Jozef Černek
Dedinčan "profesionál"
Asi v polovičke mája som prežil týždeň na vidieku, v mojej rodnej dedine, odkiaľ pochádzam a kde som už 13 rokov len hosťom. Mimo iné, bolo treba opatrovať psíka, už dosť starého a po náročnej operácii. Vlastne ani veterinár úplne neveril, že by to mohla Barbie (tak sa psík volá) zvládnuť. Dostávala ťažké antibiotiká a na ranu siahajúcu cez celé brucho exkluzívny hojivý roztok a špeciálnu stravu, keďže odmietala jesť. Jednoduchšie bolo usídliť sa priamo tam, ako každú chvíľu dochádzať. Bolo treba síce popresúvať termíny stretnutí a niektoré aj zrušiť, nuž ale Barbie je ako člen rodiny a povedal som si, že si aspoň oddýchnem od stresu mesta, zvoniacich telefónov a hluku križovatky, pri ktorej bývam. A ako bonus, povedal som si, aj niečo porobím, veď som predsa pôvodom chlap z dediny.

