Agáta Krupová
Bola to krásna podívaná II. – Aj v audienčnej sieni kráľovnej
Myslela som si, že keď budem mať v cestovnom pase platné víza, nemusím sa už ničoho obávať. Veď v kufroch som neniesla nič, čo nebolo dovolené. No nie každý mal to šťastie.
Zaujíma ma spoločnosť, kultúra, tradície a mnohé iné, rada píšem o zážitkoch všed- ného dňa, občas sem pripletiem i nejaký recept. Predtým som viac písala o Londýne a Anglicku, lebo som tam istý čas žila a stále tam žijú moji najbližší. V ostatnom čase sa začínam viac venovať rodnému mestečku Hanušovce nad Topľou a jeho okoliu - prírode, histórii, pamiatkam i zaujímavým ľuďom. Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Hanušovce nad Topľou a okolie, Londýn, Veľká Británia, Mestá a miesta Veľkej Británie, Knihy, Film a televízia, Divadlo, Recepty, Jazyk, nárečie, slang, Zvyky, tradície, obrady, Historický kalendár, Deti, Spomienky, Aj taký je život, Zamyslenia, Nezaradené

Myslela som si, že keď budem mať v cestovnom pase platné víza, nemusím sa už ničoho obávať. Veď v kufroch som neniesla nič, čo nebolo dovolené. No nie každý mal to šťastie.

Novoročný londýnsky ohňostroj sa spustil o polnoci pod London Eye počas zvukov zvonkohry z Big Ben. Odhadujú, že pri Temži sa zišlo privítať nový rok okolo štvrť milióna návštevníkov. Hlava na hlave všetci s nadšením sledovali 11-minútový impozantný ohňostroj. Nuž, rok 2012 je pre Britov dôležitý. Pomaly, ale isto sa blížia očakávané letné olympijské hry a v roku 2012 oslávi kráľovná Alžbeta II. diamantové výročie svojho panovania. Som zvedavá, čo Her Majesty kráľovná pripraví pre nás tohto roku. Pred desiatimi rokmi to stálo za podívanú - aspoň pre mňa určite. A všetkému najprv predchádzal mierny adrenalín.

Pri čítaní blogu o platobných kartách som si spomenula na príhodu spred rokov. Navštívili sme Bardejov a zašli na menšie procedúry do kúpeľov. Peniažky sa minuli, no my sme chceli porobiť ešte nejaké nákupy. Riešenie: bankomat. Jeden postarší ujo sa pri ňom dlho mordoval. Nakoniec mu asi bolo trápne, že si nevie aj tak poradiť a nás iba zdržiava, nuž sa obrátil na mňa s otázkou:

Že slovenské banky sťahujú svojim klientom všakovaké poplatky som si zvykla už veľmi veľmi dávno a nezamýšľala sa nad tým. Preto ma v čase, keď som si zriaďovala účet v anglickej banke pozitívne šokovalo, že nepýtali ani penny za zriadenie účtu u nich. A Barclays ma v podstate takto pozitívne šokuje dodnes.

Počas bežného roka ani veľmi nevnímam, že som ďaleko od Slovenska. Ďaleko? Dnes je všetko relatívne. Aj diaľka. Z Londýna do Bratislavy sa dostanem letecky za dve hodiny, z Bratislavy rýchlikom, vlakom a autobusom v poradí ako uvádzam do rodného mestečka na východe Slovenska za sedem hodín. S rodinou a priateľmi som v kontakte denne cez elektronickú poštu, internetový telefón a sociálnu sieť. A aspoň raz v roku som na Slovensku osobne. Nemám pocit, že som od nich veľmi vzdialená. Veď ešte pred dvadsiatimi rokmi, keď sa niekto odsťahoval iba do iného kúta Slovenska, nebol ani zďaleka so svojimi blízkymi tak často v kontakte. No prídu Vianoce a ja zrazu každý rok pocítim veľkú túžbu po domove, po vôni ihličia, škorice a vanilky, po vianočných koledách, po polnočnej omši... Čím to je, že Vianoce na Slovensku majú iný rozmer?

