Jozef Černek

Jozef Černek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  259
  •  | 
  • Páči sa:  2 138x

Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík:  PohľadySkoro poéziaSúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Veľká noc alebo ako fungujú spomienky

Jozef Černek

Veľká noc alebo ako fungujú spomienky

Do už aj tak plnej schránky nám ktosi napchal ďalšiu guču reklamných papierov. Vždy, keď sa mi podarí, odnesiem ich rovno do kontajnera. Občas ich ale uchmatne Robina a skúma, čo kde lacnejšie nakúpiť. Potom sa ešte všetky „super hyper ponuky" týždeň váľajú na parapete v kuchyni. Ja to nerobím, lebo väčšinou len zistím, že to, čo som kúpil pred týždňom, teraz majú v akcii. Ide ma poraziť, tak v rámci prevencie duševného zdravia, reklamný materiál putuje rovno do kontajnera. Na tom poslednom ma ale čosi zaujalo. Korbáče. Boli v ponuke na samej zadnej strane, také tie veľkonočné s mašľou. Pohľad na ten zmotanec prútikov ma vrátil do detstva na dedine. Spomenul som si na vôňu lacnej voňavky s nálepkou fialky. Spomenul som si, ako sme pekne oblečení od rána s otcom obchádzali všetky tetky v dedine.

  • 7. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 548x
  • 1
O chalanoch, ktorí mi pripomenuli seba a čas nedávno minulý

Jozef Černek

O chalanoch, ktorí mi pripomenuli seba a čas nedávno minulý

Včera som sa nejako motal v posilňovni a všimol som si troch chalanov. Vekom niekde po strednej, ale s ešte zrejúcou pubertou. Športovci. Dokopy všetci traja mohli vážiť toľko, čo ja. Presne ako ja v ich veku. Mali oblečené štýlové tréningové veci a mysleli si, akí sú cool. Boli trošku smiešni. Neviem presne, o akú partiu tela im šlo, lebo tréning svalov brali trochu ako futbal. Kde bol jeden, boli všetci. Prebehli posilňovňou ako víchor. Striedali sa pri zdvíhaní jednoručiek, spoločne nastavovali polohu lavičky do, pre nich, správnej polohy. Keď som ich zbadal, myslel som, že mi polezú na nervy. Ale vôbec nie. Pripomenuli mi seba a čas nedávno minulý, keď ešte ja znamenalo my.

  • 21. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
MLM z môjho pohľadu

Jozef Černek

MLM z môjho pohľadu

Stretávame sa s tým pomerne často. Známy známeho zavolá a chce vám niečo ponúknuť. Výborný produkt a zaujímavý spôsob privyrobenia si. Občas to slušne lezie na nervy, občas naopak, zaujme. V zložitejšom období, mnoho ľudí hľadá spôsob ako si privyrobiť pár centov navyše. Chtiac - nechtiac sa teda stretne so spoločnosťami, ktoré svoj biznis rozbiehajú prostredníctvom multilevel marketingu. V skratke MLM. V niektorých, a nie v ojedinelých prípadoch, pri hľadaní hlavného pracovného pomeru narazíte na takéto firmy a nie a nie z nich dostať, o čo im vlastne ide. Sľubujú obrovské zárobky, o ktorých rozhodujete len vy a vaša šikovnosť. Princíp zarábania vám však nemôžu vysvetliť len tak, je vraj zložitý a treba si kúpiť štartovací balíček informácií, prípadne drahý seminár. Nezmysel. Aspoň podľa mňa.

  • 26. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 763x
  • 7
Dokedy ešte ?

Jozef Černek

Dokedy ešte ?

Dokedy ešte budeme znášať toto nastavenie sveta? Dokedy ešte budeme trpieť a tolerovať podvodníkov okolo nás? Dokedy ešte budeme z hajzlov robiť celebrity? Dokedy ešte si budeme vyberať menšie zlá? Dokedy ešte bude dôležité, či niekto kradne menej alebo viac, aby mohol ísť do vlády? Dokedy ešte budú zločinci vládnuť a súdy roky rozhodovať, aby nakoniec nerozhodli? Dokedy ešte, sa na nás budú odvšadiaľ valiť vraždy, násilie a matkovrahovia a otcovrahovia? Najnežnejšou správou dňa je dnes skorumpovaný politik, aby zajtra mohol s úsmevom bľabotať o kríze a uťahovaní opaskov. A my mu to žerieme, lebo pamäť národa je deravá. To je to, čo sme chceli? Naozaj?

