Prvé skutočné spomienky na hudbu sa viažu do raného predškolského veku. To môžu potvrdiť aj vývinoví psychológovia, že pamäť si už v tomto období skutočne pamätá. Pohybuje sa v spoločnosti vtedajších adolescentov - opatrovníkov z bližšej a aj širšej rodiny. Je svedkom eufórie pri prvých posluchoch z cudziny prepašovanej LP platne. Ihla sa dotýka okrúhleho drážkovaného vinylu a vytvára hudobné vibrácie, ktoré napĺňajú priestor socialistických obývačiek. Sklené výplne vibrujú v rytme good vibrations.
Raný školský vek mu pripomína hudba z kotúčového magnetofónu. Cievka sa pomaly prevíja z kotúča na kotúč, tenké ručičky tancujú na podsvietených ciferníkoch a diskoguľa vrhá impulzy svetla do tónov disca, soulu a funku. Rytmy a hlasy čiernych hudobníkov sú hrejivé a ovlažujúce zároveň.
Stretnutie s prvou kazetovou mechanikou zažíva v aute jedného člena rodiny, ktorý s pravidelnosťou prichádza z blízkej cudziny V priehradke ojazdeného zahraničného auta nachádza všetko možné, od skutočného rock 'n' rollu, až po vtedajšie popové hviezdy a hviezdičky iba s jedným hitom. Na dvore parkujúcom aute dokáže presedieť celé hodiny, čím presvedčí rodinu k darovaniu prvého prenosného kazetového magnetofónu. Vyrobili ho súdruhovia inžinieri v socialistickom Poľsku, čo však neznižovalo radosť chlapca. Vlastná hudobná skrinka hudbu nielen reprodukovala, ale aj nahrávala.
Keď bol väčší školák, jeho hudobný vkus začali okrem rodiny a blízkych formovať aj starší kamaráti, ktorým v ich pubertálnej a postpubertálnej spoločnosti neprekážal. Mal dovolené vstupovať do ich klubovní, ktoré sa skrývali za politicky (ne)angažované, voľnočasové aktivity, akože socialistickej mládeže. V skutočnosti však išlo o púšťanie a časté pretáčanie hlasnej hudby, a vážne diskusie o novej vlne, novoromantikoch, industriálnom sounde, gotikoch, syntezátoroch a o zaostávaní a dekadencii československej hudobnej scény. Objavil svoje nové hudobné vzory, ktoré mu starší súkmeňovci z času na čas odovzdávali. Robili to akýmsi hudobným pohlavným splynutím dvoch prístrojov prostredníctvom do mnohých prstencov stočenej päťkolíkovej šnúry. Plodivú silu progresívnych tónov odovzdával klubovňu zastupujúci obrovský stereo magneťák japonskej značky (otec darca), ktorého príbuzných by bolo možné vidieť už asi len v uliciach Bronxu.
Odvtedy je hudba nevyhnutnou súčasťou jeho života. Intrepretovať ju však sám nedokáže. Schopnosť reprodukovať ju vlastnými hlasivkami stratil niekde pri mutácii jeho detského hlasu a hudobný sluch zanechal tiež niekde v puberte. Aj napriek tomu miluje oduševňujúci vplyv hudby, je závislý na zbieraní hudobných nosičov všetkých žánrov a s každým novým technickým počinom si vylepšuje pôžitok z jej počúvania.
