Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločnosť, Dumky a úvahy, Vážnejšie dumky a úvahy, Autizmus, Viera a ja, Médiá a komunikácia, Moje malé postrehy, Spomienky na minulosť, Príbehy zo života, Ako si žijeme, Na margo, Bežecký tragéd, Pohodička
Podľa správy agentúry AP (preložená bola publikovaná na www.bleskovky.sk) vraj na univerzite vo Virgínii vraždil autista. Agentúre to potvrdila prateta juhokórejského študenta. Od malička jej vôbec neodpovedal, a kým synovia sa obyčajne rozprávajú so svojimi matkami, tak on nič. Oficiálnu diagnózu autizmus však vraj potvrdili až lekári v USA...
Nečakané jednoaktovky. Sám život ich prináša a odnáša. Niekedy tak rýchlo, že ich ani nezaregistrujeme. Skúseným pozorovateľom života však nezvyknú uniknúť. O čo nečakanejšie sú, o to viac upútajú. A niekedy aj pobavia.
Len náhodou som dnes večer zablúdil na televízne kanály CNN a Sky News. A zostal som pozerať prikovaný k obrazovke takmer hodinu a pol. Striedavo na oboch kanáloch som sledoval smútočné spomienkové zhromaždenie na univerzite Virginia Tech. Ten smútok za obete šialenej tragédie sa z ďalekej Virginie cez obrazovku nekompromisne a bez opýtania vtieral aj k nám domov.
Miško a Marek, siamské dvojčatá. Ich osud obletel v posledných dňoch Slovensko. Ich mame doktori vraj už v osemnástom týždni tehotenstva povedali, že ich očakávané dvojičky sú zrastené. Žena sa spolu so svojím manželom namiesto odporúčanej interrupcie rozhodla deti si nechať. „Som hrdý na oboch synov, narodili sa z obrovskej lásky. Veľmi, veľmi, veľmi ich ľúbime. Sú to pre nás tie najkrajšie, najmilšie a najvytúženejšie deti,“ povedal aj za mamu otec siamských bratov pre jeden slovenský denník.
Na budúci týždeň uplynie 60 rokov od popravy prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa, dočítal som sa dnes v jednej správe Českej tlačovej agentúry. Keďže som počas svojho štúdia na práci „Mediálne aktivity krajanských spolkov v USA od začiatku masovej emigrácie dodnes“ narazil aj na niekoľko zaujímavých informácií viažucich sa práve na obdobie vzniku a existencie vojnového Slovenského štátu a na osobu jeho kontroverzne vnímaného prezidenta, dovoľujem si tri z nich (bez ďalšieho komentára) publikovať na mojom blogu. Tieto správy čiastočne dokazujú, že Slovenská ľudová strana ešte ani na jeseň 1938 neuvažovala o samostatnom Slovenskom štáte. Tiež dokazujú existenciu silného antisemitizmu v Slovenskom štáte, ktorý vyústil do neospravedlniteľných deportácií desaťtisícov Židov, za povolenie ktorých nesie zodpovednosť aj Tiso. A čiastočne dokumentujú zložitosť situácie v európskom priestore v tých časoch. Politici však napriek zložitej dobe museli prijímať rozhodnutia...
Ku kormidlu futbalového tímu Dukla Banská Bystrica sa vrátil v krátkom čase po druhýkrát. Banskobystrickú loď prevzal na začiatku zimnej prípravy v decembri minulého roka. Vtedy prekypoval optimizmom, čo s tímom dokáže. Začiatok jarnej časti mu ale nevyšiel. Len jedno víťazstvo v lige je v porovnaní so štyrmi ligovými prehrami chatrnou vizitkou. Tú navyše korunuje prehra vo štvrťfinále Slovenského pohára s „béčkom“ Ružomberka...
„Ja si namójdušu dám trochu z toho kečupu, šak ináč umrem od hladu,“ hovorí pekne po trnavsky sestra. Je učiteľka, normálne používa spisovnú slovenčinu. Bernolákovčinu vytiahne len vtedy, keď je nahnevaná a v koncoch. Tak ako dnes. Trčíme v trnavskej reštaurácii Láry Fáry, už viac ako hodinu a pol. A jedla nikde...
Podobný text som na blog umiestnil aj pred rokom na Veľkú noc. Budem a chcem sa opakovať. Oceňujem síce, že Markíza už druhý rok po sebe vysiela na Veľký piatok film Umučenie Krista. Mali ho však púšťať bez reklám. Ten film, ten príbeh by si takúto veľkorysosť od televízie určite zaslúžil.
