Som zamestnanec nadnárodnej spoločnosti, inžinier telekomunikácií, absolvent Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Napriek tomu, že moja stredná aj vysoké školy boli zamerané technicky, oslovuje ma aj problematika z humanitných odborov. Som zástancom zdieľania vedomostí a informácií.
Nášmu súčasnému prezidentovi končí druhé, a teda posledné funkčné obdobie 15. júna. V ten istý deň bude skladať prezidentský sľub jeho nástupca Andrej Kiska. Od hovorcu pána prezidenta sme sa už dozvedeli, že sa plánuje Správa o stave republiky ešte pred skončením funkčného obdobia. Takúto správu sme dostali len zriedkavo, naposledy vo februári 2009. Presný termín sľúbenej správy nevieme. A keďže som nedočkavý, ja som tak trochu tiež zhodnotil stav republiky.
Včera som celý deň opäť po dvoch týždňoch sedel vo volebnej komisii. Sedel som tam s takou neistotou, ako prvýkrát. Bavilo ma to aj tentoraz. Baví ma rozprávať sa o politike s kolegami z komisie a sledovať voličov, ktorí sa napokon odhodlali ísť k urnám. Je príjemné vedieť, že aspoň čiastočne funguje demokracia a máme tu stále nejakých demokratov. Po príchode domov som mal zas zmiešané pocity, no už na základe našich výsledkov som tušil, že to vyhrá popradský podnikateľ.
V poslednom blogu som snáď rozumne a logicky vysvetlil, prečo nebudem voliť pána Fica. Budem voliť Andreja Kisku. V prvom kole som volil Rada Procházku, volil som ho rozumom i srdcom. Kisku budem voliť s rozumom. Aj Rado podporil Kisku, no nebudem ho voliť preto. Dôvod je jednoduchý, pán Kiska predstavuje väčšie dobro.
My Slováci ešte stále nemáme ujasnené, čo má byť prezident zač. Má to byť dobrý anjel, alebo by to mal byť najsilnejší politik v krajine? Garant pravidiel a Ústavy, alebo reprezentatívny človek, ktorý disponuje silným osobným príbehom? Nie je to jednoduchá otázka, treba sa vážne zamyslieť. Nech sa páči, rád by som vám ponúkol moje postrehy.
V politických otázkach a názoroch som konzistentný, držím sa v jednej línii celý svoj dospelý život. Nie je to ten zadubený spôsob, že budem voliť toho istého nezávisle od toho, čo vyviedol, ako sa zmenil alebo sklamal. Je zaujímavé sledovať koho zvyknem voliť. Väčšinou sú to práve takí politici, ktorí sú tiež konzistentní. Sú to napríklad konzervatívci (Osuský, Zajac, Dostál) alebo ľudia pôvodne z KDH (Lipšic, Jana Žitňanská, Procházka). Som si istý, že som už volil aj budúceho premiéra. Otázka je, ktorý to konkrétne bude.
Napriek mojim viacnásobným negatívnym vyznaniam na adresu Fica, nepatrím medzi ľudí, ktorí volia iba na základe toho, aby nevyhral nejaké voľby. Nie som trucovitý volič, demokrat. Volím ľudí, ktorí sú podľa mňa najvhodnejší na danú funkciu. Aj preto som volil Procházku a rozširoval tento postoj kde som len mohol. Tu sa ale náhodou dva princípy stretávajú. Keby bol postúpil Procházka, bol by zdatnejším súperom pre Fica v druhom kole. Bolo by pravdepodobnejšie, že Fico neovládne túto krajinu.
Včera som celý deň sedel vo volebnej komisii. Nestalo sa to prvýkrát. Uplynulé roky to bolo v mojej rodnej dedinke, tentoraz prvýkrát v Bratislave. Okrem toho tu bola taká zmena, že som bol predsedom okrskovej volebnej komisie. Priznám sa, baví ma to. Rád tam sedím, rád sledujem ľudí ako chodia voliť. Rád vidím, keď aspoň čiastočne funguje demokracia. Domov som sa dostal až dnes asi o jednej v noci. Mal som zmiešané pocity, no už na základe našich výsledkov som tušil, že druhé kolo bude. To je dobré. Zlé je to, že premiér si svoje sily zmeria s popradským podnikateľom.
Vec sa má tak, že nemusíme voliť menšie, či väčšie zlo. Pozbierala sa taká plejáda kandidátov, že skutočne každý si nájde toho svojho. Ale iba v prípade záujmu. Možnosť si ísť niekoho zvoliť za hlavu štátu, nášho prezidenta je veľká vec. Nezdá sa, ale je. Totiž na Slovensku ešte do roku 1998 prezidenta volil parlament. V súčasnosti je to prvok priamej demokracie, ktorý treba využiť.
Myslím si, že po dvoch volebných obdobiach Ivana Gašparoviča a skúsenostiach s ním je čas na zmenu. Je čas na čerstvý vietor. Myslím si, že v osobe Roberta Fica tento vietor nepríde. Myslím si aj to, že v osobe Radoslava Procházku by ten vietor prišiel a premenil by prezidentský úrad na aktívnu službu ľuďom. Verím, že by sa tým naozaj rozbehla ním avizovaná celková generačná, mentálna a morálna obnova verejnej služby na Slovensku. Napriek tomuto si myslím, že Rada je za prezidenta škoda. Vysvetlím prečo.
Prezidentské voľby sa blížia a ja bilancujem. Dal som si tú námahu a vybral som sa na historickú exkurziu aby som zistil, akých prezidentov sme mali. Bola to zaujímavá cesta do vzdialeného a zabudnutého času. Musel som začať v roku 1918. Je to teda už skoro 100 rokov, čo máme prezidentov. Možno teraz niekoho prekvapím, ale Tomáš Garrigue Masaryk bol aj náš prezident, nielen Čechov.
