Prakticky - realista,teoreticky -idealista v skutočnosti celkom obyčajný jedinec. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Popísalo sa už veľa a pohovorilo ešte viac o strašnom zvyku používania slova strašne. Skutočne niekedy z toho ide strach, v akých strašných spojeniach sa strašne vyskytuje. Zaujímavé na tom je, že nie len na Slovensku, ale aj v Česku je to bežné. A mnohí si to aj uvedomujú, ale zvyk je skutočne železná košeľa.
Majstrovstvá sveta vo futbale sa nezadržateľne blížia. Mesačný futbalový maratón bude jednoznačne celosvetovou športovou udalosťou roka, no nie len športovou. Zídu sa futbalové tímy a ich fanúšikovia zo všetkých kontinentov zemegule a Tí určite budú vyžadovať od hostiteľskej krajiny, okrem futbalovej aj dostatok inej kultúry, či zábavy. A to si uvedomujú všetci,ktorí píšu scenár futbalového, a tiež aj mimo futbalového diania.
Vybrali si každú stredu a piatok v týždni a neodradí ich ani nepriazeň počasia. Vedia, že sú potrebné a tí, čo si už na ne zvykli, sa bez nich nezaobídu. Niektoré už majú svoju stálu klientelu, iné sa ju snažia získať, ale väčšinou sa spoliehajú na náhodných chodcov.
Jar dorazila už aj k nám na sever. Ešte pred niekoľkými dňami záhradu pokrývali fľaky snehu, ale stačilo trochu teplých slnečných lúčov a zem ožila. Prví jarní zvedavci zdvihli svoje hlávky z trávy, aby preskúmali okolie. Ich skromnú krásu Vám ponúkam na niekoľkých záberoch.
Zavolala mi mama. „Dnes ma navštívil človek od Vás, v peknom obleku, v bielej košeli s kravatou a pýtal sa, ako mi funguje telefón, či som spokojná so službami, a tak...“ „ Dokonca som ho pustila na záchod “,chudáka, tak sa mu žiadalo. Hneď mi to bolo divné, pretože naši chlapi síce majú vkusný pracovný odev, ale nie takýto. A keďže pracujem v telco oblasti, začal som sa trochu bližšie zaujímať „voč kráčí“.
Už sa zdalo, že tá zima nemá konca-kraja, ale predsa. Kolobeh prírody chvalabohu ešte funguje a jar sa nezadržateľne hlási. Ešte trochu zubaté slniečko rozpustilo posledné zvyšky snehu , ale keď zbadalo ten „poriadok“ čo sneh zakrýval, radšej sa skrylo za mraky a spustilo potoky sĺz v podobe dažďa, ako keby sa snažilo pomôcť upratať tú spúšť okolo našich panelákov.
Choroba tak bežná a bezvýznamná, že pokiaľ sa vyskytuje mimo Vás, ani ju poriadne nevnímate. Ale vo chvíli keď si Vás všimne (hlavne na jar alebo v jeseni) a zahniezdi sa vo Vašich lebečných dutinách, stáva sa tou najzákernejšou a najškodoradostnejšou chorobou akú poznáme. Zákerná preto, lebo Vám pri jej likvidácii nič nepomôže, iba ak tých obligátnych sedem dní alebo týždeň a škodoradostná preto, že ste na smiech celému okoliu svojim vzhľadom, kýchaním, smrkaním a inými sprievodnými znakmi.
Kde sa stratili odbory? Čumia za ROH-om a čakajú na vhodnú príležitosť, aby sa opätovne zviditeľnili. Aj kandidátske listiny do parlamentných volieb sa uzavreli a naši odboroví predáci nič. Zabudli na tradície?(Engliš ,Kováč...)asi nie, ale konečne asi už budú naozaj apolitickí. Nevšíma si ich tlač, rozhlas ani televízia a im to, zdá sa, vyhovuje.
