Tomáš Benedik
Turecko V – Stopom sýrskym pohraničím do tureckého Kurdistanu
Čo si o Slovákoch myslí turecký učiteľ, ktorý na Slovensku žil a pracoval? Ako sa v Turecku žije kurdskej menšine? Prichádzam do najzaujímavejšej časti Turecka.
S cestovaním som začal keď som mal 16 a vybral som sa spolu s otcom do Dánska a naspäť sám cez Interrail. Odvtedy ma to už nepustilo. Každú voľnú chvíľu a našetrené euro som vrazil do cestovania.Väčšinou to bolo na Ukrajinu, neskôr aj Moldavsko a Balkán, alebo tam, kde som našiel najlacnejšiu letenku. Po tom, ako som začal pracovať, som mal síce viac peňazí, ale dvojtýždňová dovolenka mi už nestačila. Po dvoch rokoch práce v zahraničí som dal výpoveď a spolu s priateľkou Mirunou sme si začali plniť cestovateľské sny: Cestu okolo sveta. Začali sme 2. Augusta 2017 a na ceste plánujeme byť asi 1,5 roka. O všetkom, čo sa nám počas cesty prihodí, budem písať tu. Zoznam autorových rubrík: Cesta okolo sveta, Cesta júžnym Balkánom, Súkromné, Nezaradené
Čo si o Slovákoch myslí turecký učiteľ, ktorý na Slovensku žil a pracoval? Ako sa v Turecku žije kurdskej menšine? Prichádzam do najzaujímavejšej časti Turecka.
Čo na nedávne udalosti v Turecku hovorí príslušník armády a čo na Erdoğana hovorí religiózna rodina z Adany? Navštevujeme najfascinúcejšiu prírodnú pamiatku Turecka - Kapadókiu.
Čo bolo najväčším turistickým sklamaním a ktoré mesto nás milo prekvapilo? Je Ankara najnudnejším hlavným mestom sveta?
Čo znamená byť štátnym zamestnancom v Turecku a čo na nedávne udalosti v krajine hovorí izmirský lekár? Navštevujeme významné historické miesta Çanakkale, Tróju, Pergamon a Izmir.
Je v Turecku taký chaos ako na Balkáne alebo je to ešte horšie? Či nebodaj lepšie? Do krajiny vstupujem so zmiešanými pocitmi. Čaká nás 45 dní jedinečného cestovania plné zaujímavých stretnutí a rozhovorov.
Pôvodne sme vôbec nemali v pláne stráviť v Bulharsku takú dlhú dobu a chceli sme hneď v Sofii nasadnúť na vlak rovno do Istanbulu. Ja som si Bulharsko spájal hlavne s letným turizmom pri mori. Táto krajina však ponúka oveľa viac.
Albánsko bolo ešte donedávna najväčším mystériom celej Európy. Za komunistického režimu diktátora Envera Hoxhu (čítaj Hodžu) sa krajina úplne izolovala od zvyšku sveta.
Na hranicu medzi Albánskom a macedónskym Ohridom sme sa odviezli kamiónom a odtiaľ zjednávame taxík za 10 EUR do 30 km vzdialeného Ohridu.
Po krátkej pauze v Belehrade a Budapešti letíme do Prištiny – hlavného mesta Kosova - najkontroverznejšej krajiny Balkánu.
Asi po necelej hodine stopovania na kraji mesta Trebinje a popri nervóznej tete, ktorá tu predávala med a snažila sa nás presvedčiť, že tu nám nik nezastaví a máme ísť inde, nám zastavuje auto so srbskými ŠPZ.
Bosna a Hercegovina sa stáva prvou krajinou našej cesty okolo sveta. Aj keď je zo Slovenska vzdialená len 45 minút lietadlom, ešte pred niekoľkými rokmi sem od nás zavítal len málokto.
Tak som teda pristál v Solúne bez akéhokoľvek významného plánu. Pre tých, ktorí by radi navštívili toto historicky veľmi bohaté mesto, odporúčam využiť služby WizzAir. Je to určite najlacnejšia aerolinka, ktorá sem letí z Budapešti. Ceny pritom začínajú od 5990 forintov (cca. 20 EUR) podľa dátumu odletu. Ja som si letenku zaobstaral za 10990 forintov (37 EUR) počas vrcholu sezóny.
