Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Utekajú roky tomu, kto si zarába na chlieb tvrdo v pote tváre. Tie roky ujdú ako listovanie si v starom časopise keď nový ešte nevyšiel, alebo na nový prosto nemáme. Chceme opäť prežívať staré radosti, ale to je často len ako pohľad na pradávnu fotku ktorá matne pripomína časy minulé ....
Už dávno sme prekročili hranicu kedy pracujeme len pre holé prežitie. Také zviera zbytočnú energiu nemíňa a jeho existencia je tu len pre samotnú existenciu. Človek si chce užívať života v kultúrnom zmysle, v duchovnom. Potrebujeme umenie, potrebujeme cestovať po svete aby sme sa vyžívali v "genius loci", aby sme si oddýchli od sústredenia sa na prácu ktorá nám dáva chlieb a strechu nad hlavou. Na prežitie stačí málo, ale na dôstojný život treba viac. V prvom rade však na dôstojný život je potrebná duchovná výška, nie len tie peniaze.
Nie je to dlhé obdobie v histórií ľudstva keď si lekári užívajú vážnosť svojho postavenia, patria k horným vrstvám spoločnosti a samozrejme sú aj štedro odmeňovaní. Resp. by mali byť. Cítia to tak oni sami a spolu s nimi aj mnoho ich pacientov či popravde zákazníkov ktorých život i smrť je plne v ich rukách. Kňazov ktorí mali v rukách dušu človeka nahradili lekári a starosť o dušu sa zmenila na starosť o telo, o naše zdravie. Kým v minulosti sa viac starali ľudia o zdravie duše a jej spásu, teraz je na prvom mieste zdravie tela a jeho čím dlhšie udržanie pri živote. Dokonca ani zdravie často nestačí, treba si zabezpečiť aj krásu.
Keď som pod panelákom osádzal kovový oblúk-podperu k popínavým ružiam, okoloidúci ma zdravili dosť neobvyklým spôsobom: - Ako dlho to tu zostane stáť?- Samozrejme zdravili potenciálnych zlodejov a niektorí aj upresňovali spomínajúc našu menšinu tmavšej pleti. Pomáhal mi pritom otec a ten raz "odzdravil" takto: - šak aj cigáni majú estetické vnímanie - ...
Básnik Ján Smrek v básni vyjadril že "bojím sa šťastia, lebo šťastím uplynie šťastie." Uvedomil si to, čo sa stane ak dosiahneme svoj cieľ, vedel čo sa stane s ružou ktorá naplno rozkvitne. Všetko čo dosiahne svoju konečnú formu hynie. A preto na východe poznajú cestu Tao kde cesta je už cieľom.
Chceme spravodlivosť. Každému nadeliť rovnako za tu istú prácu. Ale sme všetci rovnakí aby sme s rovnakým vydaním energie aj prácu zvládli? Niekto je slabší, iný pomalší, ďalší je malý a pod. Spomínam si ako sme sa v práci učili formovať nový druh kabeláže na pevných doskách - každý sám. Norma bola taká že sa nám zdala byť nedosiahnuteľná. Prešli týždne a normu neurobil zatiaľ nikto.
Oddávna ľudstvo chápalo že sme na rôznom stupni mravnosti a vedomia a že sme prišli na svet každý s rôznym talentom. Aj dnes sa tento fakt veľmi dobre chápe, ale predsa len politici vznešene rečnia o tom že ľudia sú rovnakí, s rovnakou schopnosťou žiť v slobode a slobodu aj uplatňovať.
Západná spoločnosť inklinovala vždy k inému typu spoločnosti ako Východ. Východ, to nie sú len postkomunistické krajiny a Západ nie je zákonite to čo je pokrokové, ale ide o rozdielne kultúry, o rozdielne pohľady na svet. Ale nie je to niečo čo by sa dalo len tak ľahko zmeniť, lebo proste genetika a duševno-duchovné založenie ľudí na Východe a Západe je rozdielne. Teraz myslím hlavne Slovanov a Anglosasov.
Aká je len pravda rozporuplná. Aj anarchisti tvrdia že anarchia je matkou poriadku. Skutočný zdroj poriadku je potom chaos? Možno sa to len tak zdá. Možno sa to len tak zdá ak vojaci - obrancovia vlasti chodievajú na fušky do Afganistanu aby si jeden postavil dom, druhý kúpil byt a tretí? Toho nepoznám, neviem. Ale vlasť predsa bránia pred krachom slabé ženičky kdesi na linke s pestrofarebnými káblami a s kričiacimi majstrami. "Do útoku za vyššie HDP!" - Tak kričí náš politruk.
Článkom nadväzujem na starší, kde popisujem ako som "zabral cudzí majetok" aby som ho trocha skrášlil. Rastliny podrástli a pribudli nové. Pribudol aj oblúk na popínavé ruže a aj vedomosti ohľadom záhradníčenia. Ale veru aj ubudlo. Dvakrát po sebe sa neujala popínavá ruža a odhnila magnólia. A k mínusom patrí aj to že ruža Eden Rose sa mi neťahá hore ako by mala. Zrejme by som ju mal nejako špeciálne strihať, ale ako, to len hádam a učím sa skúsenosťami.
