Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené
Začalo to úplne nevinne. Len som si posťažoval. Deväť rokov si podávame žiadosti, vypĺňame tabuľky, zháňame potvrdenia a nič. A nevedeli sme, prečo. Dnes už vieme. Nezmestíme sa do toho umenia, čo určilo ministerstvo.
V prvom liste som Ti sľúbil opísať, do akej doby sa plánuješ narodiť a nepodarilo sa mi to úplne. Musím to skúsiť znova, ale nie teraz. Stala sa totiž úžasná vec. Prišiel si na svet. O trošku skôr a bolo to ako vo filme.
Už len pár dní a prídeš na svet. Tak Ti píšem teraz, lebo úprimne, vôbec netuším, čo sa začne diať od momentu, keď mi Ťa podajú. Teda najprv by Ťa mali podať mamičke a potom mne. Uvidíme.
Chudnem. Už zas. Našťastie v tom mám už slušnú prax a dokážem všeličo. Napríklad si navodiť diétou takú gastritídu, že môj lekár uvažuje o ďalšom doktoráte alebo docentúre na tému „nebláznite s hladovkou...“.
Pekný deň! Mám prosbu. Elektronická schránka (ústredný portál služieb ľuďom) mi oznámila, že tam mám od vás správu. Rovnako tak mi to oznámil váš portál do mojej mailovej schránky. Ja to však nikde nevidím.
Vidieť lietať manželkino auto v povetrí by som naozaj neprial nikomu. Šiel som asi dve autá za ňou, keď sa zrazu jej Ignis zdvihol do vzduchu, pretočil a padol čelným sklom na vozovku, dokonca späť do svojho pruhu.
Bude to rok, čo sme sa s manželkou vzali, prečo píšem až teraz? Všetko chce svoj čas a miesto. Svadba je záležitosť, ktorá otrasie vašim životom. Pretože ním otriasť má a ide v nej o život. O váš život. Lebo nevesta je fenomén!
Zabudli sme na útrapu duše a boliestky. Stále častejšie s nostalgiou spomíname na komunistov. Éru zdanlivo bezstarostných časov, každý mal prácu, síce všetci kradli, ale okrem „hajzláku, slobody a banánov, bolo všetko potrebné.
Brianka, nášho „havíšnika“ prvej kategórie, sme naučili aportovať, už keď bol úplne maličký. Ešte nedokázal sám vyskočiť na gauč, ale hodenú povrazovú kostičku už chytil do malej rozkošnej papuľky a utekal, čo mu labky stačili.
Vstal som pred štvrtou. Budík bol nastavený na 4:25, ale “mrle” ma vystrelili z postele. Ako keď som bol malý a otec naplánoval na ráno niečo zaujímavé. Ako oranie, či zabíjačku. Chcel som byť potichu, ale náš kávovar bol proti.
Ozvala sa pani alebo slečna z Telekomu. Neviem, či na základe blogu alebo na základe môjho príspevku, viac veselého ako slušného, v kontaktnom formulári. Dovolať sa mi totiž nepodarilo. V každom prípade bola milá a ústretová.
Počujte chalani, prezraďte mi, za koho to ja platím tie služby? Žeby som mu aj nejaké vínko poslal, nech to má s celou parádou! Od septembra mi neposkytujete dve tretiny služieb, už nemáme ani zmluvný vzťah, tak prečo a čo platím?
Keď na Teba „cez obočie žena škaredo na Luciu v predvečer hľadí, to isto striga je a počarovať Ti ide... Chytro sa Ty tri razy prežehnaj, prsty prekríž a decku červenú mašľu na ľavej ruke uviaž..“ i Zdravas a Otčenáš môže pomôcť.
Vážení voliči, ak ma zvolíte za poslanca / premiéra / prezidenta, navrhnem zákon (uzákoním), aby predvolebné letáky a noviny a zvesti a hitlerjunge partaje a iné drísty, museli byť z plne rozložiteľného eko (bio) materiálu.
Ešte stále sa tak trošku mocem okolo toho nášho folklóru. Hoc by som už takých dobrých 20 až 25 kíl nemal. No ale čo už, keď to tak vyšlo a hádam, že aj kedysi netancovali len štíhli chlapci.
Všetci ho poznáme. Na každom mieste, v každej ulici, žije niekto tak strašne smutný, nešťastný a zúrivý, že to už sám nemôže vydržať a potrebuje sa o tú zlobu podeliť. Možno mu žena odoprela už stú večeru.
Sme radi, že idete u nás robiť podujatie a fandíme vám, vášmu dieťaťu alebo kandidátovi. Áno, iste si na vás spomenieme so slzou v oku až budete preberať Oscara alebo prisahať na ústavu, ale nie, dnes vám naozaj nevieme dať zľavu.
Deťom som dal domácu úlohu. „Choďte za svojimi starkými a spýtajte sa, aké to bolo v ich mladosti. Aké bolo byť mladým v časoch, keď boli ľudia vďační za to, že prežili vojnu. Spýtajte sa, ako sa zoznámili.
Pôsobil tam Jozef Miloslav Hurban a dnešný starosta sa na neho podobá, tak si ho zahral v dokonalom predstavení. Reč je o dedinke Hlboké a chcem vám povedať o divadelnej hre, ktorej scenár by im mohlo závidieť aj národné.
Milý denníček, odpozoroval som, že do fitness centra chodia tréneri, búchači, frajeri, profíci, hľadačky, kandidáti a fitnessky. Tak Ti chcem priblížiť moje pozorovanie.
