Matúš Maciak
Camino de Santiago - Kohút v Santo Domingo... (7)
Noc strávená v ubytovni bola vždy akousi predzvesťou, že nasledujúci deň to bude, čo do počtu kilometrov, určite nadpriemerný výkon.
Matematik/štatistik, príležitostný fotograf, milovník hôr. Zoznam autorových rubrík: # Spoločnosť a politika, # Šport a príroda, # Slovensko a EÚ, # Ľudia a život, # Média a zábava, # Názory, # Súkromné, # Cez objektív, # Leto a prázdniny, # Pešo do Compostely, # Nezaradené
Noc strávená v ubytovni bola vždy akousi predzvesťou, že nasledujúci deň to bude, čo do počtu kilometrov, určite nadpriemerný výkon.
Tentokrát sme si poriadne privstali a krátko po siedmej sme už boli všetci traja na nohách. Prvýkrát sme zažili noc v stane, keď ráno, po prebudení, bolo všetko okolo úplne suché. Dokonca ani kvapka rosy!
Zaparkovať auto môže byť niekedy poriadne veľká drina. Niekedy sa ale stane, že k bezpečnému odstaveniu nestačí len odsledovať dopravné značky okolo a vybrať si dostatok miesta vpredu, vzadu a prípadne aj po stranách. Občas treba mrknúť aj tam... Hore!
Prebudili sme sa do piatého dňa nášho putovania. A hneď zavčas ráno akoby nás niekto kyjakom ovalil po hlave...
Ranný dážď nás už vôbec neprekvapil. Pohľad hore ale jednoznačne naznačoval, že v podstate 'nemá z čoho'. Čŕtal sa celkom pekný deň na narodeninovú oslavu.
Vedeli ste o tom, že dobrý spacák sa dá z