Branislav Gröhling
Politika 2 roky „vlády stability“ v školstve
Zrekapitulujme si, ako vyzerala kontinuita a stabilita v tom najprioritnejšom z prioritných rezortov.
Exminister školstva, poslanec NR SR, člen školského výboru, bývalý poradca pre školstvo na BSK. Vyše 10 rokov som robil vzdelávanie na odborných školách, kde sme na školy prinášali najlepšie poznatky z praxe. Venujem sa školstvu, spoločenským a liberálnym témam, mám rád kávu (ristretto), dobré jedlo, príležitostne aj dobrý rezeň. ☕️🍝🍗 Zoznam autorových rubrík: školstvo, Nezaradené, Súkromné
Zrekapitulujme si, ako vyzerala kontinuita a stabilita v tom najprioritnejšom z prioritných rezortov.
V zvláštnom kroku na zefektívnenie štátnej správy ministerstvo vnútra prevzalo kontrolu nad financiami prúdiacimi do väčšiny škôl. Pozrite sa, aký chaos máme vo financovaní škôl.
Keďže po 2 rokoch na ministerstve školstva vidíme nulovú aktivitu, prichádzame s našimi cieľmi a návrhmi pre školstvo.
Štát vytvoril financovanie, v ktorom udržiava malé školy v susedných obciach, 69 % škôl treba dofinancovať, lebo majú málo žiakov a takmer žiadna škola nemá dosť peňazí.
Vláda neplní svoje programové vyhlásenie, nereformuje školstvo a nezvýši platy učiteľom. A to jej zrejme vyhovuje.
Školy opäť nedostali učebnice a rodičia museli vytiahnuť peňaženky a zaplatiť za ne nemalé peniaze. Riešenie ministerstva? Viac byrokracie.
Výskumná agentúra pridelila milióny eur pochybným firmám. Šéfuje jej človek, ktorý má na svedomí sfušovaný eHealth za desiatky miliónov eur.
Rektori univerzít sa sťažujú, že ministerstvo školstva chce rozdeliť 288 miliónov na vedu a výskum firmám a nie aj univerzitám či SAV. Ministerstvo namiesto toho, aby situáciu okamžite napravilo, zavádza.
Začalo sa to vo februári tohto roku. Minister školstva odvážne sľúbil, že od septembra opäť zdvihne učiteľom platy. Zabudol však na to, že on nezodpovedá za platy všetkých učiteľov.
Ministerstvo rozhodlo, že deviataci základných škôl budú mať namiesto dvoch hodín tri hodiny dejepisu. Čo to v praxi školám spôsobí?
Rodičia školákov veľmi dobre poznajú každoročné kupovanie učebníc – napríklad na cudzie jazyky. Viacerým robí robí táto povinnosť vrásky na čele. A to nie je jediný problém našich učebníc.
Duálne vzdelávanie nefunguje tak, ako štát očakával. Po dvoch rokoch sú doňho zapojené len 2 % prvákov a druhákov žiakov SOŠ.
Uplynulý rok ministra priniesol víziu pre školstvo od externých poradcov, no žiadne konkrétne zmeny. Preto navrhujeme niekoľko konkrétnych riešení pre školstvo.
Čo o ňom vieme? A čo s ním robiť? Extrémizmus na školách nie je žiadna novinka. Učitelia, riaditelia, politici, všetci o ňom vedia a hovoria. Novinkou je však jeho rozšírenosť na školách.
Keď som ostatné dni navštevoval školy, opäť som si vypočul, že čoraz viac žiakov potrebuje asistenta a nemá ho. Prečo je to stále väčší problém a prečo školy nedostávajú asistentov?
Výsledky testov PISA neboli prekvapením. Napovedali tomu naše výsledky v PISA za uplynulé roky ako aj nedávne testy TIMSS, v ktorých už slovenskí štvrtáci skončili pod priemerom zúčastnených krajín.
Naši štvrtáci skončili pod priemerom v medzinárodnom testovaní v matematike aj prírodovede. Z čoho testujeme našich žiakov? A hlavne, ako ich učíme, keď takto zle dopadajú?
Nedávno mi volala jedna známa – učiteľka. „Braňo, je to pravda, že sa nebude môcť opakovať ročník na prvom stupni?“ Akosi tomu nechcela uveriť a nechápala, prečo by to tak malo byť.
Odborníci ministerstva navrhujú rozšíriť povinnú dochádzku (po novom vzdelávanie) na 12 rokov. Prečo by sme toto mohli považovať za dobrý krok a prečo nie?
Ľudia nad 60 rokov tvoria asi 7 % všetkých učiteľov. Väčšinou má starší učiteľ najvyššiu platovú triedu a najvyšší príplatok za prax.