Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Boli to vtedy veľmi zvláštne stopy. Každý jeden a pri každom som sa učil... Niekoľko skúseností z toho všetkého, čo som mohol zažiť ten jeden krásny deň... Tak, ak by ste mali chuť prejsť si kúsok tej cesty so mnou, tak vás veľmi rád pozývam.
Akí sme jeden voči druhému? Čo nás napĺňa aké postoje? Je v nich viacej tmy alebo sú tam aj plamienky svetla a života? Nuž, dakedy sa nám môže tej tmy javiť ako viac prítomnej. Predsa sa však dnes s vami túžim podeliť s postojmi dvoch mladých mužov, ktorí veria v nádej i dobro.
Je tomu viac ako dva roky. Jeho smrti. Je tomu viac ako rok. Ich manželstvu. Je tomu necelý týždeň. Narodeniu ich dcérky... A stále tá istá rodina. Smrť a beznádej si tam pýtali svoje miesto, ale tam nevyhrali. Pár slov o nádeji. O viere v Boha. O viere v to, že láska je silnejšia ako smrť. Ich príbeh.
Nuž, tam Hore máte dnes asi oslavu Tvojich menín. Tu nižšie je asi pár ľuďom za Tebou stále smutno. Ja si na Teba tiež občas spomeniem. Na to, kým si bol a čo si ma naučil. Tak Ti dnes túžim napísať aspoň zopár slov Tam Domov...
Sú v živote človeka ľudia, ktorí sú nenápadní, ale v niečom neopakovateľne výnimoční. V tej svojej prostote, ktorá je taká čistá, že dáva tušiť nádherné srdce. Takou bola a verím, že ešte stále, ale inde a inak je aj jedna pani od nás. Nenápadná, ale neopakovateľne krásna. Pár slov o nej.
On, jeho priateľka, jej mama, jeden môj spolubrat a ja. Slávili sme spoločne svätú omšu. Veľmi intenzívne sme sa modlili a mysleli práve na neho. Na ich drahého príbuzného... Syna, vnuka, kamaráta... Pár slov o láske človeka k človeku, ktorá dokáže dávať nádej i život.
Bol som na jednej svadbe. Ako v rozprávke. Janko a Marienka si povedali svoje áno na celý život. Stáli za nimi ich rodiny, priatelia i Božie požehnanie. Bolo to práve túto sobotu. Krásny moment, za ktorý veľmi ďakujem a verím v ich šťastie.
Dnes vieme ako má vyzerať krása. Vieme, ale dakedy nás prekvapí, že sa môžeme aj mýliť, že je tu niečo krajšie, skutočnejšie, pravdivejšie. Mohol som to zažiť pri jednej skupine dievčat. Tú ozajstnú krásu čistých sŕdc.
Tento blog by som chcel venovať dvom mladým mužom. Jeden je bajker, skejťák a kolobežkár a ďalší skvelý dídžej a muzikant. Túžim im týmto poďakovať za veľký kus dobra, ktorý vytvorili pre svojich kamarátov, rovesníkov, rodinky i mladších.
Nečakal som, že sa mi niečo takéto môže prihodiť. Naozaj. Bol to pre mňa šok... Okamih, ktorý sa do mňa zapísal s celou svojou intenzitou. Pár slov o tom, že Boh naozaj túži po šťastí každého z nás.
Dnes som ho pochovával. Stáli tam muži v uniformách, krásne dámy a smútiaca rodina. Plakali. Za mužom, ktorý tu ešte mal byť. Lenže jeho sviečka už dohorela. Pár slov o ňom z toho, ako som ho mohol poznať a pár slov o nádeji, ktorú verím, že má on i oni.
Bolo to jedno krásne popoludnie. Mohol som stretať ľudí, ktorí sú otvorení životu, nádeji a radosti. Veselí a plní túžby byť tu pre niekoho. Za nich ďakujem, teším sa z nich a aspoň zopár riadkami sa túžim s tým celým podeliť.
Vidím vo vás nádej. Vidím vo vás odvahu a sny. Nielen vonkajšok, ale predovšetkým krásu a silu vášho srdca, vášho vnútra. Preto vám verím a ďakujem za vás.
Dávnejšie som ho nevidel. Už som sa s ním chcel dlhšie porozprávať ho, popočúvať ako sa má, či je spokojný, či sa mu darí...
Rád by som sa s vami podelil s jedným dňom svojho života. Bol troška zvláštny. Dalo by sa povedať, že som v ňom mohol zažiť všetky etapy. A cez všetky sa vinula stužka nádeje. Tú by som vám rád sprostredkoval svojím blogom.
Ako salezián a kňaz zažívam všeličo. Často krát je to také nepredvídateľne zaujímavé, že sa s tým rád delím. A to je aj teraz. O jednom mladom mužovi, o jeho nastávajúcej a ešte o jednom, či jednej...
Boli to zvláštne stopy. Pravdu povediac nerátal som ani z jedným. Oba však boli veľmi špecifické. Učili ma počúvaniu srdca otcov, ktorým záleží na ich synoch a majú ich radi.
Ako salezián kňaz sa stretám s nie malým počtom mladých. Sú odlišní, ale jedno ich stále spája. Túžia po šťastí. Tak veľmi veria v to, že prežijú krásny a šťastný život! A to ma uchvacuje. Preto by som opäť rád o nich a o ich snoch písal aj vám.
Hoci to píšem ako katolícky kňaz a salezián, verím, že môžem aj ako človek vyjadriť radosť z toho, že smrť nezvíťazila nad životom a že logika môjho bytia nie je postavená na smútku, výčitkách a ani beznádeji. Radosť z toho, že môžem veriť v Ježiša, ktorý je zmyslom môjho bytia. Pár slov o tom prečo...
Dnes je pre nás kňazov zvláštny deň, dnes si pripomíname to, prečo sme tu, čo je naším poslaním, našou úlohou. Dnes... Pár slov o tom, prečo som rád, že som dostal tento dar. Dar byť kňazom, saleziánom.
