Počas bežného roka ani veľmi nevnímam, že som ďaleko od Slovenska. Ďaleko? Dnes je všetko relatívne. Aj diaľka. Z Londýna do Bratislavy sa dostanem letecky za dve hodiny, z Bratislavy rýchlikom, vlakom a autobusom v poradí ako uvádzam do rodného mestečka na východe Slovenska za sedem hodín. S rodinou a priateľmi som v kontakte denne cez elektronickú poštu, internetový telefón a sociálnu sieť. A aspoň raz v roku som na Slovensku osobne. Nemám pocit, že som od nich veľmi vzdialená. Veď ešte pred dvadsiatimi rokmi, keď sa niekto odsťahoval iba do iného kúta Slovenska, nebol ani zďaleka so svojimi blízkymi tak často v kontakte. No prídu Vianoce a ja zrazu každý rok pocítim veľkú túžbu po domove, po vôni ihličia, škorice a vanilky, po vianočných koledách, po polnočnej omši... Čím to je, že Vianoce na Slovensku majú iný rozmer?