Fytoterapia

Vlasta Jakubecová

Pestrec mariánsky

Túto bylinku by sme mohli považovať za malý zázrak prírody. Pestrec mariánsky, alebo inak Silybum mariánske, pochádza zo stredomoria, kde ho už pred 2000 rokmi využívali pri ochoreniach pečene a pri žltačke. Ako už mnohokrát, tak aj u tejto bylinky sa potvrdila múdrosť naších predkov. Silybum používali presne na tie problémy, aké potvrdila aj súčasná veda. Pestrec sa u nás v minulosti dosť využíval, avšak moderné lieky jeho využitie bohužiaľ dosť potlačili. Teraz sa zaradzuje k mnohým novoobjaveným liečivám.

• 22. jan 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 564x
• 0

Vlasta Jakubecová

Púpava lekárska

Jasné žlté kvety púpav sú symbolom jari. Pohľad na zakvitnuté lúky je nádherný. Mnohí ju však neprávom považujú iba za obťažujúci burinu v pestovaných trávnikoch. Je to škoda, pretože púpava sa svojími účinkami vyrovná mnohým dovážaným liečivám. Jej účinky boli na rozdiel od iných, objavené len pomerne nedávno. V Európe až okolo 15. storočia. Staré knihy uvádzajú, že ženy si z byliny a koreňa pripravovali zápar na skrášľovanie pleti a odstraňovanie pieh.

• 20. jan 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 348x
• 0

Vlasta Jakubecová

Ľan siatý

Ľan je dokázateľne najstaršia textilná plodina. Pestoval sa už v starom Egypte - 2000 rokov pred Kristom. Podľa archeologických výskumov sa však  na Strednom východe /oblasť Afganistánu, Iránu a Iraku/  pestoval už v mladšej dobe kamennej /asi 8 000 rokov pred Kristom, oproti Slovensku je to asi o 2 000 rokov skôr/. Z týchto údajov nám musí byť jasné, prečo väčšina významných kultúrnych plodín pochádza z Azie. V Arabskej medicíne sa olej z ľanu používal na liečbu črevných ochorení. Už v 10.storočí mala táto vysoko kultúrne rozvinutá krajina lekárov, ktorých spisy o liečivách a liečebných postupoch sa zachovali dodnes. Na konci 13. storočia fungovali v Bagdade prvé nemocnice a kliniky na svete. V Európe na dvore Ľudovíta XIV /na prelome 17. a 18. storočia/ sa ľanová voda používala ako močopudný prostriedok.

• 14. jan 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 339x
• 0

Vlasta Jakubecová

Mykóza

Mykózu zažila aspoň raz v živote hádam každá žena. O šťastí môže hovoriť tá, u ktorej sa po prvom preliečení viac neopakovala,  ale je veľa takých žien, ktoré sa z ňou trápia roky. Napriek dodržiavaniu všetkých rád, u nich dochádza k recidíve. Jedná sa o kvasinkovú infekciu v pošve, ktorú spôsobuje premnožená baktéria Candida albigans. Je to parazitická kvasinka, ktorá za normálnych  okolností žije v rovnováhe s ostatnými bakteriami, ale stačí jeden spúšťač a choroba naplno prepukne.

• 14. jan 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 438x
• 0

Vlasta Jakubecová

Citrónovníkovec trojlistý

Citrónovníkovec pochádza z Ázie. Je to mrazuvzdorný až do - 25°C , opadavý ker, alebo nízky strom, dorastajúci do výšky 2m. Vetvy má dlhé, s veľkými tŕňmi, takže aj keď láka zvedavcov, v noci vám na citróny nik nepríde. Pichnutie je totiž veľmi bolestivé a bol by vhodný ako ochranný živý plot. Má nádherné voňavé biele kvety a 3 - 5 cm veľké plody žltej farby. Dužina je horko - kyslá, nejedlá, s veľkým počtom semien. Nevyžaduje takmer žiadny rez, ale dá sa tvarovať aj na malý stromček. Rozmnožovať sa dá semenami , ale aj odrezkami. Potrebuje slnečné stanovisko a nemá rád trvalé podmočenie.

• 10. jan 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 655x
• 0

Vlasta Jakubecová

Lastovičník väčší

Ak sa vyberieme hľadať lastovičník, jeho žlté žiarivé kvety nás k nemu rýchlo zavedú. Kvitne praktický celý vegetačný rok, od mája do októbra. Ľahko sa rozmnožuje a napomáhajú mu k tomu aj mravce, ktoré sa živia jeho dužinou a pri návšteve rastliny sa nich zachytia semiačka. Mám ho doma na dvore a ešte aj teraz som na ňom našla kvety. Stonky už pravda nie sú také mohutné ako v lete, ale jeho jemné kvietky potešia. Na Slovensku ho môžete nájsť prakticky všade. Rastie v horách, lužných lesoch, kroviskách či sutinách. Ja ho mám pod stenou z hrozna.