  • 29. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 20
V otcových topánkach a v šlapkách k obleku

Jozef Černek

V otcových topánkach a v šlapkách k obleku

V sobotu som sa konečne nechal nahovoriť priateľkou a kamarátkou na nákupné popoludnie. Už dlhšie si  totiž potrebujem kúpiť nové topánky a rifle. V práci nosím prevažne obleky a keďže moja váha si so mnou robí čo chce, už som nemal žiadne použiteľné neoblekové nohavice. Teda také, aby nevyzerali ako po staršom, väčšom bratovi.  S topánkami je to trochu neuveriteľnejšie. Tie, čo sa dali nosiť k rifliam, som stratil. Prisahámvačku, neviem, kde som ich nechal a hlavne odkiaľ som prišiel bosý...

  • 7. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Od ľudí k hajzlu a späť

Jozef Černek

Od ľudí k hajzlu a späť

Som kniha a mám už 39 rokov. Meno nie je dôležité. Dnes už nie. Som vzácna kniha, vlastne kedysi som bola, dnes som zastrčená pri toalete, viete, tam kde ľudia chodia... no veď viete, tento... Och, ani pomyslieť na to nevládzem.

  • 24. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 331x
  • 5
Komárňanom

Jozef Černek

Komárňanom

Asi nepoviem nič nové vyhlásením, že každý talent sa presadí, len ak má priestor na svoj rozvoj. Husľovým či klavírnym virtuózom sa nestane ani zázračné dieťa bez rokov a rokov tréningu. Skladateľom sa nestane človek bez toho, aby ho k tomu niekto viedol. Mená ako Mozart, Beethoven, Strauss, Pavarotti, Montserrat Caballe, Madonna, Rihanna, Michael Jackson alebo skupiny ako The Beatles, Queen či dokonca Elán, by nám dnes nehovorili nič, keby títo umelci nevenovali svoj čas tréningu a rozvoju toho, čo dostali darom od univerza alebo Boha.

  • 23. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Komárno alebo slovensko - maďarská otázka v praxi

Jozef Černek

Komárno alebo slovensko - maďarská otázka v praxi

Otvorili sa hranice, najprv na papieri, neskôr naozaj. Rady áut na hraniciach postupne mizli až nakoniec zmizli aj colníci a pasováci. Pribudli politici. Najprv pílili donesené závory, potom stavali kamenné totemy, aby ich iní politici mohli oblievať farbou. Občas do totemov niekto tlčie kladivom. Ale len vo volebnom roku. Zatiaľ, kým sa politici oboch strán s hŕstkou fanúšikov (podobne ako závory, aj tých si nosia) takto odbavujú na hraniciach dunajského mesta, Komárňania si žijú svoj život v zásade rovnako. Odkedy si pamätám, do Maďarska, teda na druhú stranu mesta, sa chodilo na nákupy. Malo to takú zvláštnu atmosféru. Totiž, u nás je to kúsok, vlastne len cez rieku, ale predsa len ste v inom svete. Kedysi bolo treba prejsť cez pasovákov a colníkov, ešte predtým vám to najprv úradník musel povoliť. Ešte dlho po uvoľnení atmosféry bolo teda každé prekročenie hraníc menším adrenalínom. Zvažovalo sa, čo kde sa nakúpi, ako a kde sa zamenia peniaze. Občas, najmä na trhovisku, sa vyskytli tie falošné.

