Jozef Černek
Dopľuješ ďalej ako doplačeš
Viete ako spropagovať nejaké predstavenie alebo reláciu? Plagáty, billboardy? Nie, čo ste… To už dávno nevnímame. Reklamou v nejakom plátku či televízii? Drahé a funkčné len ojedinele.
Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Jozef Černek
Ľúbosť, skutočný príbeh jednej starej mati
Helenka mala len málo rôčkov, keď sa jej to, o čom si dievky len šepkajú, prihodilo. Uderilo ju. Teda tak to stará mať povedali. Cez dušu, zaraz hneď do srdca.
Jozef Černek
Leto na juhu
Letá som trávil ako dieťa väčšinou so staršou sestrou. Rodičia pracovali, mama ako vrchná sestra v nemocnici, otec v družstve. Keď sme sa chceli ísť kúpať, bolo treba najprv porobiť okolo domu. Väčšinou okopať majoránku.
Jozef Černek
O banke a vzťahoch
Najlepší vraj idú za nimi… Len nerozumiem prečo. Nasledujúce udalosti nie sú zbeletrizované, sú tak ako sa stali. Príbeh nie je o žiadnej katastrofe, len o systéme, ktorý nás už pohltil a necháva v dušiach zbytočne dusné prázdno.
Jozef Černek
Ťažko mi je kultúru robiť
Súdruhovia. Vážne! Do ktorého zadku sa to treba vopchať, aby ste tú kultúru u nás konečne podporili?
Jozef Černek
Do Komárna na bryndzové halušky nechoďte
Sme malým národom uprostred Európy, hrdíme sa tým, že sme pohostinný a spevavý národ. „Hej? A to viac ako my Portugalci, či my Taliani?“ Pýtajú sa jedny, druhí.
Jozef Černek
Leva volajú aj Romeo
Levo je pomerne slušný, konzervatívny pes. Je zásadne len konzervy a granule odmieta. Kačku, večer grilovanú, neodmietne ani v noci. Po žúre. Dosť kašle na váhu a kľudne sa natlačí aj tesne pred spaním.
Jozef Černek
Talent nestačí
Na konkurz sa prihlásila asi stovka ľudí. Najprv som vytriedil úplné deti, niežeby som ich nemal rád, ale na to treba naozaj pedagóga a necítili by sa u nás dobre. Ako druhé šli mamičky a oteckovia, ktorí si plnia sny v deťoch.
Jozef Černek
O ľuďoch, ktorým sa netlieska
Divadlo je o ľuďoch. Nielen o tých v hľadisku či na javisku, ale aj o tých v zákulisí. Sú to ľudia, ktorých si málokedy všimnete.
Jozef Černek
Všetci operátori sú zaneprázdnení
Milí pracovníci zákazníckych liniek a ich šéfovia, najmä ich šéfovia, dovoľte mi hneď takto na úvod zablahoželať vám k vašej prospešnej práci. Skutočne ste úžasní!
Jozef Černek
Môj vianočný príbeh
Bol som už veľký! Veď budúce leto už budem mať desať. Teraz ale nebolo leto, lebo boli Vianoce, práve dnes. S otcom sme šli k starému otcovi.
Jozef Černek
Ignorujte ich
Normálne na ne kašlite. Odchádzajú len tie menej dôležité a zo súkromných kliník neodchádzajú vôbec. Keby čosi, tak v Rakúsku sa dá všetko zariadiť. Aj rakúska sestrička vie nabrať krv a za ruku nás podrží na viedenský spôsob.
Jozef Černek
O láske by mali hovoriť len násťroční
Boh alebo Vesmír, podľa toho čomu veríte, tak zvláštne vyvažuje. Ak niekde pridá, inde uberie. To preto sú extra nadaní ľudia tak protivní, zvláštni alebo smrdia. To preto, keď sa vám darí v práci, neradi chodíte domov a naopak.