• 10. jan 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 4 046x
• 0

Vlasta Jakubecová

Puškvorec obyčajný

Pochádza z južnej Číny, ale už v staroveku sa rozširoval cez Indiu do ďalších častí sveta. Indická medicína , ho vlastne objavila ako liečivo a od nich postupne prevzali recepty Číňania, Egypťania, Arabi a Gréci. V Antike ho používali aj ako koreninu v kuchyni. Záznamy o jeho výskyte v Strednej Európe pochádzajú zo 16.storočia, kedy bol roku 1565 dovezený obchodníkmi z Malej Ázie. Oficiálne bol popísaný v Českom herbári v roku 1899.

• 4. jan 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 402x
• 0

Vlasta Jakubecová

Benedikt lekársky

Benedikt pochádza zo Stredomoria, kde rastie na suchých kamenných miestach na okrajoch ciest. Ale nájdete ho aj v južnej Afrike a na celej Amerike. Tu všade rastie ako burina. U nás sa pestuje ako okrasná rastlina v záhradách, kde kvitne v mesiacoch jún - júl. Svojím vzhľadom pripomína náš bodliak. Počas rastu z neho zberáme listy a neskôr rozkvitajúci vŕšok, ktorý sušíme a uskladňujeme osobitne od listov.

• 2. jan 2012
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 381x
• 0

Vlasta Jakubecová

Hluchavka

Zámerne som do názvu nepridala o akú sa jedná. Na našom území ich totiž rastie niekoľko druhov a takmer všetky sú liečivé s rovnakými účinkami. Najznámejšia je Hluchavka biela, hlavne tí starší si určite ešte pamätajú školské zbery, kedy sme museli priniesť 200 g sušeného kvetu. Ten je totiž na celej rastline najliečivejší. Môžeme zberať aj mladé kvitnúce vrcholky, kedy je ešte rozvitá iba časť kvetov. Je to rýchlejšie , ale množstvo drogy na šálku by sme v takom prípade mali zvýšiť. Kvitne od apríla až do prvých mrazov a je veľmi medonosná. Nájdete ju prakticky na celom území Ázie a Európy ako burinu, všade tam kde rastie aj Pŕhľava. V súčasnosti sa už stáva aj súčasťou flóry Severnej Ameriky, pretože ju tam zavliekli prisťahovalci. V lekárni dostanete kúpiť iba kvet alebo vňať Hluchavky bielej, ale pre vlastnú potrebu si môžete nazberať aj kvet Hluchavky žltej alebo purpurovej, obe sú rovnako účinné. V niektorých starých záznamoch sa dokonca odporúča hlavne Hluchavka žltá. Obe druhy si môžete pozrieť vo fotogalérii.

• 29. dec 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 506x
• 0

Vlasta Jakubecová

Alchemilka žltozelená

Táto tvarom listov zaujímavá bylinka bola známa už starovekým alchymistom. Na dne jej lievikovitých listov sa dlho udržiavajú kvapky rosy a práve tie považovali za nebeskú rosu. Zberali ich a používali pri výrobe kameňa mudrcov a tiež sa s jej pomocou pokúšali vyrobiť zlato. Od slova alchymista pochádza aj jej názov Alchemilka. Ak odtrhneme list a otočíme ho, pripomína záhyby ženského plášťa, aký nosili ženy v minulosti. Keďže dávni liečitelia často prisudzovali bylinkám liečivé účinky podľa ich tvaru, dá sa prepokladať, že práve táto podoba dopomohla k liečenie toho, čo plášť zahaľoval. Jej pomenovanie - Ženský plášť, alebo Plášť Panny Márie je rozšírené v mnohých jazykoch Európy. Mohli by sme ju v rôznyh variantach nájsť na celej severnej pologuli. Podľa zaznamenaných poznatkov je práve odroda - žltozelená - najúčinnejšia. V období renesancie /14.-16. storočie/ ženy verili, že im táto bylinka prinavráti stratené panenstvo a oživí ich krásu. Ak žena nebola krásavica, sotva jej pomohla, ale ak sa jej na tvári odrážali vnútorné bolesti, potom bola pomoc istá. Na tom prvom dnes zarábajú plastický chirurgovia.

• 22. dec 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 328x
• 0

Vlasta Jakubecová

Chmeľ obyčajný

• 20. dec 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 292x
• 0

Vlasta Jakubecová

Ženšen

Ženšen pravý je vo svojej domovine využívaný už takmer päť tisícročí. Ľudia sa v tejto oblasti odnepamäti dožívajú veľmi vysokého veku. Pri poslednom sčítaní ľudu, bolo práve v týchto oblastiach zapísaných najviac viac ako storočných obyvateľov. Prírodný ženšen je v oblasti jeho prirodzeného výskytu /Severná Čína, Kórea/ zákonom chránený a obchod s ním je prísne medzinárodne zakázaný. Jeho cena na čiernom trhu je obrovská. Pre potreby  obchodu je pestovaný na farmách a jeho pestovanie je dosť náročné. Za dospelý a účinný sa považuje šesťročný koreň, mladší by sa v serióznej liečbe ani nemal používať. Od veku koreňa sa odvíja aj jeho cena. Na trh by sa nemal dostať mladší ako dvojročný, podľa odborníkov ešte nie je účinný. Rozlišujeme biely - sušený na slnku a červený - upravený parením a vysušený. Červený je trvanlivejší a obsah účinných látok sa ani po niekoľkoročnom skladovaní veľmi neznižuje.