  • 30. aug 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 35
Som nedočkavý, oblbovaniahodný žráč so špinavým autom

Jozef Černek

Som nedočkavý, oblbovaniahodný žráč so špinavým autom

Boli sme strašne hladní, tak som navrhol, aby sme si objednali predjedlo, keďže bolo jasné, že na hlavný chod budeme čakať dlhšie. Nejako som si myslel, že na to práve slúži predjedlo. Smola. Na úvod sme čakali presne 42 minút. Viem to presne, lebo som chcel napísať dobrú recenziu na tú reštauráciu. Nespravím to. Škoda. Pretože je tam inak mimoriadne príjemná obsluha. Na Slovensku ojedinelé. Chcel som napísať o esteticky nádherných jedlách. Chcel som upozorniť na výnimočné a nápadité chute, krásne prostredie lode s vhodne skombinovaným interiérom a riekou všade vôkol. Ale nespravím to. Čakal som totiž 42 minút, moje predjedlo bolo studené a vďaka tomu nechutné (mastné jedlá nie sú dobré studené).

  • 23. aug 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
Ujcov festival v Hornej Zlatnej

Jozef Černek

Ujcov festival v Hornej Zlatnej

Môjho otca každý v dedine volal Ujco. Mal päť sestier a pre všetky ich deti bol teda Ujec, zrejme tam niekde to vzniklo a ujalo sa to v celej dedine. Ak ktosi potreboval čosi opraviť, vždy sa obracal na otca. „Vezmeme to k Ujcovi, on s tým čosi urobí..." A skutočne,  bol naozaj šikovný a spolu s bratom Mirom či so synovcom Stanom opravovali, zlepšovali, vytvárali všetko, čo pomáhalo obrábať pôdu, či starať sa o statok. Kedysi dávno dokonca vynašiel čosi, čo sa dodnes používa v sejačkách.  Dostal aj akúsi cenu, bola však ťažko komunistická a na také sa dnes už nespomína. Doma sme mali dielňu, kde sa denne zúrivo zváralo, brúsilo, opravovalo a na dvore temer vždy stál nejaký stroj, ktorý čakal na opravu alebo prerábku. Hoci Ujco nemal problém opraviť elektrinu, motor či vyrobiť drevenú rúčku na motyku, či vylepšiť plečku na kukuricu, vždy ho to ťahalo najmä k železu a kováčstvu. Dokonca si kdesi nahonobil aj malú vyhňu. Že ju raz poskladá a na dôchodku bude kuť.

  • 12. júl 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Demokracia v malom meste je des

Jozef Černek

Demokracia v malom meste je des

Ja neviem, ale funguje u nás ešte tá demokracia? Podľa mňa už ani nie. Otočila sa proti občanovi. Napríklad, stredne veľké mestečko ako to naše, Komárno, má svoje mestské zastupiteľstvo, kde sa rozhoduje o tom najpodstatnejšom pre život obyvateľov mesta. Voľby sú vždy veselé a najmä poučné pre občana. Človek by neveril koľko zloby sa môže pretriasť mestom. Nejaký program každého každého kandidáta aj existuje, ale o jeho kladoch sa nedozviete takmer nič. Samozrejme kandidát sa sám nepochváli - nepatrí sa, zato vytiahne, vyhrabe alebo si vymyslí pár svinstiev o svojich protivníkoch. To sa asi patrí. Ak ohováračky nepomáhajú, vytiahne sa zaručená karta - národnostná otázka. Potom, nejak dopadnú voľby. Je to v zásade jedno ako, pretože program žiadneho kandidáta sa naplniť nepodarí. Vlastne už deň po voľbách sa nerieši. Prečo? No práve pre tú demokraciu.

  • 28. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Pubertiaci nech fetujú po kočikárňach

