Erik Kriššák
Kvapky
Jedinečnosť okamihov, ktoré sa zdajú večné, ale predsa pominú rýchlejšie, než by sme si želali. Jednoducho, ani ja netuším, čo je hlavná myšlienka nasledujúcich slov.
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady

Jedinečnosť okamihov, ktoré sa zdajú večné, ale predsa pominú rýchlejšie, než by sme si želali. Jednoducho, ani ja netuším, čo je hlavná myšlienka nasledujúcich slov.

Niečo ako pocta všetkým tým, ktorí sa nachádzajú už iba v spomienkach a tie sú ikonicky skreslené.

Jedna z mála osobných ľúbostných básní, ktoré sem môžem dať bez začervenania. Nič svetoborné, klasika, aj tak je to určené primárne pre jediného čitateľa.

Varovanie pre čitateľov. Dnes som sa veľmi zle vyspal a táto drsná reakcia to verne odzrkadľuje.

Na počiatku bol akýsi Keith Emerson a jeho skupina The Nice a neskôr Emerson, Lake & Palmer. Nie, žeby sa rocková hudba a takzvaná klasika nestretli už pred ním, avšak seriózny základ jej dal v druhej polovici 60. rokov práve šialenec Keith, hrajúci na klávesy aj za pomoci dýk, topánok a mohutných úderov. Vďaka skupine Collegium Musicum môžeme byť aj my hrdí, že sme boli súčasťou tejto vlny. Dnes zaspomínam na viac, či menej známe európske veličiny tohto žánru pôsobiace v 70. rokoch 20. storočia a minulého milénia.

Po úspechu prvej časti sa mi nechce opúšťať hard rockové spomínanie, takže dnes to budú skôr neznáme veci aj medzi pamätníkmi. Nabudúce sa už pozriem na iný štýl, sľubujem. Zhrnutie – americký hard rock zo 70. rokov, na ktorý sa pozabudlo a to sa nerobí.

Šesťdesiate a sedemdesiate roky v hudbe, to neboli iba mená ako Beatles, Rolling Stones, Jimi Hendrix, The Doors, Pink Floyd, Led Zeppelin, Deep Purple a podobné, notoricky známe veci. Zo zabudnutých velikánov všetkých štýlov sa dá vyberať neobmedzene, dnes som vybral na pripomenutie hard rockové americké veličiny.

Tak mi rodinka odišla na prázdniny. Preložené do slovenčiny, musím si sám prať (čo obyčajne nerobím), variť (čo občas robím) a upratovať (to je len deklaračný blud, zatiaľ sa mi ho ešte nepodarilo zrealizovať).

Dnes som čítal na blogu opäť tie žabomyšie diskusie na tému ateisti versus kresťania. Pointa je ale niekde inde.

Čo je lepšie? Rozchod alebo pretrvávanie bez zmyslu? Pripodobnenia zo zvieracej ríše som využil pri opise toho druhého. A azda je to posledná (načas) z mojich imaginárnych pocitoviek o vzťahoch.