Články od Jozef Černek

Opäť raz som sa nechal prehovoriť vlastnou lenivosťou a obed som si nechal priniesť do práce. Ako vždy, prišiel v polystyrénovom balení. Také celkom milé uzatvárateľné balíčky s priehradkami. Do jednej dáte ryžu, do druhej mäsko a ešte milá priehradka na kompót. Švác ho tam. Ale nech robíte, čo sa dá, aj tak sa šťava z neho trocha s ryžou skamaráti. Zatvoríte krabičku, na vrch priložíte umelohmotný pohár s polievkou, pribalíte umelohmotný príbor, servítku a fiúú, obed putuje k majiteľovi. Celé sa to dá dať do mikrovlnky. Milé. Také umelohmotné. Presne tak to aj chutí. Dnes to bol asi syr. Myslím, že ak by som zjedol krabicu a syr vyhodil, bolo by to o niečo lepšie. Pomohol by som aspoň prírode. Neviem definovať, čo bolo zle. Vlastne viem, chýbala tomu vôňa. Nie vôňa syra, skôr vôňa života.

10. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Jozef Černek

Melódia bez poplatkov

Odmala sa snažím sám seba presviedčať, že veci dušu nemajú. Snažím sa nerozčúliť, keď niečo rozbijem, nebyť smutný, keď niečo stratím, nekopať do auta, keď ma nechá na ceste a ani nevyhadzujem gauč, keď oň bolestivo zakopnem malíčkom na nohe. Dokonca ani budík neobviňujem z ťažkého rána. Občas sa ale deje čosi, čo dušu vo veciach prezrádza. Moment, ktorý prezradí existenciu života v neživej veci, príde, len ak je tá s človekom „cor unum et anima una", jedno srdce a jedna duša.

5. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Jozef Černek

Poďme sa okrojiť

Ako poslušný vyklepaný prváčik som čakal na našej katedre pred dverami a triasol sa trémostrachom z nadchádzajúcej skúšky. Okolo mňa „starší" spolužiaci, teda vlastne deti, čakali na štátnice. Dievčatá nahodené do rób, bledé tváre pozakrývané mejkapom, aby zmenšili stopy kávou naplnených nocí. Chalani, nezvyknutí nosiť oblek, postavy držia zvláštne, nevedia sa rozhodnúť, či si v drahom obleku sadnúť, či nie a či zapnúť sako alebo ho frajersky nechať rozopnuté. Všetci striedavo hladia do poznámok a na dvere. Až na jedného. Ten sa potmehúdsky usmieva a vie svoje. Púta pozornosť temer každého. Každý, kto naň pozrie, sa zamyslí a pousmeje. Ktosi pri mne poznamenal: „veď ide na štátnu skúšku, dobrý nápad, snáď mu to prejde...". Mladý muž, o ktorom je reč, mal totiž na sebe vyšívanú košeľu. Proste mal na sebe časť kroja, ak sa nemýlim, tak „parádnu", teda takú, v ktorej sa chodilo do kostola a iné slávnostné príležitosti. Zaujalo ma to. Viem, že to nebolo úplne originálne, už máme aj poslanca NRSR, čo tak skladal sľub, ale aj tak to považujem za dobrý nápad. Ísť na štátnice v kroji. Prihlásil sa k svojmu národu, prihlásil sa k svojim predkom a k histórii.

18. jún 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 817x
9

Jozef Černek

Plechy

Plechovku som kúpil v zime roku 2000. Vtedy sme ju ešte nevolali Plechy, ale hrdo: Renault 5 G. Tým autom som si kupoval slobodu. Totiž, aby moja mama nemusela v zime bývať u mňa v meste, ale mohla sa pohodlne odviezť do práce autom, v suchu a teple, bolo treba zohnať spoľahlivé auto, čo málo žerie. Brat mi poradil a ja som sa z Nitry viezol domov na malom, zlatom Renaulte. Papiere, karoséria a podvozok boli staršie ako ja, ale ten motor! Motor bol z roku 1996 a dovezený z Talianska. V autách sa nevyznám vôbec, ale nadšene som zdvíhal kapotu a každému ukazoval, že vyzerá ako nový (bol akoby medený) a vysvetloval som, že auto má sýtič. To je taká páčka, ktorú treba v zime zdvihnúť a keď sa auto zohreje, dať dolu, aby menej žralo. A vskutku, autíčko v pohode jazdilo a stačili mu 4 litre benzínu na sto kilometrov. Máme o tom aj dôkazy, mama si totiž po prevzatí auta začala viesť denníček, kde zaznamenávala, kedy a koľko tankovala a kedy bolo autíčko v servise. Plechovka mala úplne od začiatku svoj charakter. Napríklad strašne krásne priadla, a ventilátor vykurovania na začiatku práce vždy najprv zavrčal a potom fúkal.

25. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Jozef Černek

Aj po rokoch ma niečo naučil

Akosi sa stalo, že rozhovor so starkým, ktorý bude mať v novembri 90 rokov, mám ísť spraviť ja. Vlastne len nahrávku, prepis už snáď spraví profesionál v redakcii. Je to efektívnejšie a navyše starkého poznám, budem vedieť klásť otázky tak, aby to čitateľa aspoň trochu zaujalo. Učil ma. Teda neučil, viedol dramatický krúžok, ktorým sa ja dnes tak hrdím, že všade dávam do viet ja a vyhlasujem ho za môj. Netušil som, že to bude vlastne výučba.

24. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Jozef Černek

Ako vtáčik do záhrady jar priniesol

Prvý teplejší víkend sme hneď využili na záhradku. Robili sme prvé úpravy trávnika po zime. No, trávnika. Ono by to aj trávnik bol, ak by sme nemali Archiho a Leviho. Dvoch neurodzených psíkov nízkeho vzrastu s urodzenými menami, ktorí nám radi v záhrade pomáhajú. Aj teraz. To, čo sme zhrabali, oni rozhádzali. A ešte ich čaká náročné popoludnie. Totiž trávnik sme aj vyrovnávali, takže už sa pripravujú na svoju veľkú úlohu, ktorú podľa nich musia vykonať akonáhle sa pôjdeme dnu najesť. Budú hrabať. A tak je to každý rok.

19. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 630x
3

Jozef Černek

Komárno, záhadné a nedobyté mesto kráľa Matiáša

Nec arte - Nec marte, nápis, ktorý snáď najlepšie vystihuje históriu mesta, ktoré kedysi patrilo k piatim najväčším v Rakúsko-Uhorsku. V preklade ani ľsťou, ani zbraňou. Slnkom zaliate mesto na sútoku riek Dunaja a Váhu totiž nikto nikdy nedobyl. A to sa o to Turci, ale aj Tatári, pokúšali dlhé roky. Sulejman ho vraj obliehal mesiac aj so stotisícovou armádou pekne naštvaných Turkov, a bezvýsledne. Hŕstka obrancov mesta, opevnená v jedinečnom pevnostnom systéme sa ubránila a on s dlhým nosom nakoniec odtiahol. Komárňania mali vždy v povahe istú hrdosť. Raz dokonca, keď už hrozilo, že mesto nepriateľ dobyje, ho radšej sami vypálili. Keď bolo po všetkom, tak ho zas vystavali. Túto vec so znovupostavením si ešte párkrát zopakovali, keď im mesto zničili zemetrasenia alebo povodne. Najtragickejšia povesť hovorí o tom, že počas zemetrasenia sa do zeme prepadol koč - šesťzáprah s nevestou aj s celým svadobným sprievodom. Starí Komárňania by vám ešte ukázali, kde sa za nimi zem zavrela.

15. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Jozef Černek

Veľká noc alebo ako fungujú spomienky

Do už aj tak plnej schránky nám ktosi napchal ďalšiu guču reklamných papierov. Vždy, keď sa mi podarí, odnesiem ich rovno do kontajnera. Občas ich ale uchmatne Robina a skúma, čo kde lacnejšie nakúpiť. Potom sa ešte všetky „super hyper ponuky" týždeň váľajú na parapete v kuchyni. Ja to nerobím, lebo väčšinou len zistím, že to, čo som kúpil pred týždňom, teraz majú v akcii. Ide ma poraziť, tak v rámci prevencie duševného zdravia, reklamný materiál putuje rovno do kontajnera. Na tom poslednom ma ale čosi zaujalo. Korbáče. Boli v ponuke na samej zadnej strane, také tie veľkonočné s mašľou. Pohľad na ten zmotanec prútikov ma vrátil do detstva na dedine. Spomenul som si na vôňu lacnej voňavky s nálepkou fialky. Spomenul som si, ako sme pekne oblečení od rána s otcom obchádzali všetky tetky v dedine.

7. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Jozef Černek

O chalanoch, ktorí mi pripomenuli seba a čas nedávno minulý

Včera som sa nejako motal v posilňovni a všimol som si troch chalanov. Vekom niekde po strednej, ale s ešte zrejúcou pubertou. Športovci. Dokopy všetci traja mohli vážiť toľko, čo ja. Presne ako ja v ich veku. Mali oblečené štýlové tréningové veci a mysleli si, akí sú cool. Boli trošku smiešni. Neviem presne, o akú partiu tela im šlo, lebo tréning svalov brali trochu ako futbal. Kde bol jeden, boli všetci. Prebehli posilňovňou ako víchor. Striedali sa pri zdvíhaní jednoručiek, spoločne nastavovali polohu lavičky do, pre nich, správnej polohy. Keď som ich zbadal, myslel som, že mi polezú na nervy. Ale vôbec nie. Pripomenuli mi seba a čas nedávno minulý, keď ešte ja znamenalo my.

21. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Jozef Černek

MLM z môjho pohľadu

Stretávame sa s tým pomerne často. Známy známeho zavolá a chce vám niečo ponúknuť. Výborný produkt a zaujímavý spôsob privyrobenia si. Občas to slušne lezie na nervy, občas naopak, zaujme. V zložitejšom období, mnoho ľudí hľadá spôsob ako si privyrobiť pár centov navyše. Chtiac - nechtiac sa teda stretne so spoločnosťami, ktoré svoj biznis rozbiehajú prostredníctvom multilevel marketingu. V skratke MLM. V niektorých, a nie v ojedinelých prípadoch, pri hľadaní hlavného pracovného pomeru narazíte na takéto firmy a nie a nie z nich dostať, o čo im vlastne ide. Sľubujú obrovské zárobky, o ktorých rozhodujete len vy a vaša šikovnosť. Princíp zarábania vám však nemôžu vysvetliť len tak, je vraj zložitý a treba si kúpiť štartovací balíček informácií, prípadne drahý seminár. Nezmysel. Aspoň podľa mňa.

26. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 765x
7

Jozef Černek

Dokedy ešte ?

Dokedy ešte budeme znášať toto nastavenie sveta? Dokedy ešte budeme trpieť a tolerovať podvodníkov okolo nás? Dokedy ešte budeme z hajzlov robiť celebrity? Dokedy ešte si budeme vyberať menšie zlá? Dokedy ešte bude dôležité, či niekto kradne menej alebo viac, aby mohol ísť do vlády? Dokedy ešte budú zločinci vládnuť a súdy roky rozhodovať, aby nakoniec nerozhodli? Dokedy ešte, sa na nás budú odvšadiaľ valiť vraždy, násilie a matkovrahovia a otcovrahovia? Najnežnejšou správou dňa je dnes skorumpovaný politik, aby zajtra mohol s úsmevom bľabotať o kríze a uťahovaní opaskov. A my mu to žerieme, lebo pamäť národa je deravá. To je to, čo sme chceli? Naozaj?

29. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
20

Jozef Černek

V otcových topánkach a v šlapkách k obleku

V sobotu som sa konečne nechal nahovoriť priateľkou a kamarátkou na nákupné popoludnie. Už dlhšie si totiž potrebujem kúpiť nové topánky a rifle. V práci nosím prevažne obleky a keďže moja váha si so mnou robí čo chce, už som nemal žiadne použiteľné neoblekové nohavice. Teda také, aby nevyzerali ako po staršom, väčšom bratovi. S topánkami je to trochu neuveriteľnejšie. Tie, čo sa dali nosiť k rifliam, som stratil. Prisahámvačku, neviem, kde som ich nechal a hlavne odkiaľ som prišiel bosý...