Jozef Černek

Pubertiaci nech fetujú po kočikárňach

Mám otázku. Čo sa to stalo s naším mestom? Čo sa to v Komárne, prosím vás deje? Sme mesto troch riek, sme mesto termálnych prameňov. A vážení, prúser, kúpalisko je zatvorené! Už mesiac malo byť otvorené. Dokonca, jeho otvorenie do leta a v lete, je ešte otázne. Pozor, toto nie je úplne normálne! Ja teraz vôbec nechcem hľadať dôvody ani vinníkov. Vôbec ma nezaujíma, kto je na vine, kto čo stuneloval alebo prečo, vždy plné kúpalisko nemá financie, napriek nie práve najlacnejšiemu vstupnému. Zaujíma ma, prečo je to ľuďom fuk. Prečo nikto nič nerobí. Že sme mesto úspešných olympionikov K4, máme tri rieky a nemáme jedinú organizovanú verejnú pláž, s tým som sa už zmieril. Čo už. Vyššia moc. No ale že kúpalisko, ktoré roky funguje, celé leto sa tam slní, pláva, stravuje a baví pol mesta, necháme zavreté a každému je to jedno - to je podľa mňa problém. A vážny. Ak si spomínam správne, aj naši vodnopólisti svojho času dosahovali krásne výsledky snáď aj na európskej úrovni a cvičili aj na kúpalisku.

  • 14. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Ideálne ráno

Jozef Černek

Ideálne ráno

Aké je vaše ideálne ráno? Moje vyzerá takto: Príjemne oddýchnutého ma zobudia ranné lúče. Vonku je úžasných 20 stupňov a vonia ranná rosa.  Po základnej hygiene si rozprúdim krv 20 minútovým behom popri rieke. Behám proti prúdu, vyzerá to, že utekám rýchlejšie. Telesné cvičenie doplním stovkou „brušákov" a rovnakým počtom „kľukov". Ticho pri rieke prerušované len spevom vtáčikov ešte využívam aj na 20 minútovú meditáciu v šiestich polohách z jogy. Po osviežujúcej, temer ľadovej sprche, raňajkujem jedlo bohaté na cereálie, bielkoviny a ovocné šťavy. Úžasná hodinka, ktorá pripraví dušu na úspešný deň v zdravom tele. A viete, čo je na tej hodine najlepšie? Že je len moja. Nepatrí hlasom v telefóne, e-mailom ani nikomu, je len a len moja. Budem úprimný, netvrdím, že by som takéto ráno nikdy nezažil, určite áno, aspoň raz.

  • 13. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Dedinčan "profesionál"

Jozef Černek

Dedinčan "profesionál"

Asi v polovičke mája som prežil týždeň na vidieku, v mojej rodnej dedine, odkiaľ pochádzam a kde som už 13 rokov len hosťom. Mimo iné, bolo treba opatrovať psíka, už dosť starého a po náročnej operácii. Vlastne ani veterinár úplne neveril, že by to mohla Barbie (tak sa psík volá) zvládnuť. Dostávala ťažké antibiotiká a na ranu siahajúcu cez celé brucho exkluzívny hojivý roztok a špeciálnu stravu, keďže odmietala jesť. Jednoduchšie bolo usídliť sa priamo tam, ako každú chvíľu dochádzať. Bolo treba síce popresúvať termíny stretnutí a niektoré aj zrušiť, nuž ale Barbie je ako člen rodiny a povedal som si, že si aspoň oddýchnem od stresu mesta, zvoniacich telefónov a hluku križovatky, pri ktorej bývam. A ako bonus, povedal  som si, aj niečo porobím, veď som predsa pôvodom chlap  z dediny.

  • 23. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Súsošie vierozvestov v Komárne bude konečne osvetlené

Jozef Černek

Súsošie vierozvestov v Komárne bude konečne osvetlené

Je až neuveriteľné, ako zložitá môže byť tak jednoduchá vec ako je „cvaknutie" vypínačom. Naozaj šlo len o to cvaknutie, pretože reflektory, káble a všetko okolo je už takmer rok pripravené. Smutne slávna socha teda už skoro rok mohla byť majestátne osvetlená. Nuž, všetko je len o ľuďoch, ako hovorí naša Zuzka, čo si pamätá všetko. Len ľudská hlúposť a zbytočné zvady zapríčinili, že socha najprv roky nemala v Komárne miesto. Bola to zase len ľudská ješitnosť, ktorá stála za tým, že socha sa zrazu ocitla v kruhovom objazde bez vedomia ľudí, ktorí stáli pri zrode myšlienky súsošia v Komárne.* No a bolo to zase len o ľuďoch a nezmyselnom hneve, keď sa koncom minulého a začiatkom tohto roka niekto pokúsil zničiť sochu i podstavec. V prípade podstavca sa to aj čiastočne podarilo. No, čo už, ľudia sú rôzni a teda niektorí musia byť aj kreténi.

