Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
Ľavicoví politici často používajú rečnícku sekeru, že pravicoví politici chudobným berú a bohatým dávajú. Ak je to tak, tak nášmu premiérovi vlády Róbertovi Ficovi pravicoví politici nesiahajú ani po členky, nie len na Slovensku, ale ani v celej EÚ. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo Slovensko je jediná krajina v EÚ, v ktorej ekonomika rastie a zamestnanosť klesá. To tvrdí ekonomický analytik Ladislav Vozárik[1].
Prečo? Základné komponenty, na ktorých je civilizácia závislá, buď považuje za odpad, alebo za svojho nepriateľa. Na biológii sme sa učili, že život na planéte Zem prebieha práve preto, lebo pod nohami máme vodou nasýtenú pôdu, vo vzduchu okolo nás uhlík a na hlavu nám svieti Slnko . Energia zo Slnka, voda z dažďa a uhlík z atmosféry sú totiž základne komponenty existencie fotosyntézy. Výdobytkom modernej civilizácie je, že sme na to zabudli.
Číňania považujú Hangzhou v čínskej provincii Zhejiang za turistický raj. Mesto s viac ako 8 mil. obyvateľmi sa rozprestiera pri jazere Xi Hú (Západne jazero). Mesto je známe pre svoje prírodné, historické a kultúrne dedičstvo. Mesto je zvečnené v literatúre, básňach, výtvarných dielach, legendách i historických filmoch. Dokonca na bankovke jedného čínskeho juanu je znázornené jazero s tromi majákmi, plávajúcich na hladine v najhlbšej časti jazera. Počas splnu mesiaca sa svetlo každého majáka odráža piatimi svetlami na hladine jazera i samotným mesiacom. Dohromady tak tvoria 32 svetelných bodov medzi nebom a vodnou hladinou. Podľa starej čínskej legendy znamená, že človek, ktorý ich uzrie, bude obdarený šťastím i bohatstvom...
Na tému bilancovania projektu Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý tento rok realizovalo mesto Košice, bude zrejme veľa komentárov. Pred komentármi sa však treba vrátiť na začiatok, akými projektmi mesto Košice titul EHMK získalo, čo to stálo a aký je výsledok pre kultúru Košíc i prínos pre kultúru Európy.
Na západnom predmestí súčasného dynamický sa rozvíjajúceho čínskeho megamesta Šanghaj sa nachádza mestečko starobylých kanálov, mostov a úzkych uličiek s 1700-ročnou históriou. Mestečko sa volá Zhujiajiao a pýši sa unikátnymi drevenými, kamennými aj mramorovými mostami, ktoré križujú potoky a riečky priamo v dotyku s budovami.
Záhrady patria k svetovým unikátom, ak vyjadrujú harmóniu architektúry a záhradného umenia. V meste Suzhou s 2,5 tisícročnou históriou takáto záhrada, v ktorej je ľudskou hlavou a rukou dotvorený priestor k dokonalosti existuje. Unikátnosť záhrady spočíva v harmónii medzi vodou, pôdou, kameňom, reliéfom, vegetáciou a človekom dotvorenými objektmi, ktoré vytvárajú dokonalý priestor pre pozitívnu energiu, kde sa človek nie len cíti dobre, ale má chuť robiť dobré veci. Keď vojdete do záhrady, náhle vás chytí potreba maľovať.
Starostlivosť o stromy v meste, je prejavom kultúry ľudí, žijúcich v ňom. Bežná prax v strednej Európe i na Slovensku je staré stromy vyrezávať a vysádzať ich novými. V Pekingu je to ináč. V mestských parkoch sa staré stromy nevyrezávajú, ale im pomáhajú dlhšie prežiť. Dokonca konáre, ktoré by sa mohli ulomiť podopierajú rôznymi podperami. Tak je to v Pekingskom Centrálnom parku, Letnom cisárskom sídle i vo všetkých parkoch, ktoré som mal možnosť navštíviť minulý týždeň. Príjemne ma prekvapila starostlivosť aj o všetku vegetáciu v zelených zónach mesta, v ktorom žije 27 mil. ľudí. Pozývam na krátku prehliadku stromov, ktoré žijú dlhšie práve preto, že im človek pomáha...
