Róbert Flamík
Keď dohorí sviečka
Bolo to zvláštne obdobie. Každý z týchto posledných týždňov zomrel niekto, kto bol drahý niekomu z mojich blízkych a teda aj mne. Pri každom jednom verím v Nebo. Pár slov ako poďakovanie za jednu z nich.
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Bolo to zvláštne obdobie. Každý z týchto posledných týždňov zomrel niekto, kto bol drahý niekomu z mojich blízkych a teda aj mne. Pri každom jednom verím v Nebo. Pár slov ako poďakovanie za jednu z nich.
Mnoho krát sa ma spýtajú tú klasickú otázku, že čo vlastne robím a tak hovorím. Väčšinou len počúvam a teším sa z toho, že je tu toľko skvelých ľudí na tejto našej malej planétke... Pár slov o nich.
Bol to opäť raz jeden krásny deň. Bol spojený s jednou z mojich lások... stopovaním. Išli sme len tak, kam nás autíčka brali a stálo to za to. Tie stretnutia, rozhovory a hlavne vyžarujúca krása ľudskosti stáli za to.
Kladiem si otázku o našej ľudskosti. A častokrát ma úplne dostane to, že ona je skrytá v službe, v tom, že sa učíme byť si navzájom bratmi a sestrami a nie vlkmi, ktorí sa trhajú o kúsok kosti...
Aké je to nezištne slúžiť? Oplatí sa to ešte dnes? Kto nás to môže naučiť? Pár slov o mladých, ktorí napriek tomu všetkému, čo ich ubíja a cez všetku svoju krehkosť dokážu sniváť a konať reálne dobro pre iných, núdznejších.
Boli sme sa spolu prejsť. Niekde na jednom mieste pre niekoľkých známom, pre iných cudzom sme si sadli a zhovárali sa. O všeličom. O zmysle života, o snoch, o nebi... Pár slov pre vás z toho celého...
Píšem to ako salezián, kňaz, vychovávateľ a ich priateľ. Nie pre reklamu, pre slová, ktoré zmiznú, ale ako ten, ktorý verí v ich šťastie a verí v nich. Pár slov o tom, prečo. Pár slov o tom, ako sú nekonečne vzácni a dobrí.
Pred pár dňami bol u nás v meste pohreb jedného mladého muža. Predrogoval sa. Na jeho pohrebe bolo množstvo mladých. Jeho kamaráti. Prečo musel zomrieť? A ako sa k tomu postavíme my, ľudia, veriaci či menej? Obídeme to alebo sa rozhodneme spraviť niečo, čím môžeme aspoň zmierniť tieto skutočnosti a pomôcť aspoň niekomu?
Aké to je byť tu pre niekoho? Aké to je? Má to dnes zmysel, má to cenu? Oplatí sa to? Verím, že ak pomôžeme jednému človeku, hlavne mladému, či núdznemu, či trpiacemu, pomohli sme zachrániť jeden svet. Pár slov o jednej skupine chlapcov, ktorým nie je ľahostajný osud ich kamaráta.
Túto otázku som sa pýtal viac ako pätdesiatich mladých z rôznych rodín, podmienok, životných okolností. Je zarážajúca? Verím, že nie. Verím, že tu nie sme len tak náhodou, ale že je tu s nami nejaký zámer. A ten sa volá šťastný život tu i vo večnosti.
Niekedy zostanem šokovaný z toho, že je to možné. Prečo? Prečo dostávam tak veľa dobra, hoci si ho vôbec nezaslúžim? Život je jeden neopakovateľný dar a som zaň veľmi vďačný. Rád by som vám ponúkol dnes jedno vianočné prianie, čo mi včera urobilo veľkú radosť.
Neviem ako vy, ale niekedy ani nedokážem vnímať všetky tie krásne zázraky a tých krásnych mladých, ktorí majú v sebe toľkú krásu a dobro, že sa mi nedá za nich neďakovať... Tak by som vám opäť raz znovu ponúkol dôvod na nádej a vďačnosť. Ak máte záujem, tak nech sa páči.
Sú medzi nami ľudia, ktorí robia dobro "len tak"? Alebo... Sú medzi nami ľudia, ktorí túžia tešiť iných "len tak pre radosť" alebo ani nie? Opäť som bol raz svedkom toho, že sú... O jednej z nich znovu pár slov na potešenie, povzbudenie a inšpiráciu.
Čo napĺňa váš život? Je to pokoj, nádej alebo je tam skôr zúfalstvo, sklamanie a strach? Viete sa tešiť z krásnych vecí okolo seba, ďakovať a prosiť o požehnanie pre svojich drahých? Ako salezián a kňaz by som sa s vami opäť podelil o pár slov naplnených dobrom zo strany mladých a ďakoval tak za nich.
Rád by som vám len dal do pozornosti hlasovanie EP ohľadom jednej veci. Neviem, či môžem a či je to v mojich silách pomôcť, ale skúsim... Je to veľmi dôležité a verím, že nikdy nie je neskoro spraviť dobrú vec.
Dnes som bol na chvíľu v nebi. Dá sa to už tu? Hej, ak vám to príde naivné, tak v pohode. Nebo je tam, kde zvíťazí láska nad nenávisťou, otroctvom a strachom. Zopár slov o tom všetkom...
Kto je dobrý a kto je zlý? Dá sa to rozlíšiť? A podľa čoho? Túžim vám podať skutočných mladých, ktorí hoci by mohli byť zlí, rozhodli sa stávať sa dobrými. V rozvíjaní svojich darov, v hľadaní svojej cesty, vo vstávaní... Ak máte záujem o pár - verím - povzbudivých slov, nech sa páči. A v podstate asi aj môj posledný blog na tomto webe. A tak aj ďakujem, že som tu mohol takmer desať rokov písať a verím, že aspoň zopár z vás - hoci som katolícky kňaz, salezián a umelec - aspoň troška potešil.
Dlho som nič nepísal. Nie žeby nebolo o čom, či skôr o kom, ale prestal som nejako "cítiť" tento priestor. Rád by som vám však dnes ponúkol zopár slov. Ak vás potešia, budem len rád.
Čo myslíte, ste šťastní? Vedeli by ste o sebe teraz povedať, že ste šťastní? Čo vám v tom bráni? To nie je otázka od niekoho, kto sa chce tváriť múdrejší, lepší, zbožnejší, lebo... Pokojne si uvedomuje svoje obmedzenia, ďakuje za zázraky a dúfa... Pár slov o nádeji, o tom, že cesta života môže byť krásnym dobrodružstvom.
Niektorí ľudia vám vojdú pod kožu. Nedokážete ich nemať radi. Nedokážete im neveriť. Prosto, vidíte v nich To viac. To, čo v ich srdciach je ukryté pred nimi samotnými. A keď to krôčik po krôčiku začnú objavovať, máte chuť plakať od radosti a vďačnosti zároveň... O jednej z tých, ktorá sa stáva sama sebou a zároveň krásnym darom pre iných je aj týchto pár slov...