Tamara Lučinská
Poviem ti viac
Keď sa ráno prebúdzaš na prenikavú vôňu kávy miešajúcej sa so závanom vlhkého rána, cez zatvorené oči pozoruješ ako sa deň otvára dokorán, mám chuť ti povedať všetko, čo zviera železná pasca slov.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som, ako ostatní, súčasťou niečoho veľkého a snažím sa to pochopiť. Zoznam autorových rubrík: z komory, z ulice, Pohľady, Curriculum vitae, Inými očami, Nedeľná chvíľka poézie, Súkromné, Nezaradené
z komory
Tamara Lučinská
Priateľstvo medzi mužom a ženou
Chápem vás, namietate, že priateľstvo medzi opačným pohlavím nemôže v žiadnom prípade fungovať. Nakoniec to skončí aj tak vo vodorovnej polohe,že? Mňa však po celý môj život presviedča správanie Ivana, že je to viac ako pravdepodobné, je to dokonca možné.
Tamara Lučinská
Na križovatke snov
Všade naokolo je ticho, hlboká noc, ešte skontrolujem vchodové dvere a nazriem do izby, kde spia. Moje veľké deti. Ešte ich tu mám aj keď viem, že už začínajú tušiť, o čom je skutočný život.
Tamara Lučinská
Prosté slovo - ďakujem
Stretla som ho dnes ráno, na ceste k nemocnici. S jeho bielymi vlasmi sa mu pohrával vietor, keď sa pomaly približoval hojdavým krokom a cez okuliare študoval kus papiera v ruke. Môj staručký učiteľ slovenčiny.
Tamara Lučinská
VRÁSKY
Nemí, dôležití svedkovia našaj životnej púte od prvého nadýchnutia, rodíme sa s nimi a sprevádzajú posledný výdych. Nežné, rušivé, nenávidené.
Tamara Lučinská
POĎ!
Poď, postavíme si hrad z piesku, alebo budeme vyrezávať píšťalky z kôry. Čo na tom, že si už nepamätáš, ako sa to robí. Ten tvoj už dávno rozfúkal vietora odvtedy sa neobjavil nikto, kto by stál za to, aby si sa strápnil. Už asi ani nebude,ale môžeš sa strápniť aj pri mne.
Tamara Lučinská
Otázky tichu
Ocko, chýbaš mi. Jediný muž v mojom živote, ktorý vo mne vyvoláva tento pocit. Jediný, ktorý tu pre mňa viac nie je. Nepočuje môj hlas a neodpovedá na otázky. Nie preto žeby nechcel. Nemôže.
Tamara Lučinská
Pasť na budúcnosť, alebo aké je dôležité mať svoj cieľ
Haldy učebníc a zošitov po celom stole, odporný čaj z ginka- vraj má blahodárny účinok na pamäť- somarina, vedro čiernej kávy. Poznáte to? Vravíte:“no a čo? Nič mimoriadne, mnohí sme tým prešli”. Zaiste by som súhlasila, keby môj rodný list nepotvrdzoval mierny hendikep.
Tamara Lučinská
Dokonalý program
Jeden múdry a skúsený človek raz povedal, že sa na zem neinkarnujeme preto, aby sme sa učili, ale aby sme sa rozpomenuli na to, čo odjakživa vieme a nosíme v sebe.
Tamara Lučinská
Posledná spoveď vášmu bohu
Hlboko si vážim každého veriaceho človeka, žijúceho podľa učenia cirkvi, ktorú si zvolil. Aj ja som kedysi do tohto sveta patrila. Dnes sa však už necítim jeho súčasťou.
Tamara Lučinská
Spomienka na nenaplnené priateľstvo
Boli sme veľké malé kamošky. Každá minúta, ktorú sme neprežili spolu bola premrhaná. Mali sme rovnaké záujmy, páčili sa nám rovnaké drobnosti, navzájom sme sa dopĺňali. Bola to krásna duša a my sme boli pyšné na naše priateľstvo. Až jedného dňa, keď som nedočkavo zabúchala na dvere svojho druhého „ja“, otvorila dvere jej mama.
Tamara Lučinská
Akú farbu má láska.
Precitám labužnícky zo svojho farebného sna a nechávam sa hladkať závojom dúhy s radostným očakávaním prehliadky farieb, ktorú mi dnes ponúkne majster život. Posledný pohľad do zrkadla a deň sa môže začať. Svet opäť nadeľuje farby a ja v tej opere nesmiem chýbať.
