Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Počas dopoludnia som sa zastavil v neďalekom hoteli. Na recepcii ma informovali, že bazén je v čase do 15:00 len za 3,30 Eur (za dieťa) na celé 3 hodiny. "Decká, na zajtra hlásia zlé počasie, pôjdeme sa teda kúpať," oznamujem pri večeri.
Asi to poznáte. Sú dni, keď sa poobzeráte okolo seba a cítite sa ako úplní "lúzri". Zistíte, že z vašich rovesníkov sa každý (alebo aspoň každý, na koho si v tej chvíli spomeniete :o) niekde "uchytil", niečo znamená, každému život nadeľuje plným priehrštím, zatiaľ čo vás, z nepochopiteľných dôvodov, ignoruje.
Patrím medzi zástancov názoru, že učiteľ si má problémy v triede riešiť sám a nepoužívať riaditeľa ako strašiaka, lebo tým znižuje vlastnú autoritu.
Po dvanástich rokoch môjho (m)učenia som bol dnes prvýkrát nútený poslať žiaka za dvere...
Všetko sa to začalo dámou, ktorú hrávame na začiatku hodiny v rámci matematickej rozcvičky.
Počas svojho (m)učenia na základnej škole som zistil, že nech by sa učiteľ snažil sebeviac, vždy sa nájdu učivá, v ktorých sa treba niečo nadrviť naspamäť : (((
To, že učitelia na základných a stredných školách občas (niektorí aj často) kričia na svojich žiakov, je jav v celku bežný a len málokoho prekvapí, ak sa také čosi deje. No ziapať ako zmyslov zbavený na dospelých vysokoškolákov počas prednášky?
Keď sme boli s deckami pred rokom v Gelnici, namaľovali sme predposlednú noc všetky decká a následne aj seba, aby sme zmietli stopy. Jediný, koho sme nenamaľovali, bola Žanetka. Druhý deň by ste v celom tábore nenašli dieťa, ktoré by nevedelo, že ten nemiestny počin spravila práve ona :o) Chúďa Žanetka (inak ona išla predchádzajúcu noc spať ako prvá a vôbec netušila, čo sme my v noci vyvádzali :o). Popoludní sme si s deckami sadli a vysvetlili im, že aj keď sa niekedy zdá byť všetko jasné a dôkazy nezvratné, obviniť niekoho z nejakého činu je veľmi nebezpečné a radšej by sme sa takémuto konaniu mali podľa možnosti vyhnúť. Na záver sme sa priznali a decká sa Žanetke ospravedlnili.
Krátky príbeh o tom, ako som sa dostal v rámci svojej tvorivosti do problémov.
V stredu, 22. októbra objavili zamestnanci detskej onkológie na Kramároch na svojom oddelení myš...
„Vieš, už musím končiť. Zas tu niekto je,“ povedal mladík stojaci na benzínke za pultom a nechotne odložil svoj mobilný telefón. Posledné slová mi zneli skôr ako „už zasa tu niekto otravuje“.
Braňo sa suverénne otočí ku kolegyni a s ironickým úsmevom prehodí: Cigánka a chce voliť! Sa asi poskladám... Stačilo len zopár sekúnd, aby oľutoval posmešný tón predchádzajúcich slov.
Je tu posledný deň školy a pred nami sú opäť dve hodiny určené na rozdávanie vysvedčení. Pre niekoho je to hračka, no ja sa vždy dosť zapotím, než vytvorím program hodný tohto slávnostného dňa. Zmrzlinu po anglicky už sme mali, aj nahrávanie vlastného CD, ani viazaniu kravát sme sa nevyhli...„Pán učiteľ, vy sa nejako podozrivo usmievate,“ vraví Kristínka.
„Skúšať sotva pár dní pred vysvedčením? Tým učiteľom už vážne šibe!“ povie si každý normálne zmýšľajúci jedinec ...
„Otvorte si zošity, odpíšte si zadanie z tabule a začnite pracovať,“ poviem sucho a čakám, ako zareagujú. Netrvá to dlho a hneď sa niekoľkí ozývajú. Vraj: „Obvod kruhu sme ešte nepreberali!“ Prikývnem, spokojne sa usmejem a pomyslím si, že písomka z pred dvoch týždňov priniesla svoje ovocie. V duchu si odfajknem dosiahnutie prvej méty. Chvíľu počkám, kým sa upokoja (sú totiž veľmi spokojní, že prišli na učiteľov chyták :o) a potom som už zase vážny a pokračujem:
Pred časom som písal, o fotomaratóne pre zrakovo handicapované deti a ich kamarátov. Dávam teda do pozornosti fotky, ktoré boli (deťmi) nafotené na spomínanej akcii :o))) Pekný deň všetkým.
Neviem, možno ste to už niekedy videli. Človek má na sebe oblečené tričko, ale ruky nedá do rukávov, miesto toho ich nechá tesne pri tele, pričom prázdne rukávy zostávajú voľne visieť. Na prvý pohľad sa potom zdá, že dotyčný nemá ruky. Aj ja som videl...v škole.
V krbe praská ohník, opekáme si predvarené špekáčky (hygiena nepustí, veď viete :o) a všade vládne absolútna pohoda. Teda až do chvíle... Pani učiteľka, okamžite choďte preč, vraví sotva desaťročný špunt so smrteľne vážnym výrazom tváre. Učiteľka stojí v pomykove a nevie, čo robiť. Napokon však, ani sama nevie prečo, poslúchne.