Už je to tak, naozaj sa zvolebnieva. Chystá sa nová štvorročná medzistranícka liga, a tak partajnickí kortešáci sliedia , vyberajú, sľubujú a možno aj kupujú do nej osvedčených harcovníkov , ale aj úplne nových hráčov. Tí, čo majú nominácie isté sa tvária ako spokojní milionári, Tí, čo tušia ,že sa im miestečko v družstve neujde budú spokojní aj na lavičke náhradníkov, a sú aj takí, čo lietajú ako splašené sliepky keď ich naháňa päť háčiek a jedno enko a je im jedno za koho budú hrať, len nech hrajú. Skúsme pozrieť na základné zostavy. Začnem podľa abecedy, áno?
Táto voda živá Čistá a dôverčivá Ticho pramenistá Vo mne navždy ostáva Trochu si vypomáham parafrázou zo známeho textu Michala Hrůzu.
Vážený zákazník, pani Billová, dostali ste sedemnásť bodov. Spolu máte štyritisíc tristo päťdesiatdva bodov.
Tieto zabudnuté klenoty sakrálnej architektúry môžete objaviť v podhorských dedinkách severovýchodného Slovenska. Na Slovensku sa ich zachovalo približne 50, z toho značná časť z nich sa nachádza v okresoch Svidník a Bardejov.
Veľmi netradične začala nedeľná, večerná, sv. omša. Pán farár vyzval všetkých prítomných birmovancov, aby si posadali pred hlavný oltár, v opačnom prípade nedostanú podpisy o účasti na omši, ktoré sú akýmsi zápočtom k birmovke. Vysvetlenie bolo veľmi prozaické-niektorí birmovanci sú podvodníci. Podpisy si prídu zapísať až po ukončení omše a tú hodinku si spríjemňujú v inom, než cirkevnom prostredí.
Už viem, prečo Naša nemocnica prosperuje a ako jedna z mála na Slovensku nemá žiadne dlžoby.
Lenivá sobota, popoludní. Práčka monotónne hučí a napĺňa svoj program. Všetci sme niekde zašití. Syn pri počítači, moje bývalé dievča s dcérami sleduje reprízu SHS a ja, tiež pri svojom starom pentiu. Chvíľu si zahrám obľúbené guľky ( Lines), chvíľu ladím rádio - dnes akosi nemôžem nič okrem Lumenu chytiť, asi bude v nebi nejaká porucha. Sem tam nazriem na blog a bleskovky, chvíľu čumím z okna paneláku na prázdny dvor.
Pri úpätí Stebníckej Magury, čupí niekoľko malých hornošarišských dediniek.Na chvíľu sa zastavme v jednej z nich – v tej, v ktorej si osud zahral s dvomi susediacimi rodinami, a tak na niekoľko dní vytrhol život celej obce z každodenného rytmu.
Nie, nebolo to za trest a nebola to ani žiadna verejno prospešná práca.Zrazu som sa ocitol v ich strede a bol som jedným z nich.
prajem Ti takého Vlka, že si už viac nesadneš na žiadne kreslo, nie to ešte na ministerské. Tak takéto hrôzy a iné „dobroprajné“ želania mi vtláčal do hlavy stúpajúci adrenalín, keď som zase po určitej dobe navštívil ambulanciu. Tentoraz očnú. Ale, nakoniec je to jedno. Všetky, či už odborné alebo praktických lekárov, sú permanentne plné a nevidieť nejaký reformný efekt.
Bolo krásne mrazivé ráno. Vyšiel som z paneláku. Na schodoch som sa ešte zastavil, porozhliadal sa po okolí, zhodnotil situáciu - žiadny nový sneh, akurát ľadu na chodníkoch o čosi viac ako včera. Nasadil som si baretku,tú z anténkou a čiernou ztužkou nad uchom, natiahol rukavice a s elánom som vykročil do práce.
„Časové znamenie ohlásilo 6 hodín, je pondelok....“ - mezzoforte hlásil rádiobudík. V kuchyni už počuť prvé šuchtavé kroky. Môj hlavdisk sa pomaly roztáča na pracovnú rýchlosť, posúva zozbierané dáta z okolia k svojim perifériám . Okrem uší sa už začali pomaly preberať aj ostatné zmysly, rozvidnieva sa nielen v byte ,ale aj v hlave a moja telesná schránka vŕzgajúco a zívajúco zaujíma polohu nesúmerného veľkého L.