Cieľom Veľkého čínskeho múru, tiahnuceho hrebeňmi hôr od morského zálivu Bohai v provincii Hebei po provinciu Kansu na pokraji púšte Gobi o dĺžke takmer 6.700 km, bolo chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Podobné opevnenia proti vpádom kočovných kmeňov boli však budované bodovo aj na Slovensku v podobe hradných opevnení. Na to, aby sa tieto múry nerozpadli, museli sa stavitelia vysporiadať s dažďovou vodou, aby im nerozobrala cestu na korune múru a následne aj celý múr. Navštívil som časť Veľkého čínskeho múru severne od Pekingu za príjemného mrazivého počasia, kde som zdokumentoval spôsob odvádzania dažďovej vody, aby sa nehromadila na dlhých úsekoch koruny múru a neerodovala ho.
Európska environmentálna agentúra (EEA) vydala správu o globálnych megatrendoch. Keďže sa momentálne nachádzam v Číne, chcem reflektovať na túto správu, ktorá uvádza, že rozvíjajúce sa ázijské ekonomiky budú hrať čoraz väčšiu úlohu. Podľa správy sa bude India a Čína v roku 2050 podieľať takmer polovicou na svetovej produkcii. To, čo vidím tu v Číne, tento trend len potvrdzuje.
Teploty vo štvrtok na stredozápade USA klesli až o 50 stupňov. Oblasť od Texasu, cez Kansas, Missourti, Arkansas až po Tennessee bola pri náhlej zmene počasia pokrytá viac ako 2 centimetrovou vrstvou ľadu. Pod ťarchou ľadu a padaní stromov sa trhalo elektrické vedenie. 32 mil. ľudí je ohrozované zásobovaním elektrickou energiou. V niektorých častiach stredozápadu USA klesla teplota na mínus 30 stupňov. Kevin Roth z Národnej metrologickej služby konštatoval, že ide vpád polárneho studeného frontu od Kanady na juh, ktorý sa zrazil s teplým vlhkým frontom z Mexického zálivu. Podobný úkaz sa vyskytol v zime v roku 1996. Toľko správa o súčasnej situácii brutálnej zimy v USA. Otázka je, či je to normálne.
Najnovšie úvahy „klimatológov" o príčine klimatickej zmeny dávajú do súvisu odlesňovanie a zvyšovanie emisií CO2 v atmosfére. Ešte donedávna tí istí vedci dávali do súvisu len vplyv priemyselnej činnosti človeka na zvyšovanie koncentrácie CO2 v atmosfére a jeho dopady na zmenu klímy. Do ďalšieho samitu o klimatickej zmene v Paríži 2015 sa snáď vedci už konečne dohodnú a povedia nám nevzdelancom celú pravdu a len pravdu.
Okrajové regióny Slovenska sú pre politikov zaujímavé iba v čase volieb. Medzi obdobím volieb je to samé klamanie. Ku klamaným regiónom patrí napríklad aj Zemplín, ktorý je skúšaný nielen nedostatkom práce, ale aj chýbajúcou perspektívou rozvojových impulzov. K zaujímavým lokalitám, ktoré by mohlo priniesť potrebný rozvojový impulz v regióne, je obnova kvality vody v Zemplínskej Šírave. Lokalita je bez perspektívy aj pričinením ústredných orgánov štátnej správy. Prečo? Lebo vládne inštitúty majú iné „priority", ako obnovu kvality vôd v tejto nádrži, napriek tomu, že do riešenia problémov chceli dať peniaze OSN i Nóri. Pripomínam, že chemický priemysel na Zemplíne a zlé vodohospodárske riešenie nádrže umožnilo ukladať v bahne nádrže polychlórované bifenyly i s obmedzenou funkciou výmeny vody v nádrži. Zemplínska Šírava sa tak stala skládkou chemického odpadu i zostarnutých vôd s vysokým obsahom živín, čím sa znižuje záujem turistov o oddych na Zemplínskej Šírave.
Ponúkam príbeh z Jarovníc, ktorý sa odohral v roku 2011 a ktorý je hodný povšimnutia. V Jarovniciach v Sabinovskom okrese žije jedna z najväčších rómskych komunít na Slovensku. Svet sa o nej dozvedel v roku 1998, kedy sa rómskou osadou prehnala povodňová vlna, v ktorej našlo svoju smrť 49 Rómov - najmä detí. Po povodni prišli inžinieri, nakreslili projekty a zregulovali riečku Svinku v Renčišove, Uzovských Pekľanoch i v samotných Jarovniciach. Z verejných peňazí sa na reguláciu riečky použili asi 4 milióny eur. Následne vodohospodári povedali, že týmto sa problém vyriešil.
