Eva Ježovičová
Povolebná reflexia zo záhrady
Dnes bol deň ako stvorený pre prácu v záhrade. Posledný záchvev láskavej jesene , posledné slnečné pomilovanie. Nad hlavou zaťahujúce sa nebo, ale kto by si to všimol?
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som, kto som, píšem, keď nemôžem hovoriť a hovorím, keď nemám pero.O joge, meditácii, cestovaní a myslení píšem aj tu:www.perfectlimperfect.com Zoznam autorových rubrík: Meditácia a jóga, Kvázy próza, Na cestách, Aktuálne témy, Videné a počuté, Kvázy poézia, Súkromné, Nezaradené
Aktuálne témy
Eva Ježovičová
Aj pri zmysloch myslíme na nezmysly
Je piatok a voľný deň. (pre niektorých šťastných školopovinných). Behám. V okolí rieky sa vznáša hmla, pred seba vidím asi na vzdialenosť dvoch metrov. Nevadí mi to. Do uší mi šepká Alex Clare. Bežcov stretávam málo. Na vlasy mi prší voda v pomýlenom skupenstve. Je krásny deň.
Eva Ježovičová
Aký veľký musí byť kríž, aby bolo utrpenie dosť veľké
Napriek tomu, že bežím na Kalváriu takmer každý deň, až dnes som si všimla, čo tam na vrchole vlastne stojí. Súsošie Krista na kríži spolu s ďalšími dvoma spolutrpiteľmi na zvyšných dvoch krížoch a s plačúcimi a modliacimi sa dámami – zrejme Pannou Máriou, Máriou Magdalénou a tú tretiu som zatiaľ neidentifikovala. Všetci traja odsúdenci visia na kríži, ale každý má svoj štýl.
Eva Ježovičová
Na cintoríne živo a všetci svätí s nami
V piatok to na zvolenskom cintoríne žilo. Parkovisko odolávalo náporu motorizovaných návštevníkov už od rána. Pred vstupnou bránou sa predával popcorn a z horúcich gaštanov stúpala para. Z reproduktorov spievala Jana Kirschner v snahe zakryť všeobecný nepokoj. Pokojom v duši.
Eva Ježovičová
Ako nestrácať nervy pri strácaní
Po ceste na Kalváriu som stretla pani. Najprv som ju neslušne sledovala od chrbta ako špión: stúpala pomaly po schodoch, krok za krokom, noha za paličkou, palička za nohou. V ruke niesla dve tašky, tak som sa pristavila, či nepotrebuje pomoc. Taká normálna situácia. Asi som mala náladu na dobré skutky (to tie endorfíny).
Eva Ježovičová
Tam, kde sa niekto modlí, iní sa bijú
Včera som bežala pod Kalváriu. Je to božie miesto už zo zrejmých dôvodov. Nitrianska Kalvária ako iné má na vrchu kaplnku a pod ním kostol a misijný dom. Medzitým dvanásť krížových zastavení. Nič zvláštne.
Eva Ježovičová
Spoľahlivá mierka úspešnosti a popularity
Vďaka Facebooku konečne viete, koľko máte priateľov. Prídete domov z podujatia a hneď si overíte jeho úspešnosť podľa počtu žiadostí o priateľstvo. Šestnásť ľudí, ktorí vás chcú. Alebo dvadsať. Alebo tisíc.
Eva Ježovičová
Bulvár je len renesanciou gladiátorských zápasov
Ten rozhovor so šéfredaktorom českého bulváru čítal každý. Každý o ňom hovoril, mnohí ho zdieľali, niektorí o ňom napísali,.. Pár ľudí si zanadávalo, niektorí odvážnejší sa recipienta zastali, čitatelia si zavzdychali, nechali sa rozladiť, tvárili sa prekvapení, prejavili nesúhlas, rozrušenie nad špinavými praktikami a ešte špinavejším priznaním,... Pavel Novotný si po svojej otvorenej spovedi pravdepodobne znásobil rady „hejterov“, ktorým však už vopred jasne naznačil, že so svojím postavením a peniazmi môže na všetkých zvysoka kašlať.
Eva Ježovičová
Verejne prospešný - v súkromí neprospešný
Keď opúšťate Slovensko, z nejakého dôvodu vás vaša cesta zväčša privedie na bratislavskú stanicu. Alebo letisko. To je jedno. Skrátka do toho bodu, v ktorom sa odpojíte od krajiny, ktorú poznáte, od jej ľudí a ich zvykov a napojíte sa na trochu iný alebo celkom iný svet. Takéto chvíľky bývajú všelijaké – najčastejšie sentimentálne a emotívne a asi len málokedy si poviete: Dobre, že už idem odtiaľto preč.
Eva Ježovičová
Nedeľný slalom po hurikáne sobotňajšej noci
Aj takýto prekážkový beh vás môže prekvapiť nepripravených. Slalom pomedzi odpadky, vyhýbanie sa ľudskej primitívnosti a potom, na konci s dychom, už nemáte slov nad tým, akí bezohľadní sú vaši spoluobčania. Kričala by som, keby ma bolo počuť.
