Ukrutne závislá na melónových žuvačkách, fialovej farbe a na twitteri. Neobsedí. A fotí het... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Máme doma študenta, Slovné fotky z New Yorku, Medziľudské vzťahy, Čo ma bavilo, Len také žvásty, V ríši divov alebo technológie, Slovné fotky z Prahy, Leuvenské Erasmus Storky
Prečo? Ach, prečo som sa na to zase dívala?, ležím bez pohybu v mojej postieľke, v mojej izbičke, ani nedýcham. Rada by som sa prehodila na druhý bok, veď na tomto to už nebezpečne vyzerá na preležaniny, ale nemôžem. Čo keď tam stojí ten duch...
Smola, s konečnou platnosťou odo dneška ťa vyzývam k zdvihnutiu kotiev. Zamávam ti aj bielou vreckovkou, milá Smola, len už bež, prosím ťa, mám ťa totiž pokrk!
Prechádzala som mužskou sekciou parfumérie a praktizovala moju občasnú úchylku - ovoniavala som všetky mužské vône... Keď tu zrazu mi zrak padol na celkom nevinnú poličku... s mužskými leskami na pery. Vyvalene som si prezrela všetky druhy, boli tu totiž rôzne, od veľmi lesklých až po menej leské s rôznymi vôňami, v rôznych kombináciách. Keď si môj mozog zvykol na myšlienku, že sa dívam na mužský rúž v cene 500 korún, mi to došlo. Metrosexuáli sú neodvratne tu, aj v našich zemepisných šírkach!
Moja kamoška je skvelá. Jednoducho si rozumieme. Ja jej a ona mne. Keby som si mala čo i len pomyslieť pred niekým iným na veci, o ktorých sa spolu rozpávame, bola by som červená ako redkvička. Ale jej ich povedať môžem. A aj ona mne kadečo porozpráva. A keby len to!
Zlatíčko, poďme na kolotoče, ležíme na posteli a ja kreslím rukou vzdušné ruské koleso.
Životný osud Jana Kosa je rozmanitý ako máloktorý. Jan Kos prekonal snáď všetko, čo jeden človek za svoj čas na zemi prekonať môže.
Časť prváVypĺňam prihlášku na internete. Chcú vedieť čosi o mne. Snažím sa. Upútať? Možno. Zanechať dobrý dojem? Určite. Tlačítko send. Už len čakať či sa ozvú späť... Im sa totiž stáva, že si povedia bez toho, aby sa na človeka pozreli, že sa im nepáči a nie je dosť dobrý. Ostáva dúfať. Snáď tentokrát...
Životné cesty človeka sú nevyspytateľné. A súlade s touto vetičkou som namiesto (v tomto okamihu už vytúženého) odchodu po sviatkoch do školy neodišla nikam, ale ostala som doma s chrípkou.
Čo všetko musí človek urobiť, aby sa stretol s malou ľudskou tragédiou? Niekedy stačí, aby šiel nakúpiť.
Ich predvolebné plagáty do akademického senátu visia po celej škole, sú členmi všetkých možných aj nemožných fakultných spolkov, zásadne nosia obleky / kostýmčeky, na chodbách veľavýznammne zdvíhajú telefóny chlípajúc kávu, na hodinách ich nemožno prehliadnuť, pretože vykrikujú fundované, často aj fundované odpovede (ale aj tak to má efekt) ako na bežiacom páse. Volám ich aktivisti...
Na začiatku tohto priam eposu stojím ja v pubertálnom veku. Ja s odvekou túžbou ukázať svetu svoju príslušnoť k tomu správnemu alternatívnemu svetu. Ukázať, že nie som žiadna komerčná pipina, ale hustá holka do pohody.
18.30 Malostranská- stretávam sa s Jekaterinou18.33 Malostranské námestie- stretávame sa s Igorom a s Ondrom, oznamujú nám, že esemeskou obdržali adresu galérie, chvalabohu, všetci sa tešíme na príjemný kultúrny zážitok
Ako malá som bola veľmi zvedavé dieťa. Obzvlášť ma priťahovali cudzie, neznámo znejúce slová. Vždy, keď som na nejaké slovo narazila, bleskovo som siahla po našom fakt oldschoolovom slovníku cudzích slov a vyhľadala som ho.
Spomínate niekedy na prvé chvíle strávené vo vzdelávacích inštitúciách, resp. na základnej škole?
Týmto článkom práve porušujem svoje predsavzatie, že sa nezapojím medzi húf blogérov, píšucich o Superstar. Ale ide o záležitosť, ktorá mi už dlhšiu dobu leží v hlave a obrátky nabrala po minulotýždňovom vypadnutí Petra Končeka.
Už to na sebe pozorujem dlhšie. Vždy, keď na mňa prehovorí niekto nárečím, na tvári sa mi rozžiari trochu prihlúply úsmev. Nárečia a vlastný život jazyka v rôznych kútoch sveta ma jednoducho fascinujú.
Minule, počas obligátnej pauzičky na čaj, sme sa s kamarátkou Martou zamysleli nad otázkou: Nie je ti mrzko z rozpadu Sovietskeho zväzu?:-)
