Som (skoro) 45-ročný (Preboha, to už naozaj???) normálny chlap, s normálne vyvinutým egom (t.j. myslím si o sebe, že som inteligentnejší,krajší a príťažlivejší ako zbytok tohto sveta) Zoznam autorových rubrík: Chvála jedla, Súkromné, Nezaradené
Na začiatok by som rád povedal, že TA3 považujem - aj napriek všetkým výhradám ako sú finacovanie, niekedy mierna neobjektívnosť - za najsolídnejší zdroj správ na Slovensku, ako medzi TV, tak aj rozhlasovými a printovými médiami. Čo ale predviedli dnes v podvečernom vysielaní redaktorka Adamová a redaktorka v štúdiu (nezachytil som meno, snáď Benkovičová ???) ma vytočilo.
V poslednom čase sa tu na objavilo zopár blogov, ktoré sa vyrovnávali s existenciou reálneho socializmu. Moje spomienky na to obdobie sú mierne špecifické. Na vysokú školu som chodil totiž do spriateleného, vtedy ešte východného Nemecka, legendárnej DDR.
Určite ste to počuli všetci. Reči zaslúžilých umelcov o tom, ako hlúpneme, ako sa v TV nedá na nič pozerať, lebo všade idú Reality show, ako sa netočia filmy, ako celkovo zlý štát na kultúru kašle a nepodporuje ju, ako by ľudia radi chodili do kina, divadla len nie je na čo...Podľa mňa sú to prázdne kecy.
V predvianočnom čase tu na blogu úplne zaniklo, že základná vojenská služba na Slovensku končí. Konečne.
K tomuto blogu ma vyprovokovala reakcia pána Rizmana na už spomínany blog o pozéroch. V reakciách nájdete uverejnenú jeho odpoveď, ktorú mi tiež zaslal mailom.
môj minulý blog o pozéroch (http://blog.sme.sk/oper/blog_clanok.asp?cl=29392) v ktorej som veľmi okrajovo spomenul aj Greenpeace som dostal takúto odpoveď od pána Rizmana, press officera (preboha, čo je toto za titul...) Greenpeace Slovensko. Uvádzam v plnom znení bez titulkov:precital som si Vas clanok na Blogu dennika Sme a neda mi nezaregovat na cast kde pisete o organizacii Greenpeace. Pisete:Možno existuje malá výnimka. Relatívne mám rád všelijakých tých aktivistov, ktorí majú svoju pravdu a snažia sa ju presadiť, alebo nájsť pre ňu podporu u nás normálnych . Mám ich rád za ich odvahu žiť inak ako ja, za ich odvahu bojovať so systémom, za ich často romantické ideály, ktoré sa snažia presadiť do života a ktoré sú často už vopred predurčené na neúspech. (Malá vsuvka. Nehovorím o všemožných profesionálnych aktivistoch, ktorí si napr. z Greenpeace vyrobili jednu veľmi dobre fungujúcu firmu určenú na vlastnú obživu)Neviem, preco ste si vybral prave Greenpeace a preco si to myslite prave o ludoch z nasej mimovladnej organizacie, ale fakty hovoria nieco ine. Na Slovensku pracuje v Greenpeace 8 profesionalov (pracujicich za platy, ktore svojou vysko
Párkrát som sa tu, ale aj v real-life stretol s tým, že vraj obyvatelia BA sú arogantnejší, hlučnejší, skrátka nepríjemnejší ako zvyšok Slovenska. Netvrdím, že sa tu zopár extra prípadov nenájde, ale ja mám aj iné skúsenosti. Niekedy mám pocit, že keď nebratislavčania uvidia auto s ŠPZ-kou BA xxxxxx majú nutkanie posádku ozbíjať o všetko, lebo veď tí na to majú... Konkrétny príklad?
Tak som sa dozvedel novotu. Že vraj baby sa dajú najlepšie zbaliť na veľké prachy. A vraj je tiež dobrý veľký ... oný... pohlavný výkonný orgán. Spisovne penis.
Nemám rád pozérov. Priamo z duše ich nanávidím. A je jedno či má na sebe oblek od Armaniho, alebo nebodaj od Adama Steinera, alebo na krku reťaze a tvári sa ako strašný gansta raper... Pozér je pozér, nech si na seba dá čokoľvek...
K tomuto článku ma vyprovokovali vieceré blogy, v ktorých sa dotyční blogeri vyznávajú zo svojho obdivu ku Kontrafaktu, Ramade a všelijakým podobným existenciám. Nebudem, tu tie blogy uvádzať, záujemcovia si ich určite nájdu sami...
Môj minulý článok o fungovaní bánk vyvolal celkom slušnú polemiku, tak sa pokúsim pichnúť do osieho hniezda ešte raz. Medzitým kolega sa tiež posťažoval na cenovú politiku bánk, tak ma teší, že v tom nie som sám.
Na úvod by som rád niečo vysvetlil. Ľudí delím na dobrých a zlých. Punktum, schluss, fertig Maryška, môžeš sa obliecť. Nechápam ako sa niekto môže s niekým nekamáratiť len preto, že dotyčný je iný - Čech, Maďar, gay, žid...
Chodím s deckami stavať snehuliakov. Neuverili by ste, koľko radosti spraví pár pekne vyformovaných kilov snehu :-)
V poslednom čísle .týždňa ma zaujal rozhovor s pánom Spurnym, gen. riaditeľom VÚB.
Napadol prvý poriadny sneh a ja si opakujem svoj každoročný rituál. Nie, nestaviam snehuliaka (aj keď som dnes dvoch a teda parádne veľkých postavil J),
Roky počúvam(e) reči o tom, že voľakedy bolo všetko lepšie. Lepšia kultúra, lepšie insenácie, lepšie divadlo, lepšie filmy, lepšie hlásateľky, lepší hokej a to o futbale ani nehovorím, lepší športoví komentátori.
