Stanislav Krištofík
Ešte raz o Matici, na druhé nadýchnutie
Tak trošku ma zaskočilo, že oslavy 150 výročia vzniku Matice slovenskej boli také dvojtvárne, lebo hoci sa nepripravovali so zámerom prezentovať ten dátum ako voľačo naozaj mimoriadne a hodné svetovej pozornosti, napokon sa voľačím na tento spôsob aj tak stali. Všetko podobu veľkej udalosti dostalo, hostia a program dominantne, ale žiaľ, spoločnosť a predovšetkým médiá všetkých druhov to akceptovali iba vlažne a z povinnosti. Paradox, hovorí sa takejto životnej praxi a keď som v priebehu soboty a nedele pátral aj v kalných vodách po „zlatej rybke týchto osláv“, ako keby sa nič nekonalo! Všetko prichádzalo oneskorene, z povinnosti, chýbal tomu predovšetkým entuziazmus národného povedomia a hrdosti a hoci sa akurát obzretie v čase a určenie zásluh malo stať prioritou všetkého, nestalo sa, prišli iba rozpaky!