Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík: Maďarsko, Stredná Ázia - Hodvábna cesta, Grécko s batohom 2007, Káhira - Istanbul 2008, Čarovná Perzia 2008, Central Asia, Iran 2009, Južný Kaukaz 2010-2016, Turecko, Irak 2010, Turecko, Severná Európa - Pobaltie, Maroko, Monako, Taliansko, Blízky Východ - Stredný Východ, Sicília, Francúzsko, Anglicko - Škótsko, Benelux, Blízkovýchodné dobrodružstvo, Španielsko - Portugalsko, Grécko, Ukrajina, Rusko - Bielorusko, Irak, Nemecko - Rakúsko, Malta, Tunisko, Čechy a Morava, Cyprus, India, Nepál, Bhután, Juhovýchodná Ázia, Arábia, Balkán, Egypt, Madagaskar 2015, Transsibírska magistrála 2016
Síce sme len včera kráčali kláštormi na severe Arménska, nenasýtili sme sa ich a vydáme sa na juh od Alaverdi. V okolí mesta Dilijan totiž stojí kláštor Haghartsin ukrytý v lese a kláštor Goshavank. Až potom sa môžeme ocitnúť na brehu „Arménskeho mora" v podobe Sevanského jazera, vyštverať sa na pahorok ku kláštoru Sevanvank a ochutnať grilovanú rybu...
Po niekoľkých dňoch opustíme Gruzínsko, ale len preto, aby sme sa do neho mohli znovu vrátiť. Pred nami sa otvára nová krajina. Je ňou Arménsko so svojimi krásnymi, starými kláštormi. V okolí mesta Alaverdi na severe Arménska objavíme tajuplné kláštory Sanahin a Haghpat, ktoré zapísalo UNESCO do svetového dedičstva a nazrieme aj k menšiemu kláštoru Odzun..
Gruzínci o svojej krajine veľmi radi hovoria ako o najkrajšom kúte celého sveta. Príroda ich obdarovala morským pobrežím, vlniacimi sa riekami, jazerami, ale to najkrajšie mu nadelila na severe krajiny. Celým severom sa totiž vinie pás Kaukazských hôr siahajúcich až k nebu. Ich krása očarila nejedného návštevníka a príťažlivé scenérie krajiny pod Kazbegom, jedným z najvyšších vrchov krajiny, človeka obrazne povedané pripútajú na celý život. Nielen človeka, pretože starý príbeh hovorí o tom, že na vrchole Kazbegu bol prikovaný aj samotný božský Prométeus. Po troch dňoch v Tbilisi sme sa rozhodli dostať sa pod jeho horu...
Gruzínske Gori nepatrí k najväčším mestám krajiny, ale jeho povesť ho radí medzi najznámejšie. Navždy bude spojené s postavou Stalina, ktorý sa tu narodil a ktorého dodnes pripomína múzeum. Gori však nie je len Stalin, ale aj krásna pevnosť na kopci nad mestom, živé trhovisko či neďaleké miesto Uplistsikhe premenené na ruiny patriace k najstarším gruzínskym mestám...
Kedysi bola Mtskheta hlavným mestom celej krajiny a práve z týchto miest sa šírilo nové náboženstvo v znamení kríža. Dnes je Mtskheta stále považovaná za najposvätnejšie miesto Gruzínska a pod svoju ochranu ho vzalo aj UNESCO. Aj nás zlákala jej povesť a krása miestnych kláštorov a tak sme nasadli do maršrutky a ocitli sa na mieste plnom príbehov a legiend.
Z Azerbajdžanu prejdeme hranice do Gruzínska a po krátkom zastavení v mestečku Lagodekhi sa ocitneme v hlavnom meste tejto nádhernej, hornatej krajiny. Tbilisi má v sebe niečo zvláštne, čo prinúti človeka zamilovať si jeho staré štvrte, ulice, kostoly a napokon ho to prinúti vyliezť na starobylú pevnosť, odkiaľ si užije ten najkrajší pohľad na celé mesto. Tam sa začne Tbilisi vrývať do mysle a nedovolí zabudnúť...
Posledné dva dni v Azerbajdžane objavíme ako vyzerá západ tejto zaujímavej krajiny. Stačí niekoľko hodín v autobuse z Baku do mesta Şeki a krajina ožije krásnou zeleňou, zvlní sa a na horizonte sa objavia zasnežené vrcholky kaukazských štítov. V Şeki nás zlákal starý karavanseráj, chánov palác, ale aj neskutočne dobrá chalva. Pred odchodom do Gruzínska zastavíme v mestečku Zaqatala, aby sme našli ruiny ruského kostola a pevnosť, kde väznili niekoľkých námorníkov z krížnika Potemkin...
