Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
To boli prve slová v cudzích jazykoch, ktoré som vedel ešte skôr, ako som sa začal v štvrtej triede učiť ruštinu. Každé ráno ich hlásili na jednej z dvoch staníc, ktoré sa dali chytiť za socializmu na našom rádiu.
Pokračujem v našich fototúlačkách po zrúcaninách starých kostolov na Slovensku. Pôvodne sme chceli ísť do Zázrivej, ale kostol, ktorý sme mali v pláne navštíviť, medzitým prestavali. Tým pre nás stratil pôvodné čaro.
Šliapal som na detskej trojkolke po ceste z Košút do Žiliny. V sne to bolo na nadjazde, niekde tam, kde sa pripájací pruh stretáva s hlavnou cestou. Nebolo mi divné, že sedím na trojkolke. Nemal som problém ani s dlhými nohami.
Keby sme na začiatku života dostali návod, ako ho prežiť. (Je otázne, či by sme tie inštrukcie dokázali od začiatku chápať a či by sme sa to aj snažili všetko dodržať.) Od malička nás formuje prostredie, v ktorom vyrastáme.
Aj v tomto mesiaci bolo obmedzené cestovanie z okresu do okresu. Preto takmer všetky obrázky sú iba z najbližšieho okolia. Až ku koncu mesiaca sme sa dostali do vzdialenejších častí. Odtiaľ je posledných šesť záberov.
Prvé obrázky som odtiaľ videl asi pred rokom. Jedna moja známa ich uverejnila na jej profile. Chcel som sa tam ísť pozrieť, no zákaz cestovania mi to na dlhý čas nedovolil. Nakoniec sme sa tam dostali až v sobotu.
Od mojich stredoškolských rokov sa snažím orientovať vo výtvarnom umení. Kupoval som si už za totality výtvarné a fotografické časopisy. Predplatil som si aj celú sadu Dejín umenia od José Pijoan-a.
Oproti minulomesačnému výberu som sa rozhodol ku každej fotke napísať aj krátky komentár. Zistil som, že fotky bez ďalšieho vysvetlenia získavajú významy, ktoré tam nie sú.
Ďalšia online výstava z mojich fotiek. Motívy sa nemenia. Stále sú to hory, odchádzajúca architektúra, zvieratá, vnučka, cudzí ľudia. Chcel by som fotiť aj ostatné vnúčatá, ale na diaľku sa to nedá.
Zabudnúť na zlatý rez, na tretiny, na štyri uzlové body. Nefotiť so slnkom za chrbtom. Nedodržiavať vodorovnosť hladín ani zvislosť budov. Umiestňovať všetko na stred. Neostriť. Zbaviť sa stereotypov. Naučených poučiek. Riskovať.
Zaznamenávam. Obrázky sa samé vnucujú. Už s nimi netreba nič ďalšie robiť. Stále sa presúvam pešo. Vtedy je dostatok času vnímať. Keď idem naspäť po tej istej trase, vidím zasa o niečo viac.
Dá sa celkom ľahko odhadnúť čo a ako má človek maľovať, fotiť, spievať, aby sa to obyčajným ľuďom páčilo. Aby sa to dobre predávalo. Aby bol človek slávny. Ale potom existuje časť ľudí, ktorých to neuspokojuje.
Mal som asi pred tridsiatimi rokmi rozhovor s martinským výtvarníkom Janom Skrisom o tom, ako človek, čo celý život maľuje, si postupne vytvára svoj štýl. Až sa dostane do štádia, že už iba opakuje to, na čo prišiel.
Vraciam sa ku knihe, ktorú už nenapíšem. Je to dlhá história. Okolo roku 2010 som sa s tým začal baviť. Vyrátal som si cenu. Robil som vtedy technológa v súkromnej tlačiarni, tak som vedel presne, koľko stojí papier, tlač,
Za január som vyfotil asi osemsto obrázkov. Toto je výber z nich. Nebudem k nim nič písať. Fotky by mali hovoriť samé za seba. Každá sa kliknutím zobrazí v novom okne v lepšom rozlíšení. Kvôli lockdownu sú všetky vyfotené v Turci.
Od Vianoc sedím za počítačom. Syn s nevestou mi dali pod stromček poukážky na dve 104 stranové fotoknihy. Mali by sa použiť do 15. februára. Necelé dva mesiace, aby som vytvoril 208 strán. To sú štyri strany každý deň.
Nehlásili dobré počasie. Ale treba zhodiť vianočné kilá a aj sa trochu vyvetrať. Kým som sa dostal hore, prešiel som cez dve vrstvy hmly. Tá tretia ma čakala na hrebeni.
Snová imaginácia. Sedel som v červenom aute. Stálo vo vestibule presklenej budovy. Mal som na hlave všetky moje tri čiapky. Zložil som skúšku. Bolo treba za ňu zaplatiť. Myslel som si, že mi 50 € bude stačiť. Viac som nemal.
Zobudil som sa pred jednou popoludní. Letmý pohľad na webkamery. Ak sa poponáhľam, mohol by som to ešte stihnúť. Slnko zapadá okolo trištvrte na štyri. Na hrebeň to už nedám.
Dnes som sa rozhodoval medzi tromi miestami. Martinské hole, kopce nad Záborím, alebo Čremošné. Na tie prvé dve miesta chodievam roky. Čremošné som objavil nedávno. Skúsim šťastie tam.
