Články od Jozef Černek

Jozef Černek

Helenka a jej cesty za novými životmi

Helenke mama umrela, keď bola Helenka ešte malá. Pamätala si však jej tvár. Pamätala si aj to ako jej vždy mamka hovorila, že rodina je najviac. Vždy sa treba usilovať, aby rodina držala po kope. Tejto rady sa Helenka držala celý život. S manželom, s jeho rodičmi a o desať rokov mladšími súrodencami žili v Šrobárovej. V malej dedinke na južnom Slovensku, čo sa len teraz začala rozrastať. Väčšinu obyvateľov tvorili kolonisti. Nabádali ich, aby obrábali pôdu, ktorú si s pomocou štátu mali kúpiť. Žiaľ, iné sa vravelo a inak sa žilo. Štát veľa sľubov nesplnil a mnohé rodiny sa trašne zadlžovali. Ani Černekovcom nedal nikto nič zadarmo. Pracovali naozaj tvrdo, pestovali tabak, chovali hydinu a dokonca už aj dobytok. Helenka aj jej manžel Jozef mali odjakživa vzťah k zvieratám, a najmä s nimi sa im začalo dariť. Jozef od malička túžil po koňoch. Podarilo sa mu nahonobiť si párik koní a boli to veru riadni pomocníci pri práci na poli.

3. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Jozef Černek

Helenka

Helenu Kováčovú z Lysice mama volala Helenka. Jej otec i celá dedina jej ale odjakživa hovorili Ilonka. Vtedy to bola taká móda. I chlapec od Černekov, Jožko, čo kúsok poniže býva a má o tri roky viac, na ňu zavše kričal: „Ilonka, Ilonka a na koníkov sa pozrieť nejdeš?" Helenka mala vtedy len niečo viac ako päť rokov, ale už bola zodpovedná. Koníky ju síce lákali, ale vedela, že sa od ovečiek nesmie ďaleko pohnúť, lebo by sa zatúlali. Vlci by ich mohli nájsť a veru by bolo zle nedobre. „Nech si Jožko ide, keď má tie kone tak rád," vravela si a bosou nohou čmárala do hliny. Trochu jej aj bolo ľúto, takého frajera ako je Jožko by veru chcela. Otec jej povedal, že s Jožkovým otcom sa dohodli na sobáši len čo bude mať Helenka výbavu a Jožko koňa, po ktorom mu tak srdce kričí. Nevedela, či si otec z nej žarty robí, ale radšej si u mamy vydobyla prísľub, že ju naučí priasť. „Veď to nie je len tak, celú výbavu do truhlice prichystať...," vraveli mamka a Helenka súhlasila. „Skoro treba začať ..."

2. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Jozef Černek

Štúdium popri zamestnaní

Ísť študovať nebol úplne môj nápad. Keďže som tam v to chladné ráno šiel, a dokonca s dvojhodinovým predstihom, aby som prekonal trému, nápad štúdia som nakoniec prijal. Teraz je polovica prvého polčasu a kedysi som sľúbil, že sa podelím so skúsenosťami. Nuž, tu sú.

22. jan 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 076x
6

Jozef Černek

Pohoda na úradoch, moč na prechodoch

Dnešný deň by sa mal zaznamenať. Treba ho uchovať aj pre budúce generácie. Ohlásiť svetu, že sa to stalo a nenechať to upadnúť do zabudnutia. Neviem, či by sa dnešok nemal aj každoročne pripomínať. Kde ale začať, čo (a hlavne či) vôbec písať? Je mi to aj trochu trápne, že sa to stalo mne. Čím som si to zaslúžil? Veď ani v strane nie som. Asi by som to len tak nemal vyblafnúť do sveta. To sa nehodí, nepatrí a tuším sa to ani nerobí. Lenže ja si neviem pomôcť. Som už raz taký, všetko vykričím do sveta. Hlavne, aby to nevyznelo ako propaganda. Ešte si bude niekto myslieť, že tu len tak šírim poplašné správy alebo čo. Ale ja naozaj nie som žiadny agitátor. Skutočne. Môžete mi veriť a aj na výbore sa spýtať. Dokonca ani optimista nie som. Teda, myslím, že nie. Nevzali by ma. Len sa mi to stalo (stále nemôžem uveriť, že mne) a zastávam názor, že by sa to tajiť nemalo. Tak ja to prosto poviem. Bol som na všemožných úradoch a v poisťovniach, skoro ma omočili a napriek tomu, mám dobrý deň. Tak a je to vonku, ale začnem pekne od začiatku.

7. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Jozef Černek

Tri dni, dve noci

Ľudí vnímame rôzne, podľa výrazných očí, hlasného smiechu, podľa vône, či stisku rúk. Občas podľa skutkov. Moja práca je hlavne o ľuďoch. Vlastne môj svet je o ľuďoch. Dobre, niekedy aj o káve, ale o ľuďoch najmä. Pred prvou kávou sa stretnem s právnikom. Vyhýba sa paragrafom ako ja kriku. Je stručný, presný a jasný. Navrhuje, aby sme sa neupaľovali na námestí, ale pokúsili sa dohodnúť. „Nemá to zmysel, budú nám síce dva roky chodiť klásť kvety na hrob, ale už druhý ročník gympla nebude vedieť, prečo sme sa pálili. Skúsme sa dohodnúť. Pozri, veď ja Ti pomôžem rád a iní sa pridajú tiež." Má pravdu, kameraman a aj redaktorka už o hodinu navrhujú sumu, ktorou chcú prispieť. Len sa usmievam. Je mi trápne.

19. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Jozef Černek

Kauza SOZA

Keď som písal smutný list pre SOZU, tak som tak nejak tajne dúfal, že si ho prečíta aj p. Repčík. „Naštvem ho aspoň zo štvrtiny tak, ako som naštvaný ja..." A naštvaný som bol riadne, lebo Dramaťák máme už sedem rokov a bolo mi to strašne ľúto. Snažíme sa venovať kultúre a neustále narážame na stovky problémov, ale nejdem vás tým zaťažovať. Prosto som bol naštvaný. A ejhľa, zrazu bolo so mnou naštvaných pár tisíc ľudí, pár desiatok to aj napísalo a pár desiatok mi aj zavolalo. Až z toho vznikla ozajstná kauza. Poplatky za autorské práva sú, zdá sa, ozajstná téma, možno by som mohol povedať problém.

17. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 696x
16

Jozef Černek

Smutný list pre SOZU

(blog bol publikovaný 15. 10. 2012, má aj svoje rozuzlenie v nasledujúcom blogu) Vážení priatelia zo SOZY, obraciam sa na vás takto, pretože okrem inkvizítorov z oddelenia vymáhania poplatkov, mi nik u vás neberie telefón. Vaša organizácia nám práve likviduje jeden veľký sen. Chcem, aby ste o tom aspoň vedeli. Chcete od nás 975 € za skladby, ktoré sme si sami zložili, aj sami odspievali. Nemáme na to. Končíme.

15. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 205 958x
192

Jozef Černek

Dospievať bez aplikácie

Poznal som vôňu vašich snov, dnes si pamätám mená vašich detí. V mobile som našiel aplikáciu, ktorá mi vraj ukáže presnú polohu priateľov. Keď som to navrhol inému spriaznenému telefónu, bol som za blázna. „Čo blázniš, načo by Ti to bolo..." Vtedy sme sa nepýtali, nemali sme aplikáciu, ale vedel som o vás všetko. Kde ste, čo robíte, aj čo cítite. Bolo to také normálne. „Tak som na tej algebre bol, ty kokos, nedal som to, ale bola tam ona...usmiala sa, iba tak...a na mňa..." Usmiala sa, lebo ho chcela dávnejšie ako on ju. Vedel som to, ale nemohol som prezrádzať tajomstvá. Dalo sa však pomôcť náhode. Boli tajomstvá, ktoré sa prezrádzať nesmeli a tajomstvá, ktoré sa prezrádzať museli. Prezradenie takého tajomstva pomáha chvíľam, čo budú navždy.

9. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Jozef Černek

Roberta

Prišla za mnou Tvoja mama. Asi to chcelo odvahu, lebo ja som dosť neprístupný a dosť arogantný. Nebudem sa obhajovať. Som. Mal som odrežírovaného Tajovského aj Palárika. Prečo by som teda nebol? Vedel som, o čom bude hovoriť. Mala si nehodu. Bola si moja najtalentovanejšia žiačka a mala si nehodu. Preto som to vedel. Bolo jasné, že všetci spravíme všetko. Nevedel som ale, že to môže byť až tak zlé. Niekto niečo poondial a vraj už nikdy nebudeš normálne chodiť. Možno. Ak mysľou neoklameš telo. To ale chce odvahu. Mala si strašne rada Mishu. V ten rok dostala ďalšiu cenu. Tuším slávika. Chcelo to strašnú odvahu, ale zavolal som jej. Sľúbil som dva koncerty. A pritom som o tom nič netušil. O koncertoch, o zvuku, o priestoroch, o ničom. Chcelo to strašnú odvahu, ale koncert bol. Vlastne dva. Ľudia stáli a tlieskali.

4. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Jozef Černek

Pýcha a predsudok

Zas ma vytiahli do divadla. Do Nitry do DABu. Nevadí, divadlo mám celkom rád. Šli sme na Maštalíra. Teda, ja som šiel do divadla a baby na Maštalíra. V skutočnosti sme šli na klasiku - Pýcha a predsudok (Jane Austenová). Poslednú dobu sa mi toho dialo strašne veľa, mimo iné, trochu nelogicky urazili moju pýchu. Kritikou. Rozum to vyhodnotiť dokázal, duša nie. Keď sa mi toto stane, tak nespím. Dnes to bude štvrtá noc v rade za sebou. Preto som si nenaštudoval, načo to vlastne ideme. Inak to robím vždy, jednak, aby som bol v obraze a jednak preto, aby som pôsobil múdro. Múdro pôsobím rád. Aj chudo, ale to sa mi darí ešte menej ako múdro.

4. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 996x
7

Jozef Černek

Slovenskí rebeli

Chcel som napísať o Rebeloch. Chcel som o nich napísať tak, aby každý pochopil, čo vlastne chcú povedať. Prečo zápasili so slnkom, prečo prišívajú na nohavice ornamenty, prečo z výkresov lepia klobúčiky a oblepujú ich látkou. Prečo sa toľko hádajú a napriek tomu majú radi. Prečo na seba kričia, nadávajú si a potom ich to strašne doma štve a plačú. Aj tí silní. Vždy to niekto chce vzdať a niekto iný mu v tom zabráni, hoci vie, že už o pár dní to bude vzdávať on. Nakoniec ale väčšina ostane. Ostane do posledných svetiel. Do poslednej vety. „Zatvorte oponu."

1. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 066x
0

Jozef Černek

Vezmite si jabĺčko, mladý pán, ja ich nemám kam dať

Na schodoch pred panelákom sedel starček v montérkach, pred sebou mal bedničku jabĺk a v ruke utierku, ktorou starostlivo leštil každé jablko predtým, ako ho vložil do tašky. Už samotný pohľad bol zvláštny. Myslím, že som ešte nikdy nikoho nevidel pred panelákom jablká utierať. Starký si všimol, že naňho hladím vyjavene. Pousmial sa a hovorí: „vezmite si jabĺčko, mladý pán, ja ich aj tak nemám kam dať." „Ďakujem ujo, akože nemáte, veď si odložte, v zime ako by ste našli," hrám sa na múdreho. „A kdeže by som ich tu v činžiaku dal, vari pod posteľ?" trochu smutne a trochu nahnevane ma uzemňuje. „Keď mi tu byt predávali, povedali mi, že je tu aj pivnica, ale horkýže pivnica, pár latiek na chodbe to je a nie pivnica. Kmíni mi hneď prvú noc demižónik ríbezľového vína potiahli, im tam ja nebudem ešte jabĺčka skladovať, veď sú to moje posledné...," zmĺkol a oči prezrádzali už len žiaľ.

26. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
43

Jozef Černek

List kolegovi ministrovi

Kolega bloger Marek Maďarič včera vyzval na zaujatie stanoviska k vulgárnosti a strate kultúrnosti v médiách. Vyzval síce mienkotvornú časť národa, ale vyjadrím sa i ja, zástupca národa od Komárna. Úplne najprv ale kolega, by som Ti rád pripomenul, že dnes je štrajk učiteľov. Možno Ti nepovedali, tak len aby si vedel. Ono totiž, učitelia by o kultúrnosti mali vedieť najviac, pretože, kedy už len naučíme národ kultúrnosti, keď nie v čase, keď národ chodí do školy. Áno, to, čo dnes chodí, prepáč, to, čo dnes nešlo do školy, je národ. A do budúcna mimoriadne dôležitý národ. Mám ale pocit, že učitelia, ktorí ten národ majú vo svojich rukách, pociťujú krivdu, pokiaľ ide o kultúru správania sa k nim. Možno sa, kolega Marek, skús postaviť na ich stranu, alebo si ich vypočuj a zváž či sa im nedá pomôcť. Verím tomu, že ak by učitelia chceli, môžu pomôcť s výchovou národa. Totiž, ak bude národ vychovaný a kultúrny, tak mu nebudú tak blízke komerčné televízie, ktoré vysielajú odpad a tým zvyšujú svoju sledovanosť. Vieš, neviem či Ti povedali, komerčné televízie potrebujú vysokú sledovanosť. Keď národ sleduje hnoj, budú teda vysielať hnoj. Komerčné sú už také.

13. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Jozef Černek

Kastrólik navyše

Opäť raz som sa nechal prehovoriť vlastnou lenivosťou a obed som si nechal priniesť do práce. Ako vždy, prišiel v polystyrénovom balení. Také celkom milé uzatvárateľné balíčky s priehradkami. Do jednej dáte ryžu, do druhej mäsko a ešte milá priehradka na kompót. Švác ho tam. Ale nech robíte, čo sa dá, aj tak sa šťava z neho trocha s ryžou skamaráti. Zatvoríte krabičku, na vrch priložíte umelohmotný pohár s polievkou, pribalíte umelohmotný príbor, servítku a fiúú, obed putuje k majiteľovi. Celé sa to dá dať do mikrovlnky. Milé. Také umelohmotné. Presne tak to aj chutí. Dnes to bol asi syr. Myslím, že ak by som zjedol krabicu a syr vyhodil, bolo by to o niečo lepšie. Pomohol by som aspoň prírode. Neviem definovať, čo bolo zle. Vlastne viem, chýbala tomu vôňa. Nie vôňa syra, skôr vôňa života.

10. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Jozef Černek

Melódia bez poplatkov

Odmala sa snažím sám seba presviedčať, že veci dušu nemajú. Snažím sa nerozčúliť, keď niečo rozbijem, nebyť smutný, keď niečo stratím, nekopať do auta, keď ma nechá na ceste a ani nevyhadzujem gauč, keď oň bolestivo zakopnem malíčkom na nohe. Dokonca ani budík neobviňujem z ťažkého rána. Občas sa ale deje čosi, čo dušu vo veciach prezrádza. Moment, ktorý prezradí existenciu života v neživej veci, príde, len ak je tá s človekom „cor unum et anima una", jedno srdce a jedna duša.

5. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Jozef Černek

Poďme sa okrojiť

Ako poslušný vyklepaný prváčik som čakal na našej katedre pred dverami a triasol sa trémostrachom z nadchádzajúcej skúšky. Okolo mňa „starší" spolužiaci, teda vlastne deti, čakali na štátnice. Dievčatá nahodené do rób, bledé tváre pozakrývané mejkapom, aby zmenšili stopy kávou naplnených nocí. Chalani, nezvyknutí nosiť oblek, postavy držia zvláštne, nevedia sa rozhodnúť, či si v drahom obleku sadnúť, či nie a či zapnúť sako alebo ho frajersky nechať rozopnuté. Všetci striedavo hladia do poznámok a na dvere. Až na jedného. Ten sa potmehúdsky usmieva a vie svoje. Púta pozornosť temer každého. Každý, kto naň pozrie, sa zamyslí a pousmeje. Ktosi pri mne poznamenal: „veď ide na štátnu skúšku, dobrý nápad, snáď mu to prejde...". Mladý muž, o ktorom je reč, mal totiž na sebe vyšívanú košeľu. Proste mal na sebe časť kroja, ak sa nemýlim, tak „parádnu", teda takú, v ktorej sa chodilo do kostola a iné slávnostné príležitosti. Zaujalo ma to. Viem, že to nebolo úplne originálne, už máme aj poslanca NRSR, čo tak skladal sľub, ale aj tak to považujem za dobrý nápad. Ísť na štátnice v kroji. Prihlásil sa k svojmu národu, prihlásil sa k svojim predkom a k histórii.

