Jozef Černek
Tatiko takmer antiškôlkár
Ondrík, včera uplynuli presne tri roky, odkedy mi Ťa podali do rúk a všetko okolo mňa sa zrazu zmenilo. Svet sa nezmenil, len sa zmenil môj pohľad naň.
Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené
Ondrík, včera uplynuli presne tri roky, odkedy mi Ťa podali do rúk a všetko okolo mňa sa zrazu zmenilo. Svet sa nezmenil, len sa zmenil môj pohľad naň.
Opakovane som si dal zmerať protilátky v krvi po očkovaní. Tentokrát 6 mesiacov po druhej dávke vakcíny Pfizer. Ako asi veľa ľudí, hľadám odpoveď na otázky ohľadom tretej tkz. booster dávky. Bude potrebná u každého? Ak áno, kedy?
Myslím, že je čas naliať si čistého vína a pripustiť tento už ťažko odvrátiteľný fakt. Vláda sa rozhodla, že tento ťažkopádny kolos, ktorý je ťažké uchopiť, (bolo by treba zdvihnúť zadky a niekam ísť), radšej znesie zo sveta.
Priloženie bábätka na hruď je nepochybne najsilnejším zážitkom. Myslím v živote. Ani premiéra, ani vlajka na žrdi pri reprezentácii Slovenska sa tomu nevyrovná.
Ondro sa rozbehol s motyčkou v ruke a kričal: “Tatiko, ja kopám…” Po chrbte mi prebehol mráz, už som ho videl ako padá a ublíži si na ostrej časti motyky.
Podarí sa nám nájsť čiste prírodný biologicky aktívny produkt proti Covidu? Podľa mňa áno. Dokonca nie sme ďaleko. Už dvadsať rokov sa venujem stravným doplnkom a našiel som štúdiu, ktorá môže byť kľúčová pre výskum na tomto poli.
Šumí mi v hlave, že sme zobrali deťom rok života. Tým deťom, ktoré raz budú rozhodovať o našom vesmíre.
Pri hlave mi tresla ďalšia rana. Táto bola obzvlášť silná. Možno je to tým, že sú štyri hodiny ráno. Neexistuje, že to nevyriešim. Aj keby v tom bol duch. Bývame pri kostole, kúsok od nás sú hroby a kedysi sa tu umieralo.
Po očkovaní proti Covidu som si dal vyšetriť protilátky, výsledok ma celkom vyplašil. Prečítať a pochopiť laboratórny výsledok nie je pre laika jednoduché. V blogu sa snažíme čo najjednoduchšie vysvetliť, ako funguje imunita.
Predstavte si, že viete, že už umrelo aj pár vašich kolegov. V rovnakom overale, s podobnými pacientami… To, čo robíme, môže pomôcť, ale len tým rozumnejším. Popisujem jeden deň MOMke z nášho pohľadu.
Kde sa dá, tam všade mudrujem, ako je svet nebezpečný a ako treba byť ostražitý. Poučujem moju akčnú mamu, vytváram bezpečnostné pravidlá v práci, vystríham mojich študentov. A naletel som ja. Ukážkovo. Už druhú noc preto nespím.
Máš dva roky a päť mesiacov. Začalo Tvoje krásne obdobie, na ktoré som sa asi najviac tešil. Spoznávaš svet a jeho súvislosti a v hlavičke sa Ti všeličo spája.
Ahojte, možno to niekomu pomôže, chcem sa podeliť o skúsenosť s vedľajšími účinkami - pocitmi po očkovaní. Nie je to z druhej, tretej ruky (rodičia, susedia a tak), ale priamo moja osobná skúsenosť.
Eliška je bežný človek, prirodzene sa bojí chorôb. Bojí sa o seba, o manžela, aj o svoje deti a najviac o rodičov. Pretože dennodenne sa z médií dozvedá, že sú to práve starší ľudia, ktorí sú ochorením ohrození najviac.
Ahoj Ondrík. Verím, že raz budeš rád, že si môžeš prečítať, čo sa dialo v úplných začiatkoch Tvojho života. Ako vieš, už rok celý svet umára pandémia. Tvoju starú mamu, voláš ju Tamama, zaočkovali.
Máš dva roky a štyri mesiace. Napísal by som, že si konečne začal v noci spávať, ale nenapíšem. Keď som naposledy niekomu povedal, že mamička k Tebe už konečne nemusí šesťkrát za noc vstavať, ďalšiu noc vstavala sedemkrát.
Dnes ma testovali už tretíkrát. Už si ani nespomínam na časy, keď testoval len zdravotnícky personál a na testy sa čakalo hodiny v radoch. Ráno som bol s malým v škole. Jeho pani učiteľka triedna nás osobne testovala.
Ondro, píšem Ti ďalší z listov, ktoré si budeš čítať až trošku vyrastieš. Chcel som Ti napísať o testovaní u nás v našom divadielku, aj o tom, že som sa stretol s premiérom Matovičom.
Ahoj synu, máš práve dva roky, jeden mesiac a jeden deň. Píšem Ti, aby si vedel, čo práve prežívame. Asi sa o tom budeš aj učiť, tak nech to máš aj z prvej ruky. Generácie pred nami si museli prežiť vojny.
Tí, čo poznáte Rebelov a Dramaťák, či našu činnosť v Komárne, viete, že opatrenia z marca a aj tie, čo aktuálne platia, či neplatia - podľa statusov nášho premiéra :) , postupne likvidujú to, čo sme tu roky budovali.