Kveta Klein
Psychické týranie nemá modriny: Prekonať strach
Neskoro večer mi prišla sms. Vierka musela volať políciu...
"Ženy sú úplná záhada", povedal Stephen Hawking. Mal pravdu... Zoznam autorových rubrík: Jeden človek, Zlodejka, Takto to vidím ja, Volá Vierka, Prázdniny na dedine, Moja Austrália, Smiech vo vreci, Nezaradené
Neskoro večer mi prišla sms. Vierka musela volať políciu...
Prečo vyštudovaná herečka márne klope na dvere divadla? Ako je možné, že talent stojí v kúte?
Na železničnej stanici niekde v zelenom náručí krásneho Liptova...
Dve lekárky, jedna pacientka, jedno mesto. Tentoraz to nebude Bratislava, ale Nové Mesto nad Váhom. Málo omáčky, veľa faktov.
Voľáko je tu smutno. Pentanohavice sa sušia na žinke so SMEštipcami, do ktorých sa predtým niekto pocikal. Istému druhu chlapcov trvá dlhšie, kým sa naučia, že sa nemajú v jednom kuse hrať s autíčkami a jednoducho ísť.
Nepomýlila som sa. Nedeľný recept na zapekané ratatouille prenechám na odborníkov. Mňa zlákala iná kuchyňa. Nórska. Najnovšie tam ulicami rozvoniava nový zákon o povinnej vojenskej službe pre ženy a moja zvedavosť ma zlákala nazrieť pod pokrievku...
Po 25. rokoch sa zväzok kľúčov, ktorý odomkol dvere k slobode, dohojdal. Cengot nám priniesol voľnosť, môžeme podnikať, môžeme cestovať a nemusíme stáť dlhé rady na mandarínky pred Vianocami. Výber potravín utlmuje fantáziu dnešných gazdiniek a školské bufety súperia s mamami, kto dá deťom lepšiu desiatu.
Stojí bez pohnutia na Súkenníckej ulici v Bratislave. Opustené, zničené a dlho.
Dni kráčali podľa pripraveného scenára. Veľkosť konfekcie pozorne sledovala číslo v kalendári. Vecičky pre bábiku pripravené, kočík vybratý, dokonca aj nemocnica. Súkromná. V Austrálii nie až taká nedostupná, ako by sa mohlo zdať.
Napísal mi a tak som sa stala súčasťou neznámej rodiny, ktorá si prežila niečo podobné, ako tá Vierkina. Čitateľa som nazvala Marián, lebo prvý email od neho mi prišiel v deň, keď sa v kalendári písala Mária. Poslal mi svoje plné meno a aj miesto, kde žije. Po dohode s ním Vám prinášam pohľad muža, ktorý sa našiel vo Vierkinom exmanželovi.
Vierka dlho nevolala a tak som sa ozvala ja. Stretli sme sa. Urobila mi kávu. Bolo to také rozpačité, lebo sme boli v dome, od ktorého už čoskoro nebude mať kľúč.
Blížim sa k budove Slovenskej televízie, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava. Takto som si adresu zapamätala ešte z čias Raťafáka Plachtu, keď sme správnu odpoveď na otázku, kde Raťafák býva, mali zaslať na korešpondenčnom lístku. Každým krokom som cítila, že sa kamsi vraciam a nielen do detstva. Bol to nefalšovaný návrat do socializmu.
Mal rád deti a voľba vysokej školy prišla spontánne. Takto nejako by sa mohol začať príbeh chlapca, z ktorého je už druhý rok Pán učiteľ.
Ranná rutina prebehla úplne normálne.Cestou do práce som počúvala moje malé, zelené empétré (mp3 v mojom jazyku). Autá sa plazili rovnakým tempom ako včera o tomto čase. Aj počasie malo byť také isté ako včera. Chladné ráno sa postupne vyhrialo na príjemný zimný deň a poobede sme sa s kamarátmi chystali na pivo pri budove Opery.
Po vynesení rozsudku išla Vierka do práce. Sadla si a prvé, čo jej napadlo bolo presne to, čo rybám vo filme Hľadá sa Nemo, keď sa im konečne podarilo utiecť z akvária v igelitových vreckách. Hojdali sa na hladine mora a povedali: „ Čo teraz?“
Napísala som list generálnemu riaditeľovi ZSSK, pánovi Ing. Pavlovi Gáborovi. Okrem iného som uviedla, že by som sa s ním rada stretla a pohovorila si o celej záležitosti ohľadom nevhodného prístupu zamestnanca ZSSK, ktorý som nedávno opísala v článku o pokute. Myslíte si, že sa unúval s odpoveďou?
Vypočujte si rozsudok v mene Slovenskej republiky!
Som len jedna zo zástupu rodičov, ktorí nemajú (škoda) počas letných prázdnin dva mesiace platenú dovolenku. Posledné dva týždne, ktoré nás delia od začiatku školského roka, sú schizofrenické. Deti hovoria - UŽ LEN! A rodičia - EŠTE?...
Dovolenku mi nepokazil ani dážď a ani zvláštny prístup jedného zamestnanca ZSSK.