18. jún 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 810x
9

Jozef Černek

Plechy

Plechovku som kúpil v zime roku 2000. Vtedy sme ju ešte nevolali Plechy, ale hrdo: Renault 5 G. Tým autom som si kupoval slobodu. Totiž, aby moja mama nemusela v zime bývať u mňa v meste, ale mohla sa pohodlne odviezť do práce autom, v suchu a teple, bolo treba zohnať spoľahlivé auto, čo málo žerie. Brat mi poradil a ja som sa z Nitry viezol domov na malom, zlatom Renaulte. Papiere, karoséria a podvozok boli staršie ako ja, ale ten motor! Motor bol z roku 1996 a dovezený z Talianska. V autách sa nevyznám vôbec, ale nadšene som zdvíhal kapotu a každému ukazoval, že vyzerá ako nový (bol akoby medený) a vysvetloval som, že auto má sýtič. To je taká páčka, ktorú treba v zime zdvihnúť a keď sa auto zohreje, dať dolu, aby menej žralo. A vskutku, autíčko v pohode jazdilo a stačili mu 4 litre benzínu na sto kilometrov. Máme o tom aj dôkazy, mama si totiž po prevzatí auta začala viesť denníček, kde zaznamenávala, kedy a koľko tankovala a kedy bolo autíčko v servise. Plechovka mala úplne od začiatku svoj charakter. Napríklad strašne krásne priadla, a ventilátor vykurovania na začiatku práce vždy najprv zavrčal a potom fúkal.

25. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Jozef Černek

Aj po rokoch ma niečo naučil

Akosi sa stalo, že rozhovor so starkým, ktorý bude mať v novembri 90 rokov, mám ísť spraviť ja. Vlastne len nahrávku, prepis už snáď spraví profesionál v redakcii. Je to efektívnejšie a navyše starkého poznám, budem vedieť klásť otázky tak, aby to čitateľa aspoň trochu zaujalo. Učil ma. Teda neučil, viedol dramatický krúžok, ktorým sa ja dnes tak hrdím, že všade dávam do viet ja a vyhlasujem ho za môj. Netušil som, že to bude vlastne výučba.

24. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Jozef Černek

Ako vtáčik do záhrady jar priniesol

Prvý teplejší víkend sme hneď využili na záhradku. Robili sme prvé úpravy trávnika po zime. No, trávnika. Ono by to aj trávnik bol, ak by sme nemali Archiho a Leviho. Dvoch neurodzených psíkov nízkeho vzrastu s urodzenými menami, ktorí nám radi v záhrade pomáhajú. Aj teraz. To, čo sme zhrabali, oni rozhádzali. A ešte ich čaká náročné popoludnie. Totiž trávnik sme aj vyrovnávali, takže už sa pripravujú na svoju veľkú úlohu, ktorú podľa nich musia vykonať akonáhle sa pôjdeme dnu najesť. Budú hrabať. A tak je to každý rok.

19. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Jozef Černek

Komárno, záhadné a nedobyté mesto kráľa Matiáša

Nec arte - Nec marte, nápis, ktorý snáď najlepšie vystihuje históriu mesta, ktoré kedysi patrilo k piatim najväčším v Rakúsko-Uhorsku. V preklade ani ľsťou, ani zbraňou. Slnkom zaliate mesto na sútoku riek Dunaja a Váhu totiž nikto nikdy nedobyl. A to sa o to Turci, ale aj Tatári, pokúšali dlhé roky. Sulejman ho vraj obliehal mesiac aj so stotisícovou armádou pekne naštvaných Turkov, a bezvýsledne. Hŕstka obrancov mesta, opevnená v jedinečnom pevnostnom systéme sa ubránila a on s dlhým nosom nakoniec odtiahol. Komárňania mali vždy v povahe istú hrdosť. Raz dokonca, keď už hrozilo, že mesto nepriateľ dobyje, ho radšej sami vypálili. Keď bolo po všetkom, tak ho zas vystavali. Túto vec so znovupostavením si ešte párkrát zopakovali, keď im mesto zničili zemetrasenia alebo povodne. Najtragickejšia povesť hovorí o tom, že počas zemetrasenia sa do zeme prepadol koč - šesťzáprah s nevestou aj s celým svadobným sprievodom. Starí Komárňania by vám ešte ukázali, kde sa za nimi zem zavrela.

15. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Jozef Černek

Zoznam článkov blogera