Milan Čarňanský
Stretnutie spišských blogerov
Nie je to originálna myšlienka, ale aj tak som sa rozhodol zorganizovať stretnutie spišských blogerov. Uskutočnilo sa v srdci Spiša, v Spišskej Novej Vsi v dňoch 31.7 a 1.8.
Venujem sa písaniu prózy a na živobytie si zarábam ako úradník. Zoznam autorových rubrík: Fejtóny, Súkromný dejepis, spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
Nie je to originálna myšlienka, ale aj tak som sa rozhodol zorganizovať stretnutie spišských blogerov. Uskutočnilo sa v srdci Spiša, v Spišskej Novej Vsi v dňoch 31.7 a 1.8.
Po posledných horúčavách oblohu zatiahli mraky a svet vyzeral, akoby sa blížil jeho koniec. Počasie sa vyfarbilo do poriadnej búrky. Všetci ju privítali, až na môjho kamaráta Fera.
Môj dobrý kamarát Fero sa sťahoval. Nie, žeby sa mu v starom byte žilo zle, len sa tak rozhodla jeho žena. Ako zámienku si vybrala, že z Fera sa stala blogstar, Čarňanský kdesi prezradil ich adresu a tak mali dom plný obdivovateľov. Ale to by nebol Fero, aby sťahovanie neokorenil svojimi nápadmi.
Váženou osobnosťou je môj dobrý kamarát Fero. Dozvedel som sa to náhodou, keď som naňho zahulákal. – Ty somár, som rád, že ťa vidím!
Tohtoročné leto vyzerá biedne. Lenže môjho kamaráta Fera neodradilo od dovolenkovania. Ak mám byť úprimný, jemu sa na dovolenku veľmi nechcelo. Chcelo sa jeho žene.
Fero je síce kamarát, ale musím naňho povedať, že aj starý a... Dobre, vyjadrím sa slušne. Je bez rozumu. Musí to tak byť, keď naňho prišla ruja. Prepáčte za silné slovo, ale inak sa to ani nedá povedať. Fero sa zaľúbil. Poviete si, nie je na tom nič zlé. Sú aj horšie choroby. Vo Ferovom prípade má to však temné pozadie. Do ošiaľu srdca ho nedostala vlastná manželka, ale celkom cudzia žena.
Nie je to prvýkrát, keď si dnes podvečer pôjdem sadnúť na pohárik a spoločnosť mi bude robiť Ernest Hemingway. Robím to pravidelne každý rok, vždy 21.júla. Zásadne na tieto stretnutia chodím sám. Možno sa to zdá divné. Čo by robil Hemingway na Slovensku a štyridsaťštyri rokov po smrti. Dá sa to vôbec? Veru dá.
Dora celý život pracovala ako sekretárka. No firma skrachovala. Dore sa zrútil svet. Spustila sa. Ale život je už raz taký. Raz nám ukazuje tvár, raz... Šťastie sa odrazu otočilo a znovu sa na ňu usmievalo. Tvárou môjho kamoša Fera. A na nečakanom mieste. V krčme. Pod stolom. Dora, trochu spoločenský unavená, tam spadla. Povedala si, že už keď tam leží, tak si trochu zdriemne. Zaspala a spala, kým k nej nespadol aj Ferino, ktorý pil na oslavu.
Spišská Nová Ves zmenila cez víkend tvár. Natiahla si karnevalovú masku. Po roku sa do nej vrátil Spišský trh. Tento raz výročný, päťdesiaty. Vročenie je známe, dôvod zahalený neistotou. Vtedajší mocipáni pravdepodobne chceli pospolitosti namiesto chleba ponúknuť iba hry. Aby to nevyzeralo okato, myšlienku zaodeli do histórie. Mesto kedysi obdržalo právo výročného trhu.
Kráčal som si jedného dňa po námestí. Ruky vo vreckách, ležérny krok. Hovoril som si: Ľudia ťa budú žrať, si frajer! Nerobili to. Nikto si ma ani nevšimol. Potom mi došlo prečo. Mal som konkurenciu. Predo mnou si vykračovala automatická práčka.