Mnohé záležitosti na britskom zdravotníctve sa mi dlho zdali divné. Bola som zvyknutá na slovenský systém a keď niekto v mojej prítomnosti na slovenské zdravotníctvo nadával, vždy som sa ho zastala s vysvetlením mojich dôvodov. No v ostatnom období okolo celej tej kauzy lekárov na Slovensku mi bolo zo všetkého nanič. No nie o tom chcem písať. Sedím, rozmýšľam a porovnávam do tej miery, do akej mám o britskom zdravotníctve rodinnú skúsenosť i sprostredkované poznanie cez skúsenosti iných.

Od začiatku toho mesiaca trávim každý štvrtok a piatok 3 hodiny denne v jednom obchode nadácie British Heart Foundation.

Sedím na vlakovej stanici a nie je mi dobre. S jednými sa lúčim, na iných teším. Najhoršie je to medzi tým. Cestovanie. Odkedy skrachoval SkyEurope, nikto z východu Slovenska to nemá ľahké. Z košického letiska sa dostanete v podstate iba do dovolenkových destinácií. Ak smerujte napr. do Londýna, už niekoľko rokov nemáte inú možnosť ako odlietať jedine z Bratislavy, Viedne, Rzeszowa, Krakowa. A tak sedím a spomínam na uplynulé štyri týždne. Veľa som cestovala sem a tam po celom Slovensku. A na jeden zážitok v autobuse tak skoro nezabudnem.

Netradičný trojuholník bieleho obchodníka s umením, jeho manželky a čierneho negramotného bezdomovca.

Rodičia a starí rodičia ma vychovali v úcte k chlebu. Dodnes, keď začínam krájať celý chlieb ho najprv prežehnám. Keď mi ako dieťaťu vypadol kúsok chleba na zem, učili ma zdvihnúť ho, ofúkať a pobozkať. Potom dojesť.

Robert Leroy Ripley je mužom, ktorý vymyslel frázu Believe it or not, teda Verte-neverte. Svojou prácou sa stal ikonou vo svete umenia karikatúry a je zakladateľom zábavného impéria na základe predpokladu, že pravda je zvláštnejšia ako fikcia.

Do tohto netradičného múzea som sa chystala už dlhšiu dobu. Šteklilo moju zvedavosť. Lákala ma reklama na päť poschodí rôznych svetových atrakcií, pri ktorých sa návštevník sám rozhodne, či uverí alebo nie, ktoré vystavované exponáty sú pravé, originálne a či uvádzané informácie sú pravdivé.

Deň začal pekne, potom sa poškaredil. Bude búrka? No oni už boli od Nelinho domu ďaleko. Plány nemenila. Veď Londýn ...

Boli úchvatní. Držali sa za ruky ako mladí milenci. Pomalá chôdza spôsobená starobou tela bola vyvážená jasným pohľadom sviežeho ducha, úsmevom a vzájomnou odovzdanosťou.

Neviem hrať karty. Vlastne viem, ale len žolíka a vojnu. No prešli už roky odvtedy, čo som tieto hry hrala naposledy. Kartovú vojnu sme sa hrávali ako deti na výletoch v autobuse. Dvaja alebo viacerí hráči oproti sebe vyťahovali karty, kto mal vyššiu, ten bral. Kto získal všetky karty vyhral. Jednoduché. Potom som ju ešte hrávala so svojou dcérou, keď bola malá. Žolík však bol „iné kafé". Žolík bol rodinný obrad, rodinná tradícia.

Bol Bank Holiday, deň pracovného voľna. V pláne sme mali London Wetland Centre, no v predpovedi hlásili dážď. My sme si chceli „mokrú krajinu" prejsť nasucho, lebo v daždivom počasí sme tam boli už dvakrát. A tak lós padol na National History Museum. Priznám sa, osobne som v Londýne navštívila už mnohé múzeá, ale v tomto - inak veľmi známom a populárnom - som doposiaľ nebola. Včera tam bol doslova nával. Kde ste pozreli, všade bolo plno detí so svojimi rodičmi. Malých, väčších, i tých najmenších. Hoci orientovať sa v budovách a expozíciách múzea nie je ťažké, aj tak sme na tie naše deti museli dávať dobrý pozor. Malí chlapci sedeli v kočíkoch (boli sme aj s kamarátkou a jej deťmi), takže „no problem", no tí väčší sústavne za nami zaostávali. Museli sme byť stále v strehu. A vtedy som ich zbadala - otca a malú dcérku.

