Vyštudovaný politológ, bývalý zahranično-politický redaktor Denníka SME, v súčasnosti SZČO, konzultant v oblasti eurofondov, analytik Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika, poslanec Mestského zastupiteľstva v Rožňave, podpredseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS), otec štyroch detí. Zoznam autorových rubrík: Politika, Eurofondy, Eurobarometer, Súkromné, Nezaradené
„Súd v rozhodnutí zamietol argumenty sťažovateľov, podľa ktorých by Európska únia po prijatí euroústavy vykazovala znaky štátneho zväzku. Okrem iného tomu podľa súdu odporuje skutočnosť, že EÚ nemá vymedzené vlastné územie či skutočnosť, že v štátoch únie naďalej rozhodujú národné inštitúcie.“
Pán premiér mal vo štvrtok plodný deň. Splodil dve skutočné „perly“.
Ja za to fakt nemôžem, ale nedá sa nereagovať, keď pán premiér každý druhý deň vypustí z úst nejakú perlu.
Na prvý pohľad to boli dve navzájom nesúvisiace udalosti. 26. februára 2008 podpísala Česká republika s USA memorandum o porozumení, ktorého výsledkom má byť zrušenie vízového režimu pre českých občanov. Na druhý deň, 27. februára 2008, Ústavný súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky neporušila Ústavu Slovenskej republiky, keď v roku 2005 prijala Európsku ústavnú zmluvu.
Premiérovi Robertovi Ficovi sa počas oficiálnej návštevy v Grécku podaril skutočný „kameňák“. A to vtedy, keď sa vyjadril k problematike nezávislosti Kosova.
To, že sa premiér Robert Fico od nástupu do funkcie usilovne snaží o rozvíjanie priateľských stykov s kubánskou totalitnou komunistickou diktatúrou nie je žiadna novinka. Najnovšie sa do týchto aktivít zapojilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré na dnešné rokovanie vlády predložilo návrh „Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kubánskej republiky o hospodárskej spolupráci“.
Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z jesene 2007 (ale aj podľa starších prieskumov) je z pohľadu slovenských občanov najdôveryhodnejšou inštitúciou EÚ Európsky parlament, ktorému skôr dôveruje 70% Slovákov, čo je o 15 percentuálnych bodov viac ako je celoeurópsky priemer (a takmer dvojnásobok v porovnaní s dôverou slovenských občanov k NR SR).
Pri spracovávaní monitoringu médií som natrafil na článoček publikovaný na SME Online (neviem či sa dostal aj do tlačeného vydania SME) pod názvom „Nedôveru k súdom vybudovala bývalá vláda, tvrdí Harabin“.
Na prelome októbra a novembra 2007 uskutočnila agentúra FOCUS, na objednávku Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), prieskum verejnej mienky zameraný na zisťovanie názorov slovenskej verejnosti na špecifickú oblasť slovenskej zahraničnej politiky. Zisťovali sme, aké by mali byť postoje slovenskej vlády voči nedemokratickým krajinám porušujúcim ľudské práva, občianske slobody a zásady právneho štátu a do akej miery by slovenská vláda mala podporovať demokratické sily v týchto krajinách.
Vzhľadom na to, že sa Slovenskom začínajú šíriť znepokojujúce fámy o tom, že ministerka V.T. je E.T. pokúsili sme sa osloviť expertov najpovolanejších, agentov MIB, Mr. K a Mr. J. Nášmu vyslanému redaktorovi sa ich podarilo vypátrať napriek ich veľmi nenápadnému oblečeniu.
„Ten Kubiš je ako had! Vykrúca sa a vykrúca sa....“ zahlásil som večer pri čítaní článku na sme.sk. „No čo povedal?“ ozvala sa z kuchyne manželka, po PŠŽ (politickom školení ženstva :-) oboznámená s tým, že minister zahraničných vecí mal mať v ten deň tlačovku, ani nie 24 hodín po tom, ako sa premiér zúčastnil na recepcii kubánskeho veľvyslanectva, pri príležitosti osláv kubánskej revolúcie, ktorá nastolila diktatúru Fidela Castra.
Keď v januári minulého roku premiér Fico navštívil recepciu pri príležitosti výročia kubánskej revolúcie, ktorá nastolila diktatúru Fidela Castra, ešte som váhal, či je to iba taký úlet človeka, ktorý sa po 14tich rokoch čakania na ústavnú funkciu konečne dočkal a teraz nevie čo od rozkoše, alebo za tým máme hľadať niečo závažnejšie. Po včerajšku niet žiadnych pochybností. Žiadny úlet, ale prejav najhlbšieho boľševického presvedčenia nášho predsedu vlády.
Všetkých tých, ktorí majú nutkavý pocit všetko regulovať, vrátane činnosti, ba dokonca i existencie mimovládnych neziskových organizácií, si dovolím upozorniť na pár vecí:
Dnes si pripomíname Deň ľudských práv. 10. decembra 1948 Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov prijalo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.
Keďže v diskusii k môjmu predchádzajúcemu článku s rovnakým názvom mi bolo vyčítané, že „keby bol autor zorientovaný v problematike, vedel by, že Fico na summit nepôjde“, pohrabal som sa v téme trochu viac.
....alebo, kto pozde chodí, tak sa z hory ozýva....
Zatiaľ čo 17. novembra sme si – politici, médiá aj „obyčajní občania“ – aj keď bez veľkej pompy, pripomenuli 18. výročie začiatku nežnej revolúcie, výročie ktoré pripadá na 29. resp. 30. novembra prešli politici aj médiá bez povšimnutia. (Aspoň ja som žiadnu zmienku – ak nepočítam článok na blogu Juraja Petroviča – nezaregistroval.)
Dnes sa v Madride začína dvojdňové zasadnutie Ministerskej rady OBSE. Jedným z bodov programu by malo byť aj už raz odložené hlasovanie o tom, ktorá krajina bude v roku 2009 predsedajúcou krajinou tejto organizácie.
V súvislosti s nechutnými udalosťami týkajúcimi sa zásahu polície proti demonštrujúcej kazašskej novinárke a udelenia najvyššieho štátneho vyznamenania pre cudzinca kazašskému „prezidentovi“ Nursultanovi Nazarbajevovi som si pozrel aj oficiálnu tlačovú správu tlačového oddelenia kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, týkajúcu sa návštevy kazašského vladára. A musím povedať, že pri jednej vete sa mi zatajil dych.
Zatiaľ čo mimovládna organizácia Freedom House, ktorá sa venuje monitorovaniu dodržiavania politických práv a občianskych slobôd vo svete, dala vo svojej každoročnej správe o stave slobody vo svete Slovensku v roku 2007 dve jedničky (za politické práva aj za občianske slobody) teda najlepšie možné hodnotenie na sedemstupňovej škále, Kazachstan dostal za občianske slobody päťku a za politické práva iba šestku. Lenže známkovanie je jedna vec a politika (alebo biznis?) je vec druhá a tak sa v Bratislave v uplynulých dňoch uskutočnilo veľmi milé stretnutie jednotkárov (len či naozaj?) s päťkárom.
