Jozef Černek
Politika Velvyslanci aj prezidenti tlieskajú, ale účty platí priateľstvo
Slovami novú elektrickú skriňu nekúpite. A potlesk prezidentov vám v sále svetlo nezažne.
Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené

Slovami novú elektrickú skriňu nekúpite. A potlesk prezidentov vám v sále svetlo nezažne.

Treba to zastaviť. Ihneď!

Po včerajšku mám otázku: ak je kultúra len slovenská, komu patrili tie výkony?

Rečnil som na proteste. Prišli výhražky, pred škôlkou mojich detí. A preto idem znova hovoriť o demokracii. Čo ak…

My by sme ti ten projekt aj schválili, ale zdieľal si toho… to by nám neprešlo. Nič proti tebe, ale TO ONI sledujú.

Najprv úzkosti, potom insomnia, kruté bolesti tam, kde chrbát stráca svoje meno. Všetko preto, že je ťažké byť otcom?

Tri veľké osobnosti. Tri osudy, ktoré zanechali svetlo.

Kráľ valčíka, gýču i emócie. André Rieu – muž, ktorý priniesol Straussov úsmev na štadióny sveta.

List píšem pre svoje deti. Aby raz vedeli, že najväčšou hodnotou života nie su peniaze či hmotný úspech, ale ľudia.

Spávam so šéfkou orchestra, hádam sa s hercami a po premiére umývam záchody. To je náš muzikál.

Kto je dnes viac? Ruský matematik, alebo „slávny“ influencer?

Včera som strávil dlhšiu polhodinku v tuneli MRI. Neumieram. Snažím sa popísať, ako bolesť tvorí lásku.

Status o mužovi, čo fotí deti v parku, sa šíri v maďarčine aj slovenčine. Realita či mestská legenda?

Tam, kde môj otec celý život drel, aby sme sa raz mali lepšie. Len pár metrov odtiaľ, kde sa skončila jeho životná púť.

Dielo, v ktorom sa smiech mení na otázky a hotel na zrkadlo ľudskej duše.