Starnúci muž s očami dieťaťa a dušou pubertiaka, ekológ. Zaujímam sa o zdravú stravu a píšem články o správnom stravovaní. Recepty často zdieľam na https://adroma.sk Zoznam autorových rubrík: Z prírody, Zápisník strážcu, Krajina, Alternatívy, Úlety, Súkromné, Čierna kronika
Moje rodné mesto zažíva vianočnú atmosféru. Chlapi v zelených montérkach už pred troma týždňami naťahali drôty so žiarovkami a bývalí poslanci sa na poslednom zastupiteľstve dohodli, že svoje odmeny venujú na doplnenie a obnovu tejto výzdoby. Slovami súčasného primátora, ktorý vzišiel z bývalých poslancov – aby sme sa vyrovnali Popradu a ďalším mestám, kde je vianočná výzdoba na úrovni.
Príjemné jesenné počasie pretrváva. Nastávajúce vianočné sviatky na tom nič nezmenia, výraznejšiu zmenu môžeme očakávať na prelome rokov. Ako som si však dnes prečítal v predpovedi renomovaného meteorológa, je predpoklad suchej a teplej zimy s možnými prekvapeniami na jej konci, keď to už nebudeme očakávať a ani nám to nebude vhod. Nech už bude zima akákoľvek, faktom ostáva, že tohtoročný december je netradičný. Minulého roku sme už o takomto čase mali po snehovej kalamite, kým pri dnešnej prechádzke decembrovou prírodou som objavil temer neuveriteľných živých poslov jari a leta.
Netradičné decembrové počasie pokračuje. Na Spiši bol krásny slnečný víkend, ktorého náboj tlmila len tradičná hmla. Nad jej príkrovom však pulzoval udivený život. Stavbári stavali domy, pokrývali strechy, koníky a ovce sa pásli. Zimu, ktorá by tu mala vládnuť, chabo pripomínali len zasrienené byle a konáre v pásme hmly.
Píšem tieto riadky na konci víkendu, ktorý sa nielen v mojom osobnom subjektívnom ponímaní zapíše ako najteplejší decembrový v mojom živote. Z mnohých miest nášho sveta hlásia teplotné rekordy. Nevidieť že sa niečo deje môže už naozaj len ten najväčší ignorant.
Kto poznáte Slovenský raj a Čingov a blízku lokalitu Ďurkovec, možno ste sa ani nezamysleli nad pôvodom tohto názvu. Nenazýva sa podľa Ďurka. Viac svetla do etymológie slova vnesie domáci nárečový názov Džurkovec, pochádzajúci od slova džura, džurka, čiže diera, dierka. Podľa toho by sa mala lokalita po slovensky správne nazývať Dierkovec?... Tak či tak – je tam zopár zaujímavých dierok, známych oddávna, podľa ktorých má časť známeho rekreačného strediska pomenovanie. Dnes sme jednu z nich začali čistiť.
Treba to raz za čas urobiť. Odísť, zahodiť za hlavu všetky starosti, vygumovať z hlavy každodenné nepríjemnosti. Odbočiť z vychodených chodníčkov, opustiť predpísané pokyny, pustiť sa za srdcom. Potom sa môže stať, že sa srdce chytí do pavučiny, ako sa to stalo v sychravý decembrový deň aj mne.
V deň volieb bolo krásne, no záhrady už spali zimným spánkom, takže ľudí to k robote na hmotných statkoch príliš nelákalo. Napriek tomu bola volebná účasť dosť nízka. Od toho sa evidentne odvíjali aj výsledky volieb. Dopadli presne ako sa dalo očakávať – zvíťazil jeden z troch najsilnejších kandidátov.
Hoci spoločnosť žije nastávajúcimi komunálnymi voľbami, v týchto dňoch sa okolo nás odohrávajú omnoho zaujímavejšie veci než nejaká nezáživná kampaň, plná poloprávd, lží a ohováraní. To, čo sa deje za hranicami našich životov, obydlí a miest je pravdivé, skutočné a krásne.
Neviem, ako u vás, ale u nás sa tá tohtoročná celkom pekne rozbehla. Z tých, čo majú šancu byť zvolení, sa niektorí vzájomne okydávajú, vykrikujú si minulé hriechy, čo im zároveň nebráni sľubovať nesplniteľné. Tí, čo šancu nemajú, sa tvária, akoby už sedeli na radnici, alebo sa netvária nijako a jeden netuší, kvôli čomu sa vlastne do tejto bizarnej súťaže prihlásili. No a potom je tu ešte úplne nový prvok – neznámy dobrodinec, čo povyťahoval temer na všetkých kadečo, čo sme tušili a nevedeli isto, aj čo sme netušili. Konečne sa v našom meste aspoň niečo deje.