Našim politikom nestačilo 24 rokov na vytváranie mechanizmov, ktoré by umožnili človeku niesť dôstojnú zodpovednosť za svoje konanie, za svoju rodinu, komunitu i región. „Budovanie" sociálnych istôt sa zvrhlo na kŕmenie „stáda" za nedôstojných podmienok. Teraz sú tí istí politici prekvapení, že sa im to vymklo spod kontroly a že to naberá príznaky extrémizmu. Pripomeňme si, ako nezáujem politikov riešiť problémy spoločnosti ovplyvňuje správanie sa obyčajných ľudí.
Po prvom kole regionálnych volieb sa nechal premiér počuť, že potrebujeme reformu regionálnej samosprávy s návratom k tomu, čo sme poznali pred novembrom 1989. Mladším pripomínam, že vtedy sme mali tri kraje a Bratislavu. V článku „Voľby do VÚC? Skúška politickej zrelosti v regiónoch Slovenska!"[1] som upozornil na nezmyselnosť štruktúry regionálnych samospráv a že je najvyšší čas sa vrátiť k prirodzenej štruktúre riadenia regiónov, ktoré sa historický osvedčili. Zvykneme používať pojem župa namiesto veľkého územného celku. Treba však povedať, že napríklad Košická župa neexistuje, ale existuje Abovská župa, do ktorej patria aj Košice, tiež Zemplínska župa, ako aj Spišská, či Gemerská.
„Keď sa problém nerieši, vzniká extrémizmus". Toto povedal dnes opätovne zvolený Košický župan Zdenko Trebuľa. Jediná pozitívna vec, ktorú som postrehol v dnešnom bľačaní víťazov regionálnych volieb. Z kontextu sa dalo vyrozumieť, že hovorí o celoštátnom, či európskom probléme. Nie však o regionálnom probléme. Pripomeňme, že Zdenkovi Trebuľovi odovzdalo 6,4% právoplatných voličov Košického kraja (účasť 12,2%).
Je to neuveriteľné, ale je to tak. Kotleba získal najvyšší percentuálny podiel oprávnených voličov v druhom kole regionálnych volieb. Má podporu 13,5% oprávnených voličov vo svojom kraji. Ak by niekto chcel namietať, že zastupuje iba 13,6% voličov, tak potom úplný prepadák zaznamenal Zdenko Trebuľa, ktorého podporuje iba 6,4% oprávnených voličov. Ostatní sa tiež nemajú čím chváliť. Belicu podporuje 8,6% a Mikuša 10,3%. Bratislavský župan sa priblížil takmer na úroveň Kotlebu. Má podporu 13,1% oprávnených voličov. A čo z toho vyplýva?
Tešil som sa na premietanie filmu „Klimatická zmena, príčiny a opatrenia" od Štefana Vaľa na EKOTOPFILME v Košiciach. Cítil som, že rady zástancov zadržiavania vody v krajine sa rozrastajú. Z filmu som sa dozvedel, ako lesné cesty, odvodnená krajina i prehriata pôda spôsobuje nárast neobvyklého výskytu extrémnych zrážok v horách, časté povodne i sucho. Presne to, čo hovorí Nová vodná paradigma z roku 2007, tu písané blogy i iné publikované materiály. V diskusii sa Vaľo vyjadril, že problém nedostatku vody v krajine začal vnímať v apríli 2009 a údajne si uvedomil, že dovtedy tento problém na Slovensku nikto nešpecifikoval. Opakovane zdôraznil, že je prvý na Slovensku i vo svete, ktorý to objavil.
To, čo čítam, počúvam a vnímam je pre mňa šokujúce. Premiér republiky brázdi po Slovensku a namiesto toho, aby povzbudzoval občanov Slovenska zúčastniť sa regionálnych volieb, zapája sa do straníckej volebnej kampane. Jednoducho namiesto spájania ľudí, ich v regiónoch rozdeľuje. Úplne sa divím, že to robí.
No veru už je 9 rokov, keď tatranské končiare zasiahla doposiaľ najničivejšia víchrica na Slovensku. Pokiaľ si pamätám na Lomnickom štíte vtedy namerali rýchlosť vetra okolo 180 km/hod. Na lokalite Štart pod Skalnatým plesom rýchlosť vetra presiahla 230 km/hod. Čo že je to popri 300 km rýchlosti na Filipínach, že. Jeseň v roku 2004 bola mimoriadne teplá až do 19. novembra. Panovalo asi také počasie, aké vládne momentálne teraz. Aj v Popradskej kotline. Prečo rýchlosť vetra na končiaroch bola menšia, ako na predhorí Tatier? Ponúkam minoritné vysvetlenie.