Skladačku minulosť tvorí viacero do seba zapadajúcich kociek. Niektoré sú výraznejšie a v pamäti nám zostávajú navždy. Na iné zabúdame. Mne sa pri spomienke na Veľkú noc z môjho detstva stále vybavuje jedna taká výrazná "kocka". Bez nej sme si nevedeli v našom domčeku na dedine pri Trnave predstaviť ani jednu „šibačku“...
Veľa sa hovorí a píše o tom, ako si získať ľudí na svoju stranu. Ako s nimi efektívne komunikovať. Či treba viac cukru. Alebo biča. Prípadne z obidvoch ingrediencií po troške. Pretože koňa možno síce bičom k vode dotiahnuť, ale aby sa napil, na to treba aj niečo iné okrem biču...
„Upřímně řečeno, to se budete muset jet někam opálit, začít dělat binec s rodinou, na náměstí dělat ohně a co všechno a potom se vás teprve někteří politici zastanou a řeknou on je chudák. Ano máte pravdu, a je vidět, že jste moje krevní skupina.“ Toľko citát...
Kto sa dokáže usmiať, ľahšie si získava srdcia ľudí. Béla ten úprimný úsmev dostal do kolísky od sudičiek. A bodoval ním nielen vo vlastnej strane, ale aj medzi Slovákmi. Paradoxne, aj to bol jeden argument proti nemu na sneme. Slováci ťa nemajú čo mať radi! A tak vyhral Pál. Tiež sa občas usmieva. Ten úsmev ale na mňa nepôsobí zďaleka tak úprimne ako u Bélu.
Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána. Deň, kedy Ježiš prišiel do Jeruzalema. Začína sa ňou tzv. Veľký týždeň, v ktorom Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré Kristus uskutočnil v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň, to je však aj Veľký príbeh o ľudskej nestálosti. Veľký príbeh s aktuálnym odkazom pre nás smrteľníkov.
Ešte keď žil, hovorieval mi starý otec: „V živote Ťa osud zaveje do rôznych miest a krajín. Tam, kde zostaneš viac ako tri mesiace a budeš musieť žiť životom obyčajného človeka, so všetkými jeho radosťami a strasťami, tam budeš mať druhý domov.“ Berúc do úvahy, že už som mal za môj doterajší život tú česť stráviť rok v Prahe a rok a pol v USA, mám druhé domovy dva. A tak, ako sa na domovy patrí, rád na ne spomínam a vždy sa tam aj rád budem vracať...
Takto 12 rokov dozadu sa životom pretĺkal stále sám. Iste, chýbal mu niekto po jeho boku, s ktorým by sa delil tak o životné radosti, ako aj strasti. Aby na lásku stále nemyslel, všetky sily venoval práci. Vedel, že čím sa bude viac vo vzťahoch snažiť, bude nervóznejší a tým viac bude u nežného pohlavia narážať na nepochopenie. Už dlhší čas preto nechával veciam voľný priebeh. Veď ak sa Amor rozhodne, azda mu dá vedieť.
Americké vojská by sa mali z Iraku definitívne stiahnuť na budúci rok v marci. Konečný termín ukončenia americkej vojenskej prítomnosti v tejto krajine určuje návrh zákona, ktorý podporil americký Senát. Snemovňa reprezentantov sa tiež prikláňa k sťahovaniu amerických vojsk v roku 2008. Ak obidve komory svoj návrh zladia, pôjde finálna verzia na posúdenie prezidentovi Bushovi.
Žijeme v cynickom svete, v ktorom uchovávať si ilúzie a ideály je skôr smiešne a staromódne?
Netajím, že nepatrím k zástancom registrovaných partnerstiev ľudí s homosexuálnou orientáciou. A v budúcnosti by som bol aj proti ich prípadným snahám o adopciu detí. Na druhej strane však v každej ľudskej bytosti vidím v prvom rade človeka. Bez ohľadu na farbu jeho pleti, vierovyznanie, či sexuálnu orientáciu.
Marek sa asi bojí sám v tme v detskej izbe. Rovnako Barborka v našej spálni, v ktorej má svoju detskú postieľku. Takmer každý večer s nimi preto jednotlivo zaspávame (často doslova, budiac sa následne až okolo polnoci) aj ja s polovičkou. Lebo inak by halabušili dovtedy, kým by „neodpadli“. Verím, že ich ten strach časom prejde. Viem o ňom svoje, aj ja som sa v detstve zvykol trošku báť. Na svoje najväčšie nočné mory som doteraz nezabudol...
Dnes je Deň počatého dieťaťa. Každý z nás bol raz počatý. Dá sa preto povedať, že každý z nás dnes oslavuje svoje narodeniny. Pretože keby sa naši rodičia (už po našom počatí) rozhodli, že nás nechcú, tak by sme neboli. Je to jednoduché. Naši rodičia (a najmä naše mamy) mali tú moc rozhodnúť o našom bytí či nebytí.