Keď sa pred predčasnými voľbami konzervatívci Zajac a Dostál ale napríklad aj Mojžiš dohadovali s Igorom Matovičom ohľadom kandidátky OľaNO, mal som nepríjemný pocit. Už vtedy som mal zlé tušenie, že Matovič niečím nepríjemne prekvapí. Potvrdilo sa to, vytiahol otázku detektora lži, a tým urazil spomínaných pánov. Deklaroval potrebu nezávislých osobností, no vzápätí ich odohnal. Odvtedy rozmýšľam na základe čoho si vyberá svojich kolegov. V poslednej dobe rozmýšľam hlavne o jeho zrejme najznámejšej kolegyni, Helene Mezenskej.
V mojom prvom blogu o prezidentských voľbách (Prečo sa do môjho finále dostali Procházka a Osuský) som vyradil pri kritériu aktivita dvoch kandidátov, a to Pavla Hrušovského a Gyulu Bárdosa. Sú to totiž ľudia, ktorí zo svojich pozícií mohli urobiť oveľa viac, než urobili vo vrcholovej politike, v parlamente. Vyznačujú sa skôr naopak, pasivitou. Podľa mňa to takto vnímajú mnohí Slováci, ale aj mnohí Maďari. Títo dvaja totiž chcú najviac osloviť maďarskú menšinu. Nedarí sa im.
Dianie okolo banskobystrického župana Mariana Kotlebu som naposledy sledoval 31. januára, kedy napísal ten legendárny list Janukovyčovi. Lídrov opozície označil za „teroristov, s ktorými nemožno vyjednávať". Hanba. Medzi nich tak zaradil všetkých Ukrajincov na barikádach Majdanu. Bol by som zvedavý, čo hovorí na súčasnú ukrajinskú situáciu. Ale k veci. Po takmer mesiaci som sa s ním opäť začal zaoberať kvôli dvom veciam.
Po dlhšom čase sa v mojom blogu opäť vraciam k prezidentským voľbám. Je to prirodzená reakcia na výsledky prieskumov. Z druhého prieskumu spred dvoch týždňov vysvitlo, že sa Kiska výraznejšie odpútal od ostatných kandidátov. To odpútanie sa bolo samozrejme ešte nepostačujúce na reálne šance poraziť Fica. V najnovšom prieskume sa odpútal viac. Je to až na neuverenie, ale dobieha Fica. Z toho vyplýva jasná otázka: Kto volí Kisku?
Už od detstva som mal poňatie o tom čo je divoký západ. Podobne ako mnohí v mojom okolí, aj ja som si obľúbil filmy ako Winnetou, Vtedy na Západe alebo 7 statočných. Obľúbil som si drsných kovbojov, drsné prašné prostredie týchto príbehov. Nikdy som sa nezaujímal, či aj ostatné svetové strany sú alebo boli divoké. Až časom som zistil, že existuje aj divoký východ, aj keď takéto ustálené slovné spojenie neexistuje. Veru existuje, a je hneď za našimi východnými hranicami.
Filozofický román Atlas Shrugged („Atlas pokrčil plecami" - vyšlo aj po slovensky) v mojom okolí ľudia veľmi nepoznajú. Myslím si, že by mali. Ja sám som dostal tento trojdielny román iba pred dvomi mesiacmi od mojej ženy pod stromček. Množstvo mladých ľudí práve cez toto dielo pochopilo dôležitosť kapitalizmu a ekonomickej slobody. Črty tejto knihy možno zbadáme aj na Slovensku.
David Abulafia, profesor dejín Stredomoria na britskej univerzite v Cambridgei, sa venuje dejinám Talianska, Španielska a stredomorského sveta v stredoveku a renesancii. Jeho článok o dejinách Rómov v Európe som si prečítal preto, lebo moja žena mala pred pár dňami istý konflikt s nimi. Chcel som zistiť, prečo sú takí, akí sú. Je to zapeklitý problém, ale už toho viem viac.
Vo svojom predošlom blogu o konšpiračných teóriách som písal o prístavaní na mesiaci. Tento ďalší blog o konšpiráciách tiež tak trochu súvisí s mesiacom. Je tu skupina ľudí, ktorých mylne označujú za „Vesmírnych ľudí." V nasledujúcom rozhovore okrem iného si vysvetlíme aj tento omyl. Je to diskusia, kde sa navzájom prelínajú vesmír, viera a konšpirácia. Rozhovor som urobil s nemenovaným členom tohto prúdu pred pár rokmi. Príjemnú zábavu.
Umelec Tibor Eliot Rostas rozbieha úspešné projekty, infikuje nimi mnohých a niektorých aj irituje. Najznámejší slovenský konšpirátor irituje napríklad Martina Mojžiša a mňa. Prial by som si také vedomosti ako má pán Mojžiš - aj ja by som polemizoval s Rostasom v otázke pádu dvojičiek na patričnej úrovni ako to robí on. Budem skromnejší a vyberiem si o niečo jednoduchšiu konšpiračnú teóriu.
Táto krajina má dlhodobú tradíciu politickej a vojenskej neutrality, ale tiež medzinárodnej spolupráce a je sídlom viacerých medzinárodných organizácií. Tradíciu má aj v čomsi inom, v referendách. Cez referendá môžu občania pripomienkovať každý zákon schválený Federálnym parlamentom a pomocou iniciatív predkladať dodatky k federálnej ústave, čo robí zo Švajčiarska priamu demokraciu.
