Dnes som – s prekvapením zistil – že sa (viacročný bloger na SME) nemôžem dostať k svojmu blogu. Ak by som chcel zverejniť ďalší článok, resp. otvoriť si čo len svoj ľubovoľný predošlý článok, nieto ešte články druhých blogerov ... nedá sa. Webovú stránku SME.sk mi okamžite zablokuje tento „polopravdivý“ kec :
Na chvíľu som ostal zaskočený, pretože toto „prekvapko“ prišlo, bez akéhokoľvek varovania, ako blesk z jasného neba. –
Že vraj, aby ste mali rovnaký (!) zážitok z čítania nášho webu (!) ako doteraz...!
Výkričník v zátvorke za slovo „rovnaký“ som dal z toho dôvodu, že úroveň „zážitku“ z čítania článkov na webe SME.sk – podľa môjho subjektívneho názoru – nie že ostáva (aspoň) na rovnakej úrovni, ale neustále klesá.
Výkričník za slovné spojenie „zážitok z čítania nášho webu“ som dal z podobného dôvodu, totiž o nejakom skutočnom zážitku z onoho čítania nemôže byť – opäť podľa môjho subjektívneho dôvodu – ani reči. Pri odchode z hlavnej stránky SME.sk som mohol mať v posledných dvoch-troch rokoch nanajvýš dobrý pocit z toho, že som (zas a) opäť odolal pokušeniu kliknúť na druhú (resp. x-tú) stránku a že som nenechal zo seba robiť blbca zo strany smetiarskych redaktorov. Oni dobre vedia (aspoň podaktorí, česť tým, ktorých sa to netýka, že majú u mňa „vrúbok“.)
Iste to dôverne poznajú všetci pravidelní predplatitelia SME.sk. Každú chvíľu natrafíte na článok s bombastickým titulkom, o ktorom sa napokon ukáže, že je zavádzajúci. V článku sa nenachádza nič z toho najpodstatnejšieho, čo titulok naznačuje. A – ak by aj – najprv sa „prehrýzte“ nemastným-neslaným obsahom prvej časti textu, prešpikovanej podobne klamlivými titulkami na podobne bezcenné články, aby ste na konci zastali pri formuláci (v zmysle) to podstatné sa dočítate na ďalších stranách. Ak sa rozhodnete otvoriť nejakú rozsiahlejšiu fotogalériu, nebuďte prekvapení, ak sa niektoré obrázky - pri počte nad 30, 40 alebo 50 v jednej galérii - nezriedka opakujú.
Evidentne tu ide len o to, aby zvedavec-blbec "naklikal" čo najviac otvorení, lebo to je pre nich to najpodstatnejšie (a nie "nejaká kvalita"), čo sa počíta kvôli platenej reklame.
(No, každý musí z niečoho žiť ... teda predovšetkým z práce, ale takej, za ktorú sa nemusí hanbiť.)
Pokus o ostatné „zvýšenie zážitku z čítania SME.sk“, v oblasti diskusií k článkom, dopadol priam katastrofálne. Toto už nie je len môj subjektívny názor, lebo komentáre k tomuto „vylepšeniu“, ktoré som mal možnosť čítať, pripomínajú bottovský popis jánošíkovskej družiny, a síce akoby ich jedna mater mala – s drvivou prevahou negatívne. Mnohí opatrní („mesační“ predplatitelia SME.sk) sa vyjadrili, že si predplatné už viac neobnovia. Aj voľakým spomenutý zakladateľ SME pán Ježík, by sa vraj z tých „vylepšení“ asi v hrobe obracal.
Ale – ako sa hovorí – lož má krátke nohy.
Aby som sa zorientoval v situácii a zistil, čo sa vlastne v SME.sk deje, pozrel som sa aj na iné blogy. A nemusel som chodiť ďaleko. Napríklad Denník N si na svojej webovej stránke počína podobne. Pritom však nerobí zo svojich internetových čitateľov blbcov, ale im kultivovane „nalieva čistého vína“. –
Pretože ide o zmeny, predovšetkým v súvislosti so zverejňovaním platenej reklamy, potrebuje súhlas čitateľov, ktorým získava nezanedbateľné práva pri obchodovaní s údajmi majúcimi povahu ich osobných údajov. Inak by musel zmeniť svoj vzhľad, a to by sa ani jemu neveľmi hodilo.
Nuž, ale to je podstatný rozdiel, „milé“ SME!
Ani vám sa nejedná o zvyšovanie nejakého „zážitku z čítania“, ale len o bohapusté ohlupovanie svojich čitateľov, čo vedie k evidentnému zhoršovaniu (celkovej) úrovne SME!
A robíte to štýlom, že si ten súhlas vynútite arogantným zablokovaním prístupu. Aj ja, ak chcem „osadiť“ tento svoj názor na svoj blog, som preto nútený klepnúť vám na tlačítko „Súhlasím“ – hoci s tým absolútne nesúhlasím. (Len boh a ja vieme, čo ma k tomu vedie. Rozhodne však nie moja „slabosť“.)
A, že tento svoj súhlas môžem hocikedy odvolať, to sú tiež len ďalšie – kecy! Ak by som ho odvolal, okamžite by ste mi znova zablokovali prístup.
Nuž, na to (síce) máte právo. Je to váš internetový denník. Ale – takým činom – dokedy?
Do pozornosti stálym čitateľom mojich článkov:
Vážení priatelia, v poslednej dobe dostávam do svoje e-mailovej schránky cufr@centrum.sk od facebooku zoznamy mien ľudí, ktorí by azda chceli so mnou komunikovať cez facebook. Za všetky ponuky na tento kontakt vám srdečne ďakujem, no (predbežne) zo - subjektívnych dôvodov - nechcem pobývať na facebooku, aj keď ponúka možnosť chatu. Preto každého, kto má záujem o nejaké doplňujúce informácie k mojim myšlienkam, alebo dokonca záujem o nejakú (aj jednorázovú) formu spolupráce so mnou, nateraz odkazujem na uvedený e-mailový kontakt. Dúfam, že vás to neurazí ani neodradí od vašich zámerov v súvislosti so mnou. Ďakujem vám za porozumenie.