Eva Ježovičová
Nenechajte sa dobehnúť hanbou
Nedeľa, slnečný deň ako stvorený pre dopoludňajší jogging. Opúšťam domov a štartujem na pomyselnej čiare, ktorou je moja brána. Zem vyzerá akoby mala kiahne – kde-tu ešte stopy po zime, čo sa končí. Pôda je ťažká, mokrá a páchne. Zima si so sebou zobrala príťažlivý odev, takže na jar sa zem budí obnažená ako decko, čo sa práve narodilo. Zima si so sebou odnáša každoročne aj krásu, ale je to slepá krása – maska, ktorá len slúžila na zakrytie špiny.
Eva Ježovičová
Príbeh o príbehu II. - Úskalia rozprávačského povolania
V predošlom článku som písala o príbehu ako o interpretačnej forme. Ak ste si už stihli premyslieť a definovať, čo to príbeh je, teraz prichádza na rad otázka situačnej interpretácie konkrétneho príbehu. Znie to hrozne a niekedy to aj hrozné naozaj je.
Eva Ježovičová
Kde bolo,tam bolo,bol raz jeden bulvárny rozprávač...
Ľudia si príbehy rozprávali odpradávna. Učili sa vďaka nim, čo je dobré, čo je zlé, ako konať, s čím súhlasiť a proti čomu bojovať. Bola to najjednoduchšia forma výučby a poznávania sveta, ktorej rozumeli všetci - od najmenších krpcov až po zrelých otcov.
Eva Ježovičová
Všetky sme tučné a máme malé prsia. Alebo veľké. To je jedno.
Pamätám si, ako som bezmocne stála pred zrkadlom. Pätnásťročná. Na sebe už desiate šaty a na tvári stále ten istý výraz. Nespokojnosť. Vyberala som si garderóbu na najväčšiu udalosť základnej školy. Vyberala som si ju už niekoľko týždňov. Neviete si predstaviť rozčúlenie mojej mamy. A bezmocnosť, to tiež.
Eva Ježovičová
No peace? without war
Pre pár mesiacmi som v GEO čítala článok o tom, že doba, v ktorej žijeme, je najbezpečnejšia za celú našu históriu. Autor hovoril o tom, že podľa posledných výskumov zomiera v konfliktoch a vojnách menej ľudí než kedykoľvek predtým.
reklama
Eva Ježovičová
Šťastné a veselé (cesty v roku 2013)
Keď som sa po niekoľkých mesiacoch vrátila domov zo zahraničia, vypočula som si prosby a náreky našich, aby som už nikam nešla a ostala konečne doma. Je jedno, či proti tomu bojujem, vysmievam sa z toho, alebo zaryto mlčím dúfajúc, že v tichosti konečne všetci všetko pochopia, zakaždým je scenár ten istý – kopec rečí reprezentujúcich neochotu rodičov pustiť ma do sveta a moja (o to väčšia) túžba ísť.
Eva Ježovičová
Tebe. Ak si myslíš, že šťastie je len klišé
Ten deň, keď máte všetko, ale ste nespokojný. Deň, keď robíte, čo chcete, no cítite nepokoj. Potrebujete viac, niečo iné, neustále niečo chcete... Chodíte dookola, šomrete, sťažujete sa, neviete nájsť polohu, v ktorej by ste dokázali pohodlne sedieť a byť sami (so) sebou.
Eva Ježovičová
Tu prítomní. Značka: Vždy
Sedíme v reštike. Pár kamarátov. Niektorí hovoria, niektorí mlčia, tí, ktorí mlčia, vlastne hovoria tiež, ale nie s nami. Ich hlasom je ťukanie, ich myšlienky sa prelievajú do núl a jednotiek a vysielajú sa kdesi na druhý koniec sveta. Tam ich prijme strana adresáta a takto to funguje - digitálna komunikácia vo virtuálnom svete.
Eva Ježovičová
Poľsko: jóga a trauma
Poznáte to. Ak vás niečo zaujíma a baví, idete si vždy za tým. Je jedno, či ste práve doma, v severnej Afrike alebo v susednej krajine, zakaždým si nájdete cestičku, chodníček, ktorý vás nejako privedie k tomu, čo vám pripomína domov a tým pádom aj váš normálny život. Ak už však nájdete svoje hobby mimo domova alebo si ono nájde vás, je dosť možné, že narazíte na postupy, ktoré vám v bežných podmienkach pripadajú neprijateľné a z vášho hobby sa stane akási napodobenina toho, čo ste pôvodne poznali.
Eva Ježovičová
Bicykle ani (samo)chvála nesmrdia
Kamarátka si kúpila nový bicykel. Jej prvý dopravný prostriedok z prvej skutočne veľkej výplaty má podľa nej nespočetne veľa výhod, medzi inými, že okrem energie svojho vodiča nežerie nič a (aspoň zatiaľ) sa nespája s platením daní.