• 17. dec 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 237x
• 0

Vlasta Jakubecová

Vrbovka malokvetá

Na rozdiel od mnohých iných byliniek sa nedochovali záznamy o využití vrbovky v histórii. Aj keď ju babky korenárky poznali a využívali pri liečbe ochorení močových ciest, oficiálne sa spomína až v knihe  „Český herbář „ z roku 1899.  Rastie prakticky na území celej Európy, v miernom pásme Ázie a Ameriky. Najlepšie sa jej darí v pahorkatinách a podhorských oblastiach, kde má pre svoj rast dostatok vlhkosti. Na suchých , nechránených miestach by ste ju márne hľadali.

• 16. dec 2011
• Páči sa: 1x
• Prečítané: 1 358x
• 0

Vlasta Jakubecová

Ihlica tŕnitá

Ako mnohé iné bylinky , aj Ihlica tŕnitá má veľa miestnych názvov - babský hnev, ihlič pichľavý, hluchý tŕň alebo mužská láska. Najčastejší je však - babí hnev - je odvodený od toho, že práve metlami z ihlice boli v staroveku trestané neverné ženy. Na pranier ich však najčastejšie dostali jedovaté jazyky starých klebetných žien.

• 12. dec 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 315x
• 0

Vlasta Jakubecová

Kotvičnik zemný

Táto prízemná bylinka nemá pôvod v Európe. Nájdeme ju v Ázii, Afrike a aj v Austrálii.  Pochádza však z pobrežných oblastí Ázie, kde ju poznali už v dobe, kedy Európania žili ešte v rodových spoločenstvách. Donedávna ju u nás pestovali iba botanický nadšenci ako okrasnú rastlinu. Zásluhou alebo vinou globalizácie , záleží od uhla pohľadu, sa k nám dostáva aj ako liečivá rastlina . Ten, kto o nej vie, ju pozná hlavne ako afrodiziakum, ale neprávom je zaradzovaná iba do tejto kategórie. Jej účinky na ľudské telo sú omnoho rozmanitejšie. A je úplne jedno či užijete koreň, vňať alebo plod. Najúčinnejšou časťou sú však púčiky kvetov, pretože je v nich ukrytá sila budúcej rastlinky. Preto sa bežne robí zber vňate pred rozkvitnutím. U nás by ste ju v prírode márne hľadali, existuje však na prvý pohľad podobný Natržník husí. Tento však s kotvičníkom nemá nič spoločné , iba ak to, že pomáha pri zápaloch močových ciest a pri bolestivej a dlhotrvajúcej menštruácii.

• 11. dec 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 008x
• 1

Vlasta Jakubecová

Zeler voňavý

Zeler je dvojročná bylina, s obľubou v rôznych variantoch pestovaná ako aromatická zelenina. Neprávom je u nás často považovaná iba za polievkovú zeleninu. Využitie zeleru v kuchyni je nekonečné, od sviečkovej cez šaláty až po samostatné zelerové jedlá. Je možné ho trochu nastrúhať aj do zemiakových placiek, či leča. Inak zdravý muž, by po pár dňoch konzumácie mal spozorovať zmeny k lepšiemu. Keďže vo vyšších dávkach pôsobí zeler ako silné diuretikum, tak to s jeho konzumáciou netreba preháňať. Vysoké dávky by mohli poškodiť obličky.. Ďalším, dosť dôležitým upozornením je, že na zeleri by si nemali veľmi pochutnávať budúce mamičky. Zelerovým prípravkom boli totiž dokázané kontrakčné účinky na maternicu. Z energetického a biologického hľadiska patrí zeler medzi najhodnotnejšie druhy zeleniny.

• 10. dec 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 465x
• 0

Vlasta Jakubecová

Zlatobyľ obyčajná

Botanika zaradzuje zlatobyľ do čeľade astrovitých , preto aj keď sa jedná o významnú liečivú rastlinku, alergikom môže jej užívanie narobiť dosť veľa problémov. Jej metliny by sa mali zberať na začiatku rozvíjania prvých pukov, pretože kvety pri sušení veľmi rýchlo dozrievajú a uvoľňujú páperie. Celá droga sa tak znehodnocuje.

• 7. dec 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 526x
• 0

Vlasta Jakubecová

Fytoterapia alebo homeopatia ?

Aký spôsob alternatívnej liečby by ste si zvolili? Pre mnohých sú to len dva názvy s rovnakým významom. Nie je to však tak. Medzi týmito dvoma spôsobmi liečby je veľmi veľký rozdiel, aj keď obidva majú základ vo využití darov prírody.

• 6. dec 2011
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 256x
• 22