Peter Kollega
Politika Bude ďalšie Charlie Hebdo na úrade vlády SK?
Extrémne svalnatý jazyk pána Fica znova exceloval v snahe vybudovať čo najstrašidelnejšie potemkinovské kulisy strachu pre svojich voličov.
Proti všetkým. Za všetkých. Spiaci cleaner. Neviem, ale keď náhodou viem, tak sa väčšinou nemýlim. Veľa veci robím inak ako väčšinová spoločnosť. Od detstva sa zaujímam o politiku. Tam kde je Slovensko, EU dnes som bol bohužiaľ alebo bohudík niekedy na prelome tisícročí. Okolnosti ma prinútili dôslednejšie študovať detaily totalitných režimov, systém kriminálneho štátu, deštruktívny EUanalfabetizmus, povrchné teoretizovanie, ľahkovážnu kastráciu histórie. Dnes sedím na brehu babylonskej priepasti. Vášnivo pozorujem excelentné herecké výkony, nadradenoť politikov, novinárov, pseudoelít a pseudoinelektuálov, ktorí prakticky zastavili rozvoj západnej civilizácie. Žijem vo vyhnanstve. Mám doživotný zákaz pracovať na území Slovenska od neokomunistických darebákov v obore kde som mal udávať svetové trendy. Som členom minimálne 4 menšín bezhlavo ponižovaných Bruselom. S pani Lótovou a elánom hľadám 10 spravodlivých. Zoznam autorových rubrík: Korunkové výlety, Antihitler, A za 5 sekúnd 12, Systém štátnej kriminality, Hľadajme riešenia, Červené banány, Scifi tales, Upsidedownov syndróm
Extrémne svalnatý jazyk pána Fica znova exceloval v snahe vybudovať čo najstrašidelnejšie potemkinovské kulisy strachu pre svojich voličov.
Článok je spracovaný na základe postrehov z diskusie so študentami, ktorí ešte asi majú schopnosť vidieť veci v súvislostiach, ktoré nám unikajú.
Mrazivá diagnóza chorej krajiny, ktorej sme neoddeliteľnou súčasťou a ktorú by sme máli postupne liečiť.
Úryvok z knihy utrpenia jednej krajiny. ( Ak chceme nad súperom zvíťaziť, najprv ho musíme dôkladne spoznať. Sir J. Kozák)
Recenzia života jednej krajiny. Známy oxnevolsácky autor sa v novom anti-evolučnom románe zaoberá fenoménom chorobného predstierania života a riadenia štátu.
Keď som bol malý, mali sme psa - Alana. Raz sa zatúlal a stratil. Po troch mesiacoch sa stal zázrak. Niekto ho náhodou našiel v starej, opustenej, vodnej elektrárni do ktorej spadol. Cez elektráreň tiekol silný a hlasný prúd vody, ktorý prehlušil jeho zúfale brechanie o pomoc. Alan vďaka dostatku vody prežil. Jeho telo to boli len kosti a koža. Táto životná epizóda sa ťažko zapísala do jeho jednoduchých reflexov. Odvtedy žral všetko čo videl ako zmyslov zbavený. Po týždni rodičia pochopili, že stačilo a zakazovali nám ho kŕmiť. My, deti, stále opojené šťastím, že sa našiel sme ho tajne dokrmovali. Pokiaľ sme v našich malých, detských hlavách pochopili, že robíme niečo zlé bol Alan tučný ako balón. Prestal sa hrať, začal len spať a za krátky čas zdochol.
Vytesňovanie považujem za jeden z najväčších fenoménov psychológie posledného storočia a možno celého ľudstva. S vášnivým obdivom sledujem ako celé generácie ľudí strácajú historickú pamäť, ako sa s bohorovnou istotou zbavujú nepríjemných myšlienok, ako zapierajú hriechy minulosti, ako sústavne opakujú tie isté chyby a ako sa s enormnou chuťou a jasným sebaklamom sústavne rozbehnú proti hrubému, neprekonateľnému múru, ktorý ich už tisíc krát odrazil naspäť. Sizyfos bol oproti ním skutočný génius, pretože na konci jeho snaženia bol aspoň konečný cieľ. Záhadou mi je, že sú to presne tí istí ľudia, ktorí sa po prvom dotyku žeravého šporáku ho už nikdy viac nedotknú, lebo vedia, že príde ukrutná bolesť.
Inflácia slov ešte nikdy nenabrala taký boom ako za posledných pár rokov. Svet je priam zaplavený najrozmanitejšími mítingami, konferenciami, či prednáškami. Húfy tárajov, eurotárajov, globotárajov a iných pochybných figúrok neschopných sa uplatniť v normálnom povolaní sa ako sťahovavá hydina presúva z miesta na miesto a oduševnene ponúka sekundové vízie, výzvy, posolstva, ktoré sú pretavené do zmesi najklišéovitejších fráz. Tie sú na míle vzdialene potrebám bežného človeka a nikdy nenájdu uplatnenie v reálnom živote.
