„Teraz pusti ruku. Ták! Aj druhú ruku.“ Wau! Ja nepadám. To je paráda. Tu ma pustí dole
a ja víťazoslávne letím. To je paráda. Skvelý pocit. Povznášajúci, energizujúci. Ale to pustenie sa istôt bolo nepríjemné.
Vzdať to nešlo. Dole ostatní členovia môjho tímu. Prišli by sme o body. Vynikajúca vec tá lanovka. Prelez polena.
Keď som ho zbadal, pomyslel som si, že čo už je len toto za prekážku. Veď to je veget. Mali sme sa po jednom dostať cez poleno zavesené asi meter päťdesiat nad zemou. Ukázalo sa to ako komická úloha, ktorú sme zvládli vcelku hravo. Potom si ale inštruktor zmyslel, že trom z nás zaviaže oči. No a nevyhliadol si rovno mňa. Bodaj ho, ale dobre. Ku podivu som to lano preliezol, ešte rýchlejšie než s otvorenými očami. Ale jak som skákal dole, zas som si jemne podvrtol môj členok. A potom tam so zaviazanými očami stál ako kôl v plote, lebo si vedeli poradiť aj bezo mňa.
Kríž medzi stromami.
Tak toto bola iná chuťovka. Najskôr som bedlivo sledoval a fotil ostatných členov tímu. Prišlo na mňa. Opäť výlez po rebríku. Mrcha spodné lano vôbec nebolo natiahnuté na pevno. Keď už som tu, idem na to. Tak sa vysúvam na prekrížené laná, na cestu k druhému stromu. Ono to nie je až tak ťažké, kým neprídete k bodu prekríženia (viď foto).
Tam som sa zasekol. Asi päť minút som tam tancoval, snažil sa prepraviť nohu ďalej, i keď tá druhá, čo bola vytknutá, veľmi nemohla pomôcť. Vcelku zaujímavé divadlo kymácania a trasenia lanom som predviedol.
Zdola to mohlo vyzerať vtipne, ale mne nebolo všetko jedno. Mal som chuť to vzdať, ale som sa zmobilizoval, čo ma vcelku teší a keď už som prekonal najťažší bod, tak rup ho a padol som, istiace lano ma samozrejme zadržalo. Škoda, že to nešlo zopakovať.
Prekážok bolo viacero a náš skvelý tím pracoval naozaj skvostne. Pekné bolo, že sme sa vedeli hecnúť a v ťažkých chvíľach si pomôcť. Na záver bola karnevalová jazda na bicykli a vyhlasovanie výsledkov,
ale o to nešlo. Aspoň mne nie. Pre mňa bolo zaujímavé siahnuť si na nečakané rezervy svojich síl, to že som sa vedel vzchopiť v ťažkých chvíľach a nadupaná tímová atmoška, ako ja zvyknem vravieť – boli sme „na vlne“. A to dokonca až do ďalšieho rána...
