Ľavicovo zmýšľajúci pravičiar, optimista s čiernymi okuliarmi, pochybujúci nadšenec - skrátka ťažká Váha. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Gesty a Jano Bič Boží vystúpia z toho strašného stroja so širokými úsmevmi. Očividne sa tešia, že sú ešte nažive. Prekrikujú sa a chrlia na mňa svoje silné dojmy z chvíľ, keď bol celý areál Oktoberfestu v hĺbke pod ich hlavami a oni v zdesení radšej zatvárali oči.
Na muške máme pivo Augustiner, tak ako sme to mali v pláne. Stan, alebo lepšie povedané hala je už takmer naplnená. Niekoľko voľných miest nachádzame pri lavici takmer na okraji, sadáme si k šikomookému cudzincovi. O chvíľu už pred nami stoja pivá a začíname degustovať. Boh je určite s nami, lebo neďaleko nás si Oktoberfest užívajú muži v kňažských sutanách.
Pribúdajúce policajné hliadky a húfy ľudí kráčajúce rovnakým smerom sú dôkazom, že pivná planina a po bavorsky povedané Wiesn je nablízku.
Nadránom sa budím mierne nevyspatý. Dôvodov je viac - pričňa je asi o 5 centimetrov kratšia, než by potrebovalo moje vystreté telo a Gestyho chrápanie z najnižšieho poschodia ani zďaleka nepripomína uspávanku. Predpokladám, že Talianka, čo ležala nad ním, prebdela väčšiu časť noci. Aspoň si bude pamätať, že chlap zo Slovenska dokáže v noci unaviť každú ženu.
Tak ako veriaci rôznych náboženstiev vykonávajú púte do svojich svätých miest, tak pivári z celého sveta putujú raz do roka na oslavy piva - na mníchovský Oktoberfest. Keď sme pred pár rokmi začali s kamarátmi spriadať plány o výprave do Mníchova, naše manželky to pokladali za typické pivné reči. My sme však neprestávali snívať a trpezlivo sme čakali na historické zlomy – na vstup Slovenska do Schengenského priestoru a na prijatie eura. Cestu na Západ sme si chceli vychutnať – bez trápneho prehliadania na hraniciach či otravnej výmeny korún za silnú menu, keďže patríme ku generácii, ktorá si dobre pamätá časy, v ktorých by podobný výlet bol rovnako nemožný ako cesta na Mesiac.
Skoro každý človek už v živote pocítil hojdačkový efekt. Veď to poznáte – chvíľu sme hore, chvíľu dole. No nedávno, v jednu nedeľu, tá hojdačka kmitala bohovsky rýchlo...
Na mnohých školách sú triedy, v ktorých sa zbierajú tzv. „odložené prípady" - žiaci so žalostnou dochádzkou a ešte smutnejším prospechom. Zväčša sú to príslušníci etnika Veď - Viete - Ktorého, opakujúci ročník, s mizernou perspektívou uplatnenia sa v živote. Málokoho z nich však trápi budúcnosť, žije sa tu a teraz a občas poteší aj bonus v podobe príspevku pri narodení dieťaťa. Veselý otec má pätnásť rokov...
Dobrovoľne nastavujem hlavu slučke pre kolaborantov, ale v poslednej dobe slovenské pivá skutočne nemusím... Poslednou kvapkou bolo, keď som sa pokúšal vypiť niečo, čo malo prívlastok Extra Cold...
Slovo - je pre niekoho synonymum počiatku a uvedomenia, no pre iného znamená menej ako vzduch či prach...
... sa mi podarilo vyriešiť za niekoľko hodín aj bez troch pátračov. Všetko to začalo v jedno nevinné popoludnie, keď som sa vrátil z práce i nákupov a nikto nebol doma.
Nedávno, keď som v pátraní po vhodnom džobe, narazil v sieti internetu na ponuku práce v nemenovanom veľkoobchode s elektronikou, potešil som. Konečne otvoria aj u nás v meste! A taká široká škála nových pracovných miest! Pustil som sa do písania a mailovania. Potom nastal čas čakania a neskôr i rezignácie. Pozvanie na konkurz prišlo nečakane a dosť ma prekvapilo. To som ešte netušil, že zaujímavý zážitok ma ešte len čaká. Maturita v časoch mladosti, vedomostné súťaže v televíziách či účasť na iných konkurzoch moje skúsenosti obohatili, ale človek sa stále učí.
Na Slovensku sa už predávali stromy aj symbolicky. Z dôvodu ich záchrany. U nás v parku rastie jeden, ktorý nie je na predaj. Má privysokú cenu. Aspoň v mojich očiach. Ale môžem Vám ho darovať...
V detstve som mal najradšej zimu - pre jej vianočný stromček a snehovú nádielku. Ako študent som miloval leto kvôli letným prázdninám spojeným s povaľovaním sa pri vode. Teraz mi učarovala jeseň. Jej svieže povetrie, prchavé zlato si viem konečne vychutnať.
Pozorne sledujem, ako sa na Slovensku robí ekonomický zázrak a s úctou skladám klobúk pred kúzelníkmi, vizionármi a šamanmi, vďaka ktorým z roka na rok rastie sila slovenského tigra. Inšpirovaný ich smelými plánmi a taktikou chcem skromne prispieť aj ja niekoľkými návrhmi, ktoré by mohli vylepšiť náš makrozázrak a zároveň ešte viac motivovať ľudí, pri budovaní prosperity vlastnej i prosperity svojej vlasti.
V jeden večer sa moja manželka pri pohľade na plastovú lyžičku vo svojom hrnčeku nečakane rozosmiala. Nebola to obyčajná plastová lyžička od súdruhov z nebohej NDR, ale značková lyžica Tupperware, ktorá v nej evokovala spomienku na skúsenosť jednej kolegyne. Tá kolegyňa sa pred časom zúčastnila na prezentačno-obchodnej akcii jednej nemenovanej firmy a dala sa nahovoriť na kúpu špeciálnej plastovej nádoby určenej na mixovanie a šľahanie.
Patrím k tej generácii, ktorej nervy poznačilo čakanie na zázraky komunistických zajtrajškov. Hodiny a hodiny strávené v radoch na banány, na vyšetrenie u doktora, pred dverami úradníckych kancelárií nám už nikto nevráti.
