Tereza Krajčová
Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko
Anglicko som nechala za sebou. Aký bol a je život bez neho?
Vždy som mala radšej dážď ako slnko. Noc radšej ako deň. A zo všetkého najradšej tie malé okamihy, ktoré sú nakoniec to najpodstatnejšie. Zoznam autorových rubrík: Anglický denník, Cestovanie, Literatúra , Súkromné
Anglicko som nechala za sebou. Aký bol a je život bez neho?
Malé aj veľké rozchody s miestami, ľuďmi aj zvieratami, ktoré mi pri odchode zlomili srdce.
Ako sa pripravuje na odchod z vášho osobného raja? Dá sa na také niečo vôbec pripraviť?
Ak sa chcete nechať zraziť bicyklom alebo si užiť chuť kvalitného kakaa, toto je tá správna krajina.
Čím viac si človek uvedomuje pominuteľnosť chvíľ, tým bolestivo krajšie sú. A práve takými sa stali tie moje anglické.
Očarujúce pamiatky, rôznorodosť, široké ulice, pouliční speváci, múzeá plné diel velikánov. Jednoducho Paríž.
Čas plynul rýchlo a odchod mi začal dýchať na krk. A čoho som sa najviac bála po návrate? Nás.
Vlastná hlava dokáže človeku aj z raja spraviť nočnú moru, ako som sa sama presvedčila. Môj boj sa ale blížil ku koncu.
Aké to je, keď sa vaša hlava rozhodne útočiť práve v čase, keď ste sám v zahraničí? Keď vás to núti k zmenám správania a celý pobyt sa vám už nechce ani užiť si, ale len to nejako dožiť? Rozhodne nie veľmi príjemné.
Boľavé zuby, infekcie a pokazené myšlienky vedia zahmliť aj ten najrozprávkovejší pobyt v cudzej krajine. A tak nastal čas, kedy zahmlili ten môj.
Obrovské hory, drsné pustiny, vojny klanov a krvavá história. Aj to bolo Škótsko.
Osamelé dedinky, čarovné jazerá, vôňa whisky, zavýjanie vetra a ten najlepší prízvuk. To bolo Škótsko.
Počúvať o lordoch alebo kamarátovi Eltonovi Johnovi, o oscarovej párty alebo bratrancovi, čo chová kone za milióny, nebolo u nás v Anglicku nič výnimočné. Napriek tomu mi prišlo úsmevné, aké iné životy všetci žijeme.
Anglická mentalita, taká pekná na pohľad, ukázala aj svoju odvrátenú stránku. A naopak, starý a zničený Pier ma očaril svojou zničenou krásou.
Počas pobytu doma aj opätovného odchodu som mohla počuť, ako sa moja duša definitívne roztrhla na polovicu a každá z nich zostala niekde inde. A v tejto rozpoltenej podobe ma čakal prvý mesiac z roka, opäť v Anglicku.
Pokojný kolobeh na chvíľu vystriedali zašité londýnske puby a atrakcie vo Winter Wonderlande. Prišiel aj čas zbaliť sa späť na Slovensko a nechať to tu na chvíľu za sebou.
Pracovné jesenné dni plynuli, až nadišiel ten, kedy ma prišla pozrieť mama a ja som mala možnosť ukázať jej niečo z mojej rozprávky. A ona mi z nej na oplátku pomohla zase niečo viac objaviť.
Nahromadené brigády, nové psie známosti, nebezpečné kravy, ale aj výhľady na ohňostroje a nekonečné more – to všetko vypĺňalo tieto dni.
Tento týždeň ma okrem nájdenia ďalších pekných maličkostí čakala aj udalosť Bonfire Night. A tiež som musela prehryznúť to, že počas získavania nových vzťahov môže človek začať strácať tie staré.
Choroby naťahovali svoje pazúry, podobne ako netýkaví Angličania odrazu svoje ruky a pomedzi západy slnka, nájdené štvorlístky a malebné prechádzky, sa nenápadne prikradli prvé uvedomenia, že za všetko šťastie sa niečím platí.