Som taká (ne)normálna mladá žena. Je strašne veľa veci, ktoré neznášam (momentálne si najviac spomínam na klímu) a zopár takých, ktoré naozaj zbožňujem. Zoznam autorových rubrík: Tvorím..., Pocity a rozpoloženia, Názory, postoje, úvahy, Len tak zľahka..., Zažila som..., Nenáročné lyricko-epické halúz, Všimla som si..., Súkromné, Nezaradené
Nebola som nijaký veľký fanúšik tohto mega úspešného seriálu. Všehovšudy som ho zazrela maximálne desaťkrát, aj to neplánovane. Pohľad na 35ročné ženy s prejavmi pätnásťročných upišťaných tínedžeriek ma skôr deprimoval ako skutočne zabával. Ani neviem prečo som sa teda rozhodla ísť sa pozrieť na jeho filmovú verziu...
Ešte stále vám je po dnešnom dni teplo, dusno? Osviežte sa pohľadom na chladivé betónové budovy môjho rodného mestečka. Mementá socializmu...
Sú priateľstvá, ktoré pretrvajú roky. Stretnutie s niekým, kto vo vašich spomienkach figuruje odkedy vám pamäť siaha, jednoducho musí byť príjemné a uvoľnujúce. Pred nimi sa netreba na nič hrať. A ani sa to neoplatí.
Existuje ešte vôbec niečo, čo by sa nedalo nahradiť týmto vševysvetľujúcim konkrétnym slovom?
Zvierací faktor je čosi, čo dokáže aj toho najagresívnejšieho cestného hoviadka v okamihu spraviť znesiteľnú ľudskú bytosť ktorá má určite len blbý deň. Podmienkou je viditeľná prítomnosť havkáča v aute.
Aby ma situácia nezachytila nepripravenú, do priestorov Slovenskej pošty v jednom z bratislavských centier som už vošla naštvaná a otrávená. (Predstava „zmysluplného strávenia takmer polhodiny v nedýchateľnej atmosfére zástupu ďalších „nadšencov krútiacich hlavami nad premakanosťou množstva otravných procesov si jednoducho vyžadovala starostlivé naplánovanie a primeranú duševnú prípravu.) Vie to naštvať. Po pracovnom dopoludní kedy premyslene a efektívne využívate každú minútu máte zrazu obetovať značnú čast vašej obednej prestávky na polhodinové čakanie, aby ste nakoniec slávnostne odovzdali šek a zaplatili tých 140 korún... Nesúlad otravujúci život v pravidelných mesačných intervaloch...
Odchod z práce nachlp načasovaný tak aby som stihla hodiť domov sestru, vyložiť working equipment a presunúť sa ku kaderníkovi u ktorého som čakala na termín dva týždne. Následne bolo v pláne pookriať po nevydarenom kaderníckom pokuse (resp. zapiť zdarný účes – v tomto prípade su namieste len dve možnosti) na trhoch s kamoškami, na ktoré v poslednej dobe už viac spomínam ako ich vidím. Spočiatku spanilá jazda mestom nabrala iný rozmer cca 2 metre pred parkovacím miestom*.
Máte už za sebou kdečo. Stretnutie s osudovým bývalým je ešte schopné spustiť vo vás intenzívny dvadsaťštyrihodinový sled spomienok a silných emócií, no vy už ste zmierení a vlastne aj spokojní s tým ako sa vecí majú. A tak podvedome znovu potichu hľadáte…
5 naj. (Prečo si aspoň raz za mesiac kúpim vydanie tohto zábavného týždenníka.)
Alebo lepšie raz skúsiť ako stokrát počuť podľa mňa stále platí.
Keďže dnes do Maroka prišiel na kus reči Sarkozy, neriskovali sme zápchy v Marakéši a rozhodli sa ísť radšej do hôr za “barbarmi”. (Záblesky dojmov z 22.10.)
Kazdy deviaty ma tvar mojej prvej lasky, kazdy stvrty si berie kufrik z pasu s vyrazom sefa o desiatej rano. A kazda druha pani nad 60 mrasti nosom pri pohlade na odlety tak ako moja stara mama.
Je vec ktorá mi dokáže značne znepríjemniť začiatok i koniec príjemných víkendových chvíľ. Pravdepodobne už trpím nejakou fóbiou vyvolanou početnými nepríjemnými automobilovými zážitkami. A bodaj by nie, keď mi takmer každú cestu domov (a naspäť) osladí svojím agresívnym excesom nejaký „príjemný motorista“. Napríklad minulý víkend.
Úver bezpečne vybavený, kariérny postup naštartovaný, Trend na stole, náboženské presvedčenie vyznávajúce modlu slovenského ekonomického tigra viac než intenzívne, a... zmätok v hlavičke.
Zažili ste už niekedy pocit, že vaše rozhodnutie – plánované byť tým ťažkým, bolestivým, no napriek tomu správnym – bolo vlastne chybou, ktorú si spätne nijak neviete vysvetliť?
práve cestujem domov a doľahol na mňa taký zvláštny nedýchateľný smútok. Čím som bližiše, tým viac krásnych spomienok sa mi vynára a je pre mňa nepredstaviteľnejšie, že ty tam už nebudeš...
Takmer pred polrokom ma počas spiatočnej cesty do Bratislavy zaujalo negustiózne a grobianské správanie dvoch írečitých dedinských chlapov natoľko, až som o nich napísala článoček. / http://kuricova.blog.sme.sk/c/10547/Prefackovalo-ma.html / Minulú nedeľu som mala príležitosť vychutnať si ich (vlastne len Marcela) opäť...