Azerbajdžan nie je len Baku a tak sme sa vydali spoznávať jeho okolie. Neďaleko od hlavného mesta totiž leží zaujímavé miesto zvané Qobustan, kde sa zo zeme dvíhajú neveľké bahenné sopky a kde skaly zdobia tisíce rokov staré petroglyfy zabudnutých kultúr. Nadšení novými zážitkami prejdeme na polostrov Abşeron, kde v meste Suraxani pohľadáme starý, zoroastriánsky chrám ohňa...
Konečne sme pristáli v Azerbajdžane a naša cesta južným Kaukazom sa môže začať. O niektorých krajinách vieme veľa o iných niečo tušíme a sú aj také, ktoré sú stále zahalené akýmsi tajomným rúškom. Jednou z takých krajín je nepochybne Azerbajdžan. Prvé dní strávime v Baku, aby sme sa prešli uličkami starého mesta, kde ešte dýcha zabudnutý Orient, ale nazreli aj do mesta nového, ktoré rastie do výšky a svojim bohatstvom chce pripomínať Dubaj...
Cesta z Kyjeva do azerbajdžanského Baku vedie vďaka letenke cez Moskvu, kde strávime niekoľko hodín. Dajú sa tu stráviť dni, týždne, aj tak ju človek celú neprejde, ale za pár hodín si stihne dokonale vychutnať srdce mesta v podobe Kremľa, Červeného námestia či nábrežia rieky Moskva s nádhernými panoramatickými výhľadmi...
Každá cesta má svoj začiatok a niekedy sú tie začiatky zaujímavo zamotané. Preto aj naša cesta do krajín južného Kaukazu začína netypicky v ukrajinskom Kyjeve. Stačí len dvadsaťštyri hodín na to, aby vlak prišiel do ukrajinského hlavného mesta a človek sa tu ocitne v inom svete. Kyjev je často krát podceňovaným výletným cieľom, ale kto mu dá šancu, tomu sa odmení...
Aká by to bola cesta južným Kaukazom, keby sme na potulkách vynechali Arménsko? Starobylá krajina tajomných kláštorov miestami vyzerá akoby zaspala v čase, ale aj to má pre človeka svoje čaro. A tak sme prišli, túlali sa a objavovali miesta o ktorých sme už dávno počuli, ale aj takými o ktorých sme sa dozvedeli len krátko predtým ako sme sa ich mohli dotknúť...
Južný Kaukaz je plný nádherných miest a čarovných zákutí. Nech sa v spomienkach či myšlienkach na letnú cestu Kaukazom vraciam kamkoľvek, po čase aj tak vždy skončím v Gruzínsku. Či je to zasnežený vrchol Kazbegu, príjemné ulice Tbilisi, starobylé kamenné veže v odľahlom Svaneti, skalné obydlia vo Vardzii, vnútro maľovaných kláštorov v Sapare, Gelati či Mtskhete alebo v neposlednom rade prímorské Batumi plné dažďových kvapiek. Táto zaujímavá krajina ma priťahovala zo všetkých kaukazských krajín najviac a nesmierne ma tešilo, že som sa v nej nezmýlil...
Dlho som túžil pozrieť si na vlastné oči Náhorný Karabach. Takéto miesta ma niečím priťahujú. Pri plánovaní cesty na južný Kaukaz bolo niekoľko bodov, ktoré som nechcel vynechať. Karabach bol jedným z nich. Náhorný Karabach. Artsakh alebo Čierna záhrada, všetky tieto slová označujú jedno a to isté. Územie vkliesnené medzi Azerbajdžan a Arménsko, ktoré si toho vytrpelo už príliš veľa...
Ešte neprešiel ani týždeň ako som sa po mesiaci vrátil z južného Kaukazu. Posedávam doma, triedim fotky, vyberám, spomínam a vďaka ním sa opäť môžem preniesť na miesta, ktoré sa mi páčili, ktoré sa vryli do spomienok. Azerbajdžan. Túžil som sa prejsť starými či novými ulicami Baku, vidieť palác v Sheki či hľadať petroglyfy v Qobustáne. A tak som išiel...
Akosi rýchlo beží ten čas. Už to bude viac než pol roka čo ma napadlo, že by som sa rád pozrel na Kaukaz. Letenka do Baku leží na poličke vyše dvoch mesiacov, lístok na vlak do Kyjeva dva, tri týždne a dnes sa to celé začne...
