na celý objem kvetu. Medzi týmito dvoma métami boli roky príležitostného fotenia krásavice z rôznych uhlov a vzdialeností rôznymi aparátmi – no vždy so snahou zachytiť pomíňajúcu krásu.

Pieniny sú známe Prielomom Dunajca a charakteristickými Troma korunami. Ostatné krásy nášho najmenšieho národného parku ostávajú tak trocha v ich tieni. Úplne nezaslúžene.

Takto pred rokom napísal Milan Čarňanský pomerne pohodový lokálpatriotský príspevok o vtedy práve ukončenom jubilejnom Spišskom trhu. Nechcel som mu vtedy kaziť príjemný pohľad na túto „udalosť“ v jednej z metropol Spiša, ale povedal som si, že o rok napíšem svoj pohľad na Spišský trh ja. Vtedy som ani len netušil, že tohto roku ma predbehne – vlastný syn (http://ivanbarlog.blog.sme.sk/c/55437/bdquoA-vobec-som-nenormalny-ja-alebo-vyldquo.html).

V každodennom živote si málokedy uvedomíme hlboké zmeny v životnom prostredí, ktoré vplyvom ľudskej činnosti prebiehajú. Pribúdajúce skládky odpadu či požiar skladu chemikálií sú náhlymi, viditeľnými zmenami, no sú len špičkou ľadovca. Omnoho hlbšie, nezvratné zmeny nevnímame.

Zmáhajú vás súčasné horúčavy nastupujúceho leta? Neviete, kam sa podieť pred spaľujúcimi letnými lúčmi? Ponúkam vám malé virtuálne osvieženie.

Začiatok leta býva v slovenskej prírode prehliadkou krásy a bizarnosti jedných z najzaujímavejších jej obyvateľov – stredoeurópskych príbuzných tropických orchideí. Nie sú také nápadné, veľké a tajomné, ale stačí sa im trocha prizrieť a objavíme bohatstvo zvláštnych tvarov a kresieb. O vzácnosti ani nehovoriac.

Spiš je úchvatný v každom ročnom období. Práve končí čas kvitnutia jabloní, ktoré dodávajú okoliu Spišského hradu zvláštny bieloružový kolorit.

V mediálnom hluku, spôsobenom zvadou okolo likvidácie kalamity v Tatrách, zanikol fakt, že aj na iných miestach Slovenska sú lesníci aktívni v zasahovaní do prostredia lesov, ako na to upozornilo Lesoochranárske zoskupenie VLK. V obvode Mestských lesov Brezno v doline Mlynná, na území Národného parku Nízke Tatry, v chránenom území európskeho významu a chránenom vtáčom území budujú lesníci lesné cesty.

Nechcem zavádzať ani klamať. Ak vás zaujímajú ženské vnady, na tento článok neklikajte. Moja miss je zo súťaže iného razenia.