Vážení čitatelia! Otvorili ste si článok, ktorý je úvodom do rubriky "Cesta júžnym Balkánom". Prajem príjemné čítanie. Článok o mojej ceste júžnym Balkánom som sa rozhodol napísať preto, lebo tento región je pre masový turizmus úplne neznámym pojmom. Vzhľadom na rozsiahlosť celej témy sa budem snažiť pravidelne pridávať ďalšie a ďalšie články a ak zvýši čas, aj nejaké sumarizujúce časti, zaoberajúce sa konkrétnou témou (napr. "sólo cestovanie", couchsurfing, ľudia, politika a pod.). V tomto prvom článku, ktorý bude síce možno nudný, ale dôležitý, Vám poviem niečo o svojich zámeroch, cieľoch a o tom, čo sa v ďalších častiach dočítate.
Zaujalo ma dnešné vyhlásenie M.Dzurindu, že majú strany napravo od stredu prestať so "žabomyšími vojnami". Áno, rozumiem, že takýmto spôsobom sa stredopravá vláda nevytvorí a bude to v konečnom dôsledku znamenať návrat R.Fica. Ale to, že vláda bude najpravdepodobnejšie červená, vieme už oveľa dlhšie.
Osadné. Dedinka na úpätí hôr, o ktorej by nikto ani len netušil, že existuje. Nebyť rovnomenného dokumentárneho filmu, ktorý bol uverejnený v roku 2009 a zožal obrovskú popularitu.
Vybral som sa teda do Polonín. Divoký východ, ako tomu hovoria Bratislavčania. Je to svet oproti mestu naozaj iný. V prvej časti ste sa dočítali o strastiplnej ceste do najvýchodnejšej obce Slovenska a o dobrote a láskavosti dedinčanov. V tejto časti sa dozviete niečo o samotnej túre a o tom, čo zaujímavé sa mi počas nej prihodilo.
Poloniny je kraj vzdialený väčšine Slovákov. Je to kraj ležiaci na hranici s Poľskom a Ukrajinou, kraj, kde sa nachádzajú najzachovalejšie lesy na Slovensku. Kraj, kde pestrosť fauny a flóry uchváti aj bežného človeka a kraj, kde ľudia žijú bežným životom, životom ako ich rodičia a starí rodičia. Tento kraj, kde väčšinu tvoria Rusíni, bojuje najmä s nezamestnanosťou a vyľudňovaním. Za cieľom spoznať túto pre turistov skôr vzácnejšiu destináciu som sa rozhodol vycestovať tam, kde líšky dávajú dobrú noc a kde dobrota miestnych vraj nemá hraníc.
Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v máji roku 2010 sa veľa občanov potešilo, keď vyhrali stredopravé strany. Vznikla nová vláda, ktorá doteraz vládnuce strany SMER a SNS poslala do opozície. V súčasnosti je situácia taká, že národ „sa búri“ a spolu s R.Ficom volá po odstúpení vlády.
Pred voľbami neznáma tvár, ktorá sa z posledného 150.miesta kandidátky SaS dostala do parlamentu. Hovoríme o Igorovi Matovičovi, ktorý hlavne svojim nasadením dokázal do parlamentu dotlačiť štvoricu Obyčajných ľudí, a to nie obrovskými bilboardmi, ale obyčajnou predvolebnou tlačou. Tento jeden človek svojim ostrým jazykom (nie vždy neoprávnene) dokázal už niekoľkokrát urobiť v parlamente nemalý rozruch. Vyčítalo sa mu, že v parlamente len rozpráva a kritizuje, no teraz začal vystrkovať rožky a rozhodol sa nehlasovať za novelu zákona o štátnom občianstve, ktorú navrhuje koalícia. Sám podal vlastný návrh (s podporou poslancov SMERu) a rozhodol sa nehlasovať za ten koaličný, čo veľmi skomplikuje jeho schválenie.
Východ, to bol môj večný sen. Jeden z plánov vycestovať na východ od našich hraníc niekedy v novembri 2007 nevyšiel. Môj sen sa veľmi rýchlo rozplynul. Ale prišiel druhý. Čisto spontánne.