Študent odboru ruské a východoeurópske štúdiá Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Zoznam autorových rubrík: Osobnosti Bulharska, Bulharské sviatky, Balkánske vojny, Z histórie Bulharska, Pamätaj na svoju históriu, Zamatová revolúcia v Bulharsku, Spomienky z bulharskej školy, Moje revolučné básne (bulharsk, Z histórie Slovenska, Z histórie Slovenska - dodatky, Nezľaknite sa!!!, Súkromné, Prvá svetová vojna, Zujímavosti z jazyka, Literatúra, Brepty zo školských lavíc, Na chvíle voľna, Poézia, Produkty vlastnej výroby, Prechádzky po Bratislave, Z výletov po našom Slovensku, Z výletov po svete, Uhorské hrady, Z dejín, ktoré rozprávajú, Ruská federácia v symboloch, Z bulharských kroník
Z histórie Slovenska - dodatky

Zdenko Dzurjanin
Uhorské zákony v 11. storočí (r. 1000 – 1116) (1/6)
Obsahujú svetské a cirkevné kanonické právo premiešané domácim zvykovým právom. Vzťahy chudobných a bohatých, sluhov a pánov sa odrážajú v zákonoch z čias Štefana I., Ladislava I. (1077 – 1095) a Kolomana I. (1095 – 1116), ktoré sú tým ostrejšie, čím viac sa upevňuje moc štátu, svetskej a cirkevnej šľachty.

Zdenko Dzurjanin
Prvý písomný záznam zo Slovenska (r. 179)
V bojoch rímskeho cisára Marka Aurélia (161 – 180) a syna Commoda s germánskymi Markomanmi a Kvádmi dosiahli rímske vojská víťazstvo pri Trenčíne, kde na skalu[1] dal zástupca veliteľa druhej pomocnej légie vyhotoviť pamätnú kamennú dosku.

Zdenko Dzurjanin
Vysoká kvalita razieb kremnickej mincovne (15. – 16. storočie)
Rozkvet feudálneho štátu možno odhadnúť aj podľa kvalitných mincí s patričným obsahom striebra a zlata. Za to forma mince súvisela s kvalitnou prípravou a prácou minciarov, akými kremnickí minciari v stredoeurópskom meradle aj boli. Vyplýva to zo správy (pred rokom 1563) fuggerovského faktora Jána Dernchwama. Thurzovci a Fuggerovci spravovali kremnickú komoru v rokoch 1496 – 1523.

Zdenko Dzurjanin
Najstaršia známa česká listina zo Slovenska (13. december 1422)
V Uhorsku, ktoré bolo viacrečovou krajinou, vyhotovovali sa listiny po latinsky, okrem chorvátskych a bosenských krajov, kde sa uplatňoval aj tamojší jazyk popri latine v listinách písaných cyrilikou a hlaholikou. V slovenských mestách už v 14. storočí stretáme sa aj s nemčinou. Blízkosť slovenčiny a starej češtiny podmienila užívanie češtiny aj v písomnostiach, ktoré vznikli na Slovensku. V nich sa ešte v 15. storočí vyskytuje pomerne málo slovakizmov.

Zdenko Dzurjanin
Obchodný styk Uhorska a českých krajín (r. 1336)
Po trnavskej schôdzke Karola Róberta a Jána Luxemburského roku 1327 nasledovali viaceré dohody v hospodárskej oblasti. Jednou z nich je dohoda o vzájomnom obchode s pevným určením mýtnych poplatkov na staniciach v Uhorsku.

Zdenko Dzurjanin
Najstarší doklad o remeselníckom cechu (18. júl 1307)
V období feudalizmu mestská správa sa usilovala obmedziť výrobu jednotlivých majstrov tak, aby nemohli medzi sebou konkurovať a aby chránila cechy pred vonkajšou konkurenciou. Košická mestská rada určila ceny za výrobky kožušníkov, ktoré sa nesmeli pohybovať nad ani pod stanovenú výšku. Cechy spomaľovali vývin vo výrobe. Odstránil ich až kapitalizmus, ktorý potreboval voľnú konkurenciu.

Zdenko Dzurjanin
Sociálne pomery Uhorska v polovici 12. storočia (12. storočie)
Oto, biskup frizinský, opisuje z vlastnej skúsenosti uhorské pomery. Zúčastnil sa druhej križiackej výpravy a prešiel s pešiakmi cisára Konráda III. pozdĺž Dunaja cez Uhorsko. Charakterizuje spoločenské pomery v Uhorsku, ktorého súčasťou bolo i Slovensko.

Zdenko Dzurjanin
Přemyslovská ríša a Praha očami kupca Ibrahíma Ibn Jakuba (r. 962)
V posolstve kordovského kalifa k cisárovi Otovi I. bol učený žid Ibrahím ibn Jakub (Abrahám, syn Jakubov). Jeho poznatky o rozsiahlosti ríše Přemyslovcov a Prahe zachovalo dielo neskoršieho španielsko-arabského geografa al Bakrího z konca 11. storočia.

Zdenko Dzurjanin
Autor Života Naumovho o páde Veľkej Moravy (10. storočie)
Neznámy autor v živote Naumovom opisuje osudy Metodových žiakom ktorý museli opustiť Moravu koncom roku 885, ako aj osud Veľkej Moravy, ktorá zanikla a jej východné oblasti ovládli Maďari.

Zdenko Dzurjanin
Územie Veľkej Moravy (r. 870)
Na dvore anglického kráľa Alfréda Veľkého (871 – 901) vznikol anglický preklad Oroziovej kroniky, zvanej Dejiny sveta. K textu kroniky pripojili aj opis európskych krajín podľa informácie kupca Wulfstana, ktorý navštívil kontinent pred rokom 874.

Zdenko Dzurjanin
Hlaholika a príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu (r. 863)
Veľkomoravské knieža Rastislav žiadal od byzantského cisára Michala III. (856 – 867) učiteľa. O pobyte veľkomoravského posolstva v Carihrade a príchode byzantskej misie na čele s Konštantínom – Filozofom a Metodom na Veľkú Moravu hovorí prvá staroslovienska literárna pamiatka Život Konštantína-Cyrila. Vznikla v r. 869 – 879.

Zdenko Dzurjanin
Samo vojvodcom Slovanov (r. 623)
Keď Slovanov, žijúcich na strednom Dunaji, začiatkom 7. storočia ohrozovali z juhu Avari, zvolili si za vojvodcu franského kupca Sama. K Samovej ríši patrilo Slovensko, Morava, Čechy, severozápadné Maďarsko, východné a severné Rakúsko. Slovania za Samovej vlády odrazili útoky Avarov i Frankov (kráľ Dagobert). Jedným z prameňov je tzv. Fedegarova kronika, ktorú neznámy autor zostavil okolo roku 660.