Jozef Černek
Poďme hasiť
“Pi papi papipapipapá“…spoznali ste v tom úvod malej nočnej hudby? Asi nie, ale to nevadí. Takto na mňa pískal kamarát pod oknom v lete každé ráno. Bol to signál, že je čas vybehnúť von, sadnúť na bicykel a … a žiť, prežívať leto.
Jozef Černek
Ujo v baranici a dlhom kabáte
Bolo to júnové ráno ako každé iné. Nebolo ešte ani deväť a už bolo horúco. Na schodoch divadla stáli naša kaderníčka s vizážistkou, inak celkom pekné baby, a ako vždy, na čomsi sa chichotali.
reklama
Jozef Černek
Náš muzikál Slečna Loreline
Neviem, ako napísať o diele, ktoré práve robíme. Napísať len tak, akoby recenziu, je nezmysel. Až taký narcis nie som. Vymyslel som príbeh ako súčasť dielka. Nefungovalo. Funguje pravda, najmä tá smutná. Ale smútok ako reklama?
Jozef Černek
Ako sa (ne)stanete modelkou
Dievčatá! Ja viem, v istom veku každá túžite stať sa modelkou. Veď kto by nechcel? Dokopy vlastne netreba nič, len byť peknou. Je to však ilúzia. Stať sa modelkou až tak jednoduché nie je. Občas vás možno budú aj pekne zavádzať.
Jozef Černek
Jún je kráľovná
Áno, ja viem, Máj je trošku farebnejšia a možno o kúsok lepšie vonia... Ale Jún...och! Ona už vie spraviť nádherné leto. Takéto ozajstné, ale ešte so sviežim ránom. Máj možno má prvé čerešne, ale Jún im už dáva neuveriteľnú iskru.
Jozef Černek
Peter a Lujzička
V komárňanskom cintoríne pobehuje mačka. Strakatá s veselými očkami. Je veľmi prítulná, dá sa pohladiť, ale keď ju chcete odniesť von, za múry cintorína, vzprieči sa. Vytrhne sa aj z rúk, ba dokonca prelezie aj dvojmetrový plot, späť do cintorína. Už pár rokov ju tam ľudia stretávajú a babky sa o ňu aj starajú. Už párkrát ju chcel ktosi odniesť či vyhnať, ale nedá sa. Sedáva pri skromnom hrobe. Na jednoduchom náhrobku je napísané Peter M. “Nech Ti je ľahká zem, čo si mal tak rád…” Peter zažil lodenice v Komárne v čase najväčšej slávy. Vždy, keď púšťali loď, prišla televízia a on potom na druhý deň v správach hrdo sledoval ako krstia “jeho” ďalšiu loď. Raz bol v telke aj on, ako priväzuje fľašu, ktorou sa krstilo. Dokonca aj do kamery rozprával, ako je dôležité, aby sa fľaša rozbila na prvýkrát, inak loď nebude mať šťastie. Ráno si potom z neho chlapi robili srandu. Ale v dobrom. Vždy žartovali, keď bolo chvíľu času. V robote bolo veselo, robilo sa a to nemálo, ale ľudia sa mali radi a keď sa doberali, tak len v dobrom.
Jozef Černek
Trochu depky, trocha kačky, v Spišskej Novej Vsi
Niekedy sa stane, že vás stretne Deň blbec. Niekedy je z dňa aj týždeň a z jedného týždna sú tmavé týždne dva. Zlá správa strieda horšiu a vďaka technickej revolúcii, či vďaka čomu to, existuje už asi 100 spôsobov, ako sa s niekým pohádať. Facebook, sms-ky, imessage, skype… Je zvláštne, akú bolesť dokáže spôsobiť zhluk písmeniek na displeji, že? A viete, čo je najhoršie? Najväčšiu bolesť vám spôsobí displej, čo mlčí. Stokrát beriete do rúk telefón, stokrát skontrolujete pripojenie na net a nič. A napísať už nechcete, lebo by sa to len zhoršilo. Aj napíšete, aj zmažete, aj počkáte, aj čakať nechcete.
