Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady
Dávnejšie som dostal otázku, akú najstrašnejšiu vec by som bol schopný dať na papier. Keďže autorom otázky som bol ja, zaujalo ma to a niečo som skúsil. Dnes mi to mimovoľne prišlo na um, a tak som sa rozhodol opäť uviesť niekoľko svojich nedokončených nápadov, tvarov a netvarov v populárno-náučnej forme, ktorá zožala veľký čitateľský úspech. A slúži ako príklad toho, keď sa inšpirácia konšpiračne spojí s múzami a nechajú autora na holičkách.
Niečo mi hovorí, že toto nebude práve obľúbená báseň. Je hlavne výčitkou (predovšetkým mne, ale dôjde aj na ostatných).
Opäť sa blížia sviatky, ktoré mi privolávajú túžbu prehrabať sa v starých fotkách, obrazoch... Statické prechádzky s prstom po rozmazaných tvárach... Opäť niečo ako rýmy, tak mi odpusťte, ako prišlo, tak som písal...
Venované skladbe Crying z albumu U.S.A. Union (1970), jednej z najpôsobivejších muzikantských výpovedí v rámci blues vôbec.
Viete žiť bez literatúry? A ako to znášate? Niečo pre zviklaných poetov a autorov na pochybách.
V rámci odhaľovaní tajomných figúr, ktoré údajne zvyšujú estetickú hodnotu básní, došlo aj na... Na túto. Ale pozor! Toto nie je hodnotná poézia. Je to niečo iné. Varujú dvaja píšuci blogeri z dvoch.
Inšpirovaný jednou tragikomickou diskusiou z predvčerajšieho prírastku tu, v sekcii poézia, by som sa rád nezáväzne vyjadril k problematike literárnej teórie. Niekedy s tebou, Martin, naozaj súcitím.
Krátka pozitívna emócia ma dnes prepadla a nebudem predstierať, že by to mohla byť lyrizovaná próza. Skôr je to o jari. A o túžbe opustiť mesto.
Komunizmus hnusným spôsobom zamedzil masovému rozvoju modernej rockovej hudby v celom Československu. Napriek tomu sa našli odvážlivci, ktorí zahodili socialistickú víziu populárnej hudby a venovali sa „undergroundu“. A teda aj blues. O Bratislavskom blues sa toho veľa nenahovorí, nuž by sa patrilo venovať mu aspoň malú spomienku, pretože bolo a vytrvalo, čo je samo o sebe úžasné.
S rizikom, že ma roznesú na kopytách rytieri majstrovského rýmu, uverejňujem jednu staromilsky veršovanú báseň (bez formálne dodržiavaného rytmu, ba dokonca som tam použil aj nejaký ten čechizmus) o tom, že fantáziu často smerujeme k tomu, čo sa na nás nepodobá ani náznakom.
Pomerne dlhý a podrobný popis tvorivého procesu, ktorý ponúka niekoľko zásadných poznatkov. Po prvé, písanie rozvracia zmysel pre povinnosť. Po druhé, veľa zbytočných slov môže viesť k nepredvídateľným koncom a po tretie, aj hygiena má svoje miesto vo večnej téme menom láska.