Je mesiac po kráľovskej svadbe, ale stále sa hovorí o klobúkoch, ktoré mali na svadobnej ceremónii prítomné dámy. Najviac pozornosti pútal klobúk princeznej Beatrice, sesternice princa Williama, ktorý navrhol populárny Philip Treacy. Tento klobúk mnohými označovaný ako „ridiculous hat" (smiešny, absurdný klobúk), bol na eBay vydražený za neuveriteľných 81.100 libier. Peniaze získané predajom poputujú na charitatívne účely. Keď som si včera prezerala fotky, ktoré som nafotografovala deň pred svadbou Williama a Catherine, svoju pozornosť som teda zamerala na pokrývky hlavy „ladies" prechádzajúcich sa alebo usalašených pred Westminsterskou katedrálou.

Ak som v I. časti písala o londýnskej mestskej časti Harrow, že je to „posh area", tento honosný prívlastok má určite najmä vďaka elitnej chlapčenskej škole známej ako Harrow School. Táto škola pripravuje na univerzitné štúdium chlapcov vo veku 13 až 18 rokov, ktorí sem prichádzajú študovať z rôznych krajín sveta. Vznikla pred viac ako 400 rokmi a hrdí sa tým, že v zozname jej absolventov sa nachádzajú neskorší dvaja králi (jordánsky kráľ Hussein a jeho bratranec - posledný iracký kráľ Faisal II.) a niekoľko ďalších členov z rôznych kráľovských rodín vrátane britskej kráľovskej rodiny, siedmi premiéri vlád (napr. Winston Churchill, Robert Peel 1/, či Jawaharlal Nehru - prvý ministerský predseda Indie), početní zahraniční štátnici, mnohí bývalí a súčasní členovia oboch komôr britského parlamentu, i mnoho znamenitých postáv umenia (napr. George Gordon Byron) a vedy. Harrow School je v Británii jedna z najdrahších vzdelávacích súkromných inštitúcií (zvyčajne sa uvádza hneď po Eton College), kde školský poplatok za študenta iba na jeden rok činí takmer 30.000 libier.

Dnes majú Catherine a William svoj svadobný deň. No svadobný ošiaľ už začal včera. Dýchal ním celý Westminster. Dnes sa tam nechystám, a tak som sa tam vybrala s fotoaparátom už včera. Stálo to za to. Všetko tam bolo v plnej príprave, v plnom nasadení. Pracovné čaty, policajti, Červený kríž, novinári, televízne a rozhlasové štáby z celého sveta, protestujúci proti vojne v Afganistane, fundraiseri, turisti z celého sveta...

Odkedy princ William v jeseni minulého roku oficiálne uviedol na scénu Kate Middleton ako svoju snúbenicu, britské noviny dennodenne prinášajú správy o nich a o príprave ich svadby, ktorá sa zajtra stane skutočnosťou. Táto svadba bude mať určite vplyv aj na mnohé ostatné mladé zväzky, ktorých plodom bude nové potomstvo. Koľko z nich pomenuje svoje deti práve po nich? V minulom roku noviny Metro priniesli krátku informáciu o výsledkoch výskumu britskej spoločnosti Ancestry.co.uk zaoberajúcej sa štúdiom rodokmeňov, ktorá všetky svoje poznatky zhromažďovala v National Archives. Výskumníci zistili, že trend vo vývoji rodných mien vo Veľkej Británii bol ovplyvnený kresťanským náboženstvom a kráľovskou rodinou, nakoľko najpopulárnejšie rodné mená sú menami svätých a monarchov.