  • 12. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
reklama
Smútok násťročnej

Jozef Černek

Smútok násťročnej

Má, plus - mínus  jeden rok,  pätnásť rokov. Je teda v tom  veku, keď je rada, keď jej omylom pridám rok či dva, keď o nej hovorím. Jej však väčšinou pridávam, lebo sa správa dospelejšie ako jej rovesníčky. V tom veku je to samé hihaha, smiešne je čokoľvek, čo nie je nudné ako napríklad taká škola. Najlepšie jedlo je pizza a hranolky. Sranda končí len keď dostanú „zaracha" alebo neohlásenú písomku. Ona sa však smeje akosi menej, najmä poslednú dobu. Niežeby jej smiech nebol vlastný, vôbec nie, má ho vpísaný v očiach, len poslednú dobu jej ho prepísal plač.

  • 14. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Skrotenie

Jozef Černek

Skrotenie

Bude to už pekných pár dní, čo si prišla a vyznala si mi lásku a vzápätí si ma požiadala o pôžičku. Nebolo inej možnosti, vlastne Tebe sa nedá odmietnuť. Si tak krásna a to čo k Tebe cítim, je najvyšší cit citov. Navyše to bolo na šľachetnú vec. Hotovosť bola trochu problém, tak sme to riešili pôžičkou. Na moje meno. Pamätáš, ako sme sa tešili tomu smiešnemu úroku? A akú obrovskú istotu sme mali, že vrátiť to nebude žiaden problém? Ešte sme sa aj posmievali. Aká strašná hlúposť! Dnes bude súd!

  • 7. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Zajtra príde nový deň a pozajtra nový príbeh

Jozef Černek

Zajtra príde nový deň a pozajtra nový príbeh

Bola si ešte úplne malá, keď si ma spoznala a hrozne si ma nemala rada. Je to už hádam aj šesť rokov. Vtedy si nevedela, čo vlastne v súbore chcem a načo som tam. Všimol som si Ťa hneď, aj pre Tvoj talent, ale najmä pre Tvoju pusu, čo sa len tak ľahko nikomu nedá. Neskôr, keď si asi pochopila, že mi ide najmä o vás, ťahali sme za jeden povraz. Pamätám si, koľkokrát si už už išla prekročiť tú tenkú čiaru, toto ešte smiem, ale toto už nie a nakoniec si to vždy zvládla.

  • 3. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Robíme úžasnú, veľkú vec...na okraji záujmu

Jozef Černek

Robíme úžasnú, veľkú vec...na okraji záujmu

So svojimi zverencami  pripravujeme už tretí študentský muzikál. Ja viem, už to neznie tak honosne, ako keď sme spravili prvý. Vtedy to bolo samé: Muzikál so stredoškolákmi? V Komárne? Vlastné skladby? Úpne sami? Čože, miliónový rozpočet? Kde na to chcete vziať? Teraz je to len: Aha, už tretí, no super. Tak sa držte. Pretože už všetci vedia, resp. veria, že to dokážeme, miliónový muzikál s rozpočtom presná nula. Len v eurách.

  • 1. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Férčlovek, verte mu

Jozef Černek

Férčlovek, verte mu

Nedávno mi známy predstavil zaujímavý projekt. Pomôcť znovu obnoviť pralesy tým, že zaplatím výsadbu jedného - dvoch stromov a nájdem ďalších šesť ľudí, čo spravia to isté. Zaplatia „daň" za civilizáciu - výsadbu jediného stromu a samozrejme tiež nájdu ďalších nadšencov, tí ďalších a tak ďalej. Až nás bude dosť na to, aby sme čiastočne odčinili to, čo robíme alebo dovolíme robiť, matke prírode. Veľmi pôsobivá myšlienka, pre mňa však ihneď mala háčik. Odkiaľ budem mať istotu, že strom naozaj niekto kúpi a zasadí.

  • 15. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
reklama
SkryťZatvoriť reklamu