Je to Fero, nie je to Fero? Takto som sa v duchu vypytoval sám seba, keď po ulici oproti mne kráčalo čudo, trochu podobné Ferovi. Malo to strapatú hlavu, červený nos, neoholenú tvár, trojdňové strnisko a zaolejované ruky. Boli to znaky, pomocou ktorých som vždy identifikoval Fera.
Spravodlivosť nikdy nespí! Kedysi som si myslel, že časom sa zabúda nielen na ľudí, ale i na skutky, ktoré vykonali. Už si to nemyslím. Poučil som sa na skúsenosti jednej mojej známej. Začalo sa to dávno a po dvanástich rokoch sa chápadla spravodlivosti vynorili z tmy zabudnutia. Katarína chcela kúpiť byt do osobného vlastníctva.
Ozve sa muž, ktorý ukradol srdce mojej manželky? Mám preňho pripravený aj zvyšok. Zn. Všetky náklady hradím.
Raz som zazrel zakrádajúceho sa Fera. Bol naňho utešený pohľad. Ako na mláďa Apačov. Chytil som ho za plece. - Čo to stváraš, Ferinko? Od strachu ma zacvakali zuby a niečo sa snažil ukryť v záhrení.
Život je sám o sebe zákerný. Nikdy neviete, čo si zmyslí a čo vám vyvedie. Viem, o čom hovorím. Išiel som po ulici. Bol príjemný podvečer. Dušu som mal preladenú na lyrickú tóninu. Svet sa mi zdal krásny a vtom zasiahol život. V podobe bielomodrého oblaku dymu. Oblak to nebol ako tie na oblohe. Tichý a pokojný. Bol to hrmotný oblak.
S fenoménom zažiadanosti po moci sa ľudstvo stretáva od svojho vzniku. Držiteľ moci mení uhol nazerania na seba a okolie, je mocou vynášaný nad dav. Optika sa mu z tej výšky skresľuje. Objavuje v sebe danosti, prednosti, i schopnosti, ktoré doteraz prehliadal, alebo o ktorých ani netušil, a ktoré možno ani nikdy nemal. Existujú totiž iba v symbióze s mocou. Po strate postavenia dochádza k vytriezveniu. Našťastie pre mocnára, na škodu zúčastnených. Zakaždým to býva neskoro.
Človek sa musí usmiať pri predstave, že doba je vždy moderná, iba ľudia nie. Ešte nikto nevyhlásil, že čas je zaostalý. Horšie je to s nami, i keď sa všetci snažíme kráčať s duchom doby. Vlastne to my vytvárame jej modernosť. No stačí malé zaváhanie a už zaostávame. Ocitáme sa dobe kdesi na chvoste. Ostatní ľudia to postrehnú okamžite a ukazujú vám dlhý nos. Presne to sa stalo aj Ferovi. Jeho dcéra pobehovala po obývačke a bručala.
S Mirom Kurilom som sa zoznámil náhodou. V ten deň mi moja rodina liezla von krkom. Pochytili sme sa pre nejakú, už si ani nespomínam akú, hlúposť. Aby nedošlo k najhoršiemu, bolo múdrejšie odísť. Pred hádkou sa vo vlastnom byte neskryjete.
Môj dobrý kamarát Fero ma dokáže prekvapiť všeličím. Aj minule. Rozhodol, že sa stane lovcom. Najprv mi napadlo, že chce loviť ženy. Na mojej poznámke sa iba zasmial. Vraj to robia všetci. Peňazí si už tiež nalovil neúrekom, tak som nevedel, akým lovcom sa chce stať. Na moje neustále dobiedzanie nakoniec privolil, že ma zoberie so sebou.
Milé moje srdiečko, miláčik, láska moja jediná, milý môj Dunčo. Iste Ťa môj list prekvapil. Čo to píšem, neprekvapil, veď ty nevieš čítať. A aj keby si vedel, aj tak neprečítaš, lebo poštárku nepustíš do dvora. Koľkokrát si ani mňa nepustil. A len preto, že si sa nechal zverbovať do Spolku psov abstinentov.