Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené
Vstal som pred štvrtou. Budík bol nastavený na 4:25, ale “mrle” ma vystrelili z postele. Ako keď som bol malý a otec naplánoval na ráno niečo zaujímavé. Ako oranie, či zabíjačku. Chcel som byť potichu, ale náš kávovar bol proti.
Ozvala sa pani alebo slečna z Telekomu. Neviem, či na základe blogu alebo na základe môjho príspevku, viac veselého ako slušného, v kontaktnom formulári. Dovolať sa mi totiž nepodarilo. V každom prípade bola milá a ústretová.
Počujte chalani, prezraďte mi, za koho to ja platím tie služby? Žeby som mu aj nejaké vínko poslal, nech to má s celou parádou! Od septembra mi neposkytujete dve tretiny služieb, už nemáme ani zmluvný vzťah, tak prečo a čo platím?
Keď na Teba „cez obočie žena škaredo na Luciu v predvečer hľadí, to isto striga je a počarovať Ti ide... Chytro sa Ty tri razy prežehnaj, prsty prekríž a decku červenú mašľu na ľavej ruke uviaž..“ i Zdravas a Otčenáš môže pomôcť.
Vážení voliči, ak ma zvolíte za poslanca / premiéra / prezidenta, navrhnem zákon (uzákoním), aby predvolebné letáky a noviny a zvesti a hitlerjunge partaje a iné drísty, museli byť z plne rozložiteľného eko (bio) materiálu.
Ešte stále sa tak trošku mocem okolo toho nášho folklóru. Hoc by som už takých dobrých 20 až 25 kíl nemal. No ale čo už, keď to tak vyšlo a hádam, že aj kedysi netancovali len štíhli chlapci.
Všetci ho poznáme. Na každom mieste, v každej ulici, žije niekto tak strašne smutný, nešťastný a zúrivý, že to už sám nemôže vydržať a potrebuje sa o tú zlobu podeliť. Možno mu žena odoprela už stú večeru.
Sme radi, že idete u nás robiť podujatie a fandíme vám, vášmu dieťaťu alebo kandidátovi. Áno, iste si na vás spomenieme so slzou v oku až budete preberať Oscara alebo prisahať na ústavu, ale nie, dnes vám naozaj nevieme dať zľavu.
Deťom som dal domácu úlohu. „Choďte za svojimi starkými a spýtajte sa, aké to bolo v ich mladosti. Aké bolo byť mladým v časoch, keď boli ľudia vďační za to, že prežili vojnu. Spýtajte sa, ako sa zoznámili.
Pôsobil tam Jozef Miloslav Hurban a dnešný starosta sa na neho podobá, tak si ho zahral v dokonalom predstavení. Reč je o dedinke Hlboké a chcem vám povedať o divadelnej hre, ktorej scenár by im mohlo závidieť aj národné.
Milý denníček, odpozoroval som, že do fitness centra chodia tréneri, búchači, frajeri, profíci, hľadačky, kandidáti a fitnessky. Tak Ti chcem priblížiť moje pozorovanie.
Milý denníček, do fitka chodím už skoro pätnásť dní. Teda, bol som tam už sedemkrát a z toho šesť som ozajstne cvičil. Chcel som si kúpiť kulturistické tričko, ale nemali moju veľkosť brucha.
Milý denníček, už dvakrát som bol v posilke. Včera som zistil, že keď sa prikrčím a nahnem trošku doľava, nemusím zjojknúť pri každom kroku.
Milý denníček, úspešní ľudia si vraj píšu denník, tak ja to skúsim. Po tých sviatkoch som trošku pribral. Mám novú váhu s digitálnym displejom. Nameranú váhu ukazuje ešte 20 sekúnd po tom, ako zostúpim.
Viete ako spropagovať nejaké predstavenie alebo reláciu? Plagáty, billboardy? Nie, čo ste… To už dávno nevnímame. Reklamou v nejakom plátku či televízii? Drahé a funkčné len ojedinele.
Helenka mala len málo rôčkov, keď sa jej to, o čom si dievky len šepkajú, prihodilo. Uderilo ju. Teda tak to stará mať povedali. Cez dušu, zaraz hneď do srdca.
Letá som trávil ako dieťa väčšinou so staršou sestrou. Rodičia pracovali, mama ako vrchná sestra v nemocnici, otec v družstve. Keď sme sa chceli ísť kúpať, bolo treba najprv porobiť okolo domu. Väčšinou okopať majoránku.
Najlepší vraj idú za nimi… Len nerozumiem prečo. Nasledujúce udalosti nie sú zbeletrizované, sú tak ako sa stali. Príbeh nie je o žiadnej katastrofe, len o systéme, ktorý nás už pohltil a necháva v dušiach zbytočne dusné prázdno.
Súdruhovia. Vážne! Do ktorého zadku sa to treba vopchať, aby ste tú kultúru u nás konečne podporili?
Sme malým národom uprostred Európy, hrdíme sa tým, že sme pohostinný a spevavý národ. „Hej? A to viac ako my Portugalci, či my Taliani?“ Pýtajú sa jedny, druhí.