7. nov 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Jozef Černek

Od ľudí k hajzlu a späť

Som kniha a mám už 39 rokov. Meno nie je dôležité. Dnes už nie. Som vzácna kniha, vlastne kedysi som bola, dnes som zastrčená pri toalete, viete, tam kde ľudia chodia... no veď viete, tento... Och, ani pomyslieť na to nevládzem.

24. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Jozef Černek

Komárňanom

Asi nepoviem nič nové vyhlásením, že každý talent sa presadí, len ak má priestor na svoj rozvoj. Husľovým či klavírnym virtuózom sa nestane ani zázračné dieťa bez rokov a rokov tréningu. Skladateľom sa nestane človek bez toho, aby ho k tomu niekto viedol. Mená ako Mozart, Beethoven, Strauss, Pavarotti, Montserrat Caballe, Madonna, Rihanna, Michael Jackson alebo skupiny ako The Beatles, Queen či dokonca Elán, by nám dnes nehovorili nič, keby títo umelci nevenovali svoj čas tréningu a rozvoju toho, čo dostali darom od univerza alebo Boha.

23. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 840x
2

Jozef Černek

Komárno alebo slovensko - maďarská otázka v praxi

Otvorili sa hranice, najprv na papieri, neskôr naozaj. Rady áut na hraniciach postupne mizli až nakoniec zmizli aj colníci a pasováci. Pribudli politici. Najprv pílili donesené závory, potom stavali kamenné totemy, aby ich iní politici mohli oblievať farbou. Občas do totemov niekto tlčie kladivom. Ale len vo volebnom roku. Zatiaľ, kým sa politici oboch strán s hŕstkou fanúšikov (podobne ako závory, aj tých si nosia) takto odbavujú na hraniciach dunajského mesta, Komárňania si žijú svoj život v zásade rovnako. Odkedy si pamätám, do Maďarska, teda na druhú stranu mesta, sa chodilo na nákupy. Malo to takú zvláštnu atmosféru. Totiž, u nás je to kúsok, vlastne len cez rieku, ale predsa len ste v inom svete. Kedysi bolo treba prejsť cez pasovákov a colníkov, ešte predtým vám to najprv úradník musel povoliť. Ešte dlho po uvoľnení atmosféry bolo teda každé prekročenie hraníc menším adrenalínom. Zvažovalo sa, čo kde sa nakúpi, ako a kde sa zamenia peniaze. Občas, najmä na trhovisku, sa vyskytli tie falošné.

30. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
35

Jozef Černek

Som nedočkavý, oblbovaniahodný žráč so špinavým autom

Boli sme strašne hladní, tak som navrhol, aby sme si objednali predjedlo, keďže bolo jasné, že na hlavný chod budeme čakať dlhšie. Nejako som si myslel, že na to práve slúži predjedlo. Smola. Na úvod sme čakali presne 42 minút. Viem to presne, lebo som chcel napísať dobrú recenziu na tú reštauráciu. Nespravím to. Škoda. Pretože je tam inak mimoriadne príjemná obsluha. Na Slovensku ojedinelé. Chcel som napísať o esteticky nádherných jedlách. Chcel som upozorniť na výnimočné a nápadité chute, krásne prostredie lode s vhodne skombinovaným interiérom a riekou všade vôkol. Ale nespravím to. Čakal som totiž 42 minút, moje predjedlo bolo studené a vďaka tomu nechutné (mastné jedlá nie sú dobré studené).

23. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Jozef Černek

Ujcov festival v Hornej Zlatnej

Môjho otca každý v dedine volal Ujco. Mal päť sestier a pre všetky ich deti bol teda Ujec, zrejme tam niekde to vzniklo a ujalo sa to v celej dedine. Ak ktosi potreboval čosi opraviť, vždy sa obracal na otca. „Vezmeme to k Ujcovi, on s tým čosi urobí..." A skutočne, bol naozaj šikovný a spolu s bratom Mirom či so synovcom Stanom opravovali, zlepšovali, vytvárali všetko, čo pomáhalo obrábať pôdu, či starať sa o statok. Kedysi dávno dokonca vynašiel čosi, čo sa dodnes používa v sejačkách. Dostal aj akúsi cenu, bola však ťažko komunistická a na také sa dnes už nespomína. Doma sme mali dielňu, kde sa denne zúrivo zváralo, brúsilo, opravovalo a na dvore temer vždy stál nejaký stroj, ktorý čakal na opravu alebo prerábku. Hoci Ujco nemal problém opraviť elektrinu, motor či vyrobiť drevenú rúčku na motyku, či vylepšiť plečku na kukuricu, vždy ho to ťahalo najmä k železu a kováčstvu. Dokonca si kdesi nahonobil aj malú vyhňu. Že ju raz poskladá a na dôchodku bude kuť.

12. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Jozef Černek

Demokracia v malom meste je des

Ja neviem, ale funguje u nás ešte tá demokracia? Podľa mňa už ani nie. Otočila sa proti občanovi. Napríklad, stredne veľké mestečko ako to naše, Komárno, má svoje mestské zastupiteľstvo, kde sa rozhoduje o tom najpodstatnejšom pre život obyvateľov mesta. Voľby sú vždy veselé a najmä poučné pre občana. Človek by neveril koľko zloby sa môže pretriasť mestom. Nejaký program každého každého kandidáta aj existuje, ale o jeho kladoch sa nedozviete takmer nič. Samozrejme kandidát sa sám nepochváli - nepatrí sa, zato vytiahne, vyhrabe alebo si vymyslí pár svinstiev o svojich protivníkoch. To sa asi patrí. Ak ohováračky nepomáhajú, vytiahne sa zaručená karta - národnostná otázka. Potom, nejak dopadnú voľby. Je to v zásade jedno ako, pretože program žiadneho kandidáta sa naplniť nepodarí. Vlastne už deň po voľbách sa nerieši. Prečo? No práve pre tú demokraciu.

28. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Jozef Černek

Pubertiaci nech fetujú po kočikárňach

Mám otázku. Čo sa to stalo s naším mestom? Čo sa to v Komárne, prosím vás deje? Sme mesto troch riek, sme mesto termálnych prameňov. A vážení, prúser, kúpalisko je zatvorené! Už mesiac malo byť otvorené. Dokonca, jeho otvorenie do leta a v lete, je ešte otázne. Pozor, toto nie je úplne normálne! Ja teraz vôbec nechcem hľadať dôvody ani vinníkov. Vôbec ma nezaujíma, kto je na vine, kto čo stuneloval alebo prečo, vždy plné kúpalisko nemá financie, napriek nie práve najlacnejšiemu vstupnému. Zaujíma ma, prečo je to ľuďom fuk. Prečo nikto nič nerobí. Že sme mesto úspešných olympionikov K4, máme tri rieky a nemáme jedinú organizovanú verejnú pláž, s tým som sa už zmieril. Čo už. Vyššia moc. No ale že kúpalisko, ktoré roky funguje, celé leto sa tam slní, pláva, stravuje a baví pol mesta, necháme zavreté a každému je to jedno - to je podľa mňa problém. A vážny. Ak si spomínam správne, aj naši vodnopólisti svojho času dosahovali krásne výsledky snáď aj na európskej úrovni a cvičili aj na kúpalisku.

14. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Jozef Černek

Ideálne ráno

Aké je vaše ideálne ráno? Moje vyzerá takto: Príjemne oddýchnutého ma zobudia ranné lúče. Vonku je úžasných 20 stupňov a vonia ranná rosa. Po základnej hygiene si rozprúdim krv 20 minútovým behom popri rieke. Behám proti prúdu, vyzerá to, že utekám rýchlejšie. Telesné cvičenie doplním stovkou „brušákov" a rovnakým počtom „kľukov". Ticho pri rieke prerušované len spevom vtáčikov ešte využívam aj na 20 minútovú meditáciu v šiestich polohách z jogy. Po osviežujúcej, temer ľadovej sprche, raňajkujem jedlo bohaté na cereálie, bielkoviny a ovocné šťavy. Úžasná hodinka, ktorá pripraví dušu na úspešný deň v zdravom tele. A viete, čo je na tej hodine najlepšie? Že je len moja. Nepatrí hlasom v telefóne, e-mailom ani nikomu, je len a len moja. Budem úprimný, netvrdím, že by som takéto ráno nikdy nezažil, určite áno, aspoň raz.

13. jún 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Jozef Černek

Zoznam článkov blogera