Často mám témy na ktoré si neviem uspokojujúco odpovedať. Keď je aj informácii na trhu málo resp. sú jednostranné, vzniká mi v hlave guláš. Už dlhšie si neviem odpovedať na otázku, aká by mala byť maximálne prípustna výška úrokov, čiže úžery v civilizovanej krajine. Kde by mala byť tá hranica, keď je aj bankový a nebankový vlk nažraný a ovce ostávajú celé. Keď máme na slovenských súdoch 2 800 000 nevyriešených exekúcii, tak je jasné, že niekto je extra prežratý a tisíce bojujú o holý život.
Verím, že ste si zgustli na včerajšom, priam michelinovskom menu, keď sa podával: „Dvojitý bypas achilovky moci" a zapili to čašou archívneho „Chianti" ročník 1989 z viníc H. Lectera.
Keď dnes väčšina Slovenska volí, tak si uvedomte, že tieto voľby sú „zakázané“ pre približne 500 000 Vašich spoluobčanov, ktorí žijú v zahraničí. Voliť síce môžu, ale len keď prídu na SK. Pritom tu majú presne tie iste povinnosti ako vy.
Včera po víťaznom zápase s Agnieszkou Radwanskou, naša tenistka Dominika Cibulkova napísala fixkou na kameru „Domi Pomeee“ Aj my musíme isť ďalej a ukázať sami sebe, že má zmysel bojovať o každý ďalši fiftín našej budúcnosti.
Stará múdrosť hovorí, že to, čo sa stalo raz, sa už nemusí stať nikdy, ale všetko, čo sa stalo dvakrát, sa stane určite aj tretíkrát.
6 dni pred druhým kolom prezidentských volieb kandidát strany smer Robert Fico vytiahol zatiaľ najťažší kaliber v boji o prezidentský stolec. Všetkými masťami mazaný manipulátor tajuplne odkázal svojim ovečkám, že by mohli prísť o svojho pastiera a k volebným urnám treba prísť v plnom počte, lebo on v prípade prehry „zváži" svoje ďalšie pôsobenie v politike.
Vždy som sa čudoval, keď niektorí moji známi, či diskutéri nadávali Ficovi do eunuchov, slabochov a zbabelcov. Nevidel som situáciu až tak čierne. Dnes, keď pozorujem situáciu a vidím ako tzv. „najmocnejší“ muž v krajine každý deň vydáva za rozum pritiahnuté prehlásenia, či nepodložené obvinenia, vidím, že mali pravdu. Je evidentné, že Fico prestúpil z kapitánskeho mostíka sľubmi nafúknutej luxusnej jachty do deravej gumenej bárky. Posádka, nielenže vetrí stratu dvoch zo štyroch vesiel, ale zdá sa, že jej kormidelník otvoril ešte aj niektoré ventily, ktoré urýchlia zákonitý ponor. Nápadne mi to pripomína veľkohubého predchodcu dotyčného z epilógu jeho politickej kariéry, keď v slzách spieval svoj nezabudnuteľný song: „Neublížil som...“
Myslím, že každý kto trochu sleduje internet a pozná skryté, totalitno - feudálne praktiky v krajine, považoval len za otázku času, kedy si štátna mašinéria nájde dôvod na obvinenie investigatívneho žurnalistu Martina Daňa.
Víťaz prvého kola prezidentských volieb, Róbert Fico, sa v predvolebných i povolebných debatách s radosťou, ľahkosťou a krotkými ,,mečiarovslkými“ očkami, pri jeho neslávnom odchode na smetisko dejín, delegoval do martýrskej pózy: ,,Všetci sú proti mne a je to len referendum o mne“.
Kde bolo, tam bolo. V krajine za troma zmrzlinovými kopčekmi, kde sa právo zosypávalo a zdravý rozum vylieval žili zvieratka, ktorým vládol pyšný páv. Bolo to čudne stvorenie, ktoré milovalo len pohľad na svoje krásne perá, všetku energiu venovalo k ich zveľaďovaniu a vekom strácalo kontakt nad reálnou situáciou bežného dňa v zvieracej ríši. Časom sa prispôsobilo na obraz všetkých pávov a zákerných goríl v krajine.
Identická cieľová skupina, identický scenár, identické charaktery, identické obohatenie a predsa úplne iné postavenie v spoločnosti. Neviem, či ešte existuje lepší príklad na bezmocnosť a katastrofálny, morálny rozklad Slovenska ako postavenie týchto dvoch skupín.
Keby náš utáraný pionier s aureolou miništranta mal aspoň trochu šajnu o živote obyčajného Slováka, tak by namiesto propagačných, predvolebných letov po dopredu oslobodených dobrodruhov do Teheránu nakopol štátnu vrtuľu a pozvážal by zo sveta okolo 500 tisíc našich vysťahovalcov, vyhnancov, vydedencov alebo inak pomenovaných rodákov, ktorí museli nedobrovoľne vytrhnúť korene a vycestovať za prácou do všetkých kútov sveta. Títo ľudia majú stále trvalý pobyt na SK a dennodenne snívajú svoj sen o návrate k svojej širokej rodine, kamarátom, či do svojho humna.