Necelého pol roka po voľbách sa situácia v tomto štáte začína vyjasňovať. Hmla slov sa rozptyľuje a začíname zisťovať kto je kto. Situácia začína veľmi pripomínať rok 1994 a dobu, ktorá nastala po povestnej Mečiarovej noci dlhých nožov.
V období okolo sedemnásteho novembra 1989 som dni a noci prestál pred televízorom s párdňovým synom na rukách. V malom štátnom byte pred malým čiernobielym televízorom som hľadel na Karla Kryla a Martu Kubišovú a neskôr sledoval divadelnú hru Václava Havla a z pamäti sa mi vynárali útržky zo života, v ktorom som nevhodné spomienky zatĺkal hlboko do vlastného vnútra, aby mi ich nebolo vidno na tvári. Boli tam, nezabudol som na nič.
Hoci po neuveriteľnom včerajšku aj dnes sľubovali ďalší krásny deň, Hornádsku kotlinu zaliala celodenná hmla, z ktorej sa vynárali a mizli kolóny automobilových reflektorov a okraje okolitých horstiev. Zdalo sa, že v kotle s mliekom stuhol život, všetko bolo oblepené kvapôčkami sychravej emulzie. V tomto počasí som sa pol dňa pľačkal hore potokom, ktorý mi ukázal svoju inú tvár.
Aj keď sa to ešte nezdá, na niektoré miesta Slovenska už prišla zima. Levočské vrchy sú poprášené popraškom, ktorý na tiennych miestach zanechal na vozovkách hrubú vrstvu utlačeného snehu. Napriek chladu, prenikajúcemu pod bundu, som však mal výbornú náladu. Dnes sa mi splnil jeden z veľkých životných snov. Nad Oľšavicou v zimnej krajine vrčalo kolesové rýpadlo, známa udeeska, a jeho sympatický majiteľ menil kovovou lyžicou mnohoročný pohľad na krajinu a prírodu Slovenska. Ťažko tomu uveriť, ťažko to pochopiť, ale dnešná udalosť môže pozitívne ovplyvniť obraz mnohých miest slovenskej krajiny.
Galmus je obrovská vápencová platňa, rozbrázdená krasovým povrchom. Galmus je jednou z posledných bášt ticha, pokoja a ľudoprázdna. Galmus je prehliadaný a zaznávaný prírodný klenot medzi Rudňanmi, Poráčom, Slovinkami a Krompachami. Dnes sme ho vďaka európskym peniazom a slovenskému zanieteniu oficiálne otvorili pre ľudí.
Snaha o senzáciu za každú cenu núti niektoré médiá vyrobiť z úplne normálnej a bežnej udalosti udalosť prvoradého významu, hodnú významného miesta v hlavných správach dňa. Tak sme sa dnes dozvedeli, že maličké, sotva pár milimetrov veľké vegetariánske lykožrúty začínajú ohrozovať ľudí na životoch.
Prednedávnom som pri hľadaní akéhosi spisu naďabil na starý prospekt firmy Canon na fotoaparáty. A hneď na to som úplnou náhodou naďabil na zapotrošené číslo časopisu CD Tip z toho istého roku. Oba tieto materiály mi ukázali, v akej dobe žijeme, aký hektický život žijeme a ako sa okolo nás všetko mení bez ohľadu na to, že si to sotva uvedomujeme.
Onedlho sa to zlomí, zamračí sa, ochladí, začne pršať. Zmoknuté listy opadajú zo stromov, žiarivé farby zotrie smutná novembrová. Dnes však ešte stále trvá krásne počasie so všetkými atribútmi jesene – miernosťou, pohodou, pestrosťou a farebnosťou.
Už siedmy krát usporiadali Občianske združenia Zachráňme Letanovský mlyn z Letanoviec a Tatry z Liptovského Mikuláša revitalizačný tábor, v rámci ktorého sadíme stromy v rôznych častiach krajiny, najmä v ochrannom pásme Národného parku Slovenský raj. Včera to bolo v Betlanovciach a dátum tábora sa temer zhodoval s Dňom stromov, takže sme ho oslávili veľmi priliehavo.
Ráno bolo na Spiši -6 – -7 °C. Zamrznutá vegetácia ochabla a zdalo sa, že vegetačné obdobie skončilo. Napriek tomu vie príroda stále prekvapiť a ani tohto roku nezabudla pomiešať ročné obdobia.