Nemecký filozof Hegel videl za svetovým dianím vývoj Svetového Ducha ktorý si náchadza svoje vyjadrenie aj v kultúrach národov. To že v každom období iná kultúra udáva takt svetovému dianiu vidí vlastne aj laik. Grécko-Rímsku kultúru vystriedala anglosaská a podľa Hegela túto vystrieda Slovanská kultúra.
Včera v dokumente o II. svetovej vojne jeden účastník bojov na strane ZSSR, sa o svojom živote vyjadril asi takto: "Je dobré že som žil taký život. Bojovali sme, boli sme nútení k aktivite, ale malo to nejaký zmysel. Prežil som život ktorý mal zmysel."
A nerobia? Samozrejme že je už otrepaným klišé veta že "netreba hodnotiť podľa výzoru". Hlavne ak sme mladí tvrdíme že naše vnútro je iné ako to čo je na povrchu a to azda aj preto lebo nechceme aby nám cudzie pohľady znesväcovali poklady a tajomstvá nášho vnútra. Mám hodnotiť vnútro človeka podľa toho či má vlasy zelené, fialové, krúžok v nose, alebo má obojok na krku, piercig, kožené gate, alebo čiernu sukňu až po zem? Nikdy!
Nie, nebudem sa vystatovať svojou pevnou vôľou; tej v mojom počine bolo málo. Napokon čo to je pevná vôľa? Ak si človek ktorý sa narodil s dobrou kostrou, pevnými svalovými úponmi a hyperaktívnou povahou vyrysuje cvičením nádherné svaly? Alebo ak nadané dieťa ukončí univerzitu s červeným diplomom? No ja si myslím že pevnú vôľu nájdeme skôr u hlavohrude ktorá sa prinúti dlhodobo starať sa o novorodenca, prípadne ktorá študuje dejiny umenia. Proste pevná vôľa sa akosi týka niečoho čo nerobíme pre zisk, ale potrebuje morálny motív, čo znamená zísť dolu zo svojho predurčenia a postavenia, dolu zo svojho ega a naslúchať niečomu čo je azda len v tušení našich duší.
Celozávodná je predo dvermi a ja mám ešte spolu so starou dovolenkou 41 dní. Ale dlho som sa z toho netešil, lebo pred autopredajňami stoja šóry a každý by chcel bavorák. A keďže montujeme do nich kabeláž, smiem si tej dovolenky zobrať len tri dni.
Jedna žena za socializmu v továrni na výrobu šijacích strojov sa rozhodla pašovať z fabriky súčiastky, aby si po čase zmontovala svoj prvý nový šijací stroj. Po roku sa pustila do montáže, ale akosi jej to nešlo. Manžel sa jej pýta či už má stroj zmontovaný a ona: "ále ... ako montujem, tak montujem, vždy mi z toho vyjde guľomet ..."
Pre niekoho to, čo je bez účelu v tomto hmotnom svete tu nemá miesta, nemá tu čo robiť pod fyzickým slnkom na hmotnej Zemi. Počúvam reči o "barokovom" plytvaní, o tom ako sa treba zamerať len na veci praktické, také ktoré plnia svoj účel. Ale čo je praktické a čo je účelné? Keby sme zo sveta vyhodili všetko nepraktické a neúčelné, v podstate by tu nezostalo nič prečo by stálo za to žiť.
Sledovať diskusie ateistov s teistami je ako sledovať nikdy nekončiaci boj dvoch nezmieriteľných táborov, úhlavných nepriateľov. Žiadna strana nikdy nepodá tak oslňujúce argumenty, aby tú druhú stranu presvedčila, lebo tento boj akoby prebiehal v inej rovine ako rozumovej. Padajú urážky, a hľadajú sa argumenty u ktorých sa predpokladá že protivník ich nemá naštudované a tak je šikovne zosmiešnený. Tak kto má pravdu? Ateisti, alebo teisti?
Na vrcholoch rebríčkov svetových hitparád trónia hity ekonomicky najvyspelejších krajín, celý svet počúva populárne piesne najmä v reči hospodársky najúspešnejších národov - v angličtine. Je to škoda ak sa dá človek nachytať na to že kto je ekonomický silný, ten musí mať aj najlepšiu kultúru. Je to škoda ak sa človek obmedzí len na úzky výber top 10 hitparád. Ja sa nebránim akýmkoľvek kultúrnym vplyvom, resp. spoznávaniu iných kultúr, i keď je opravda že dnes je máloktorá oblasť kultúry neovplyvnená anglosasmi, alebo amerikanizmom.
To buľi časy kedz me išče mlade buľi a s pripnutu pokrejdu na ancugu me v kosceľe prišahaľi. Ta toto vera už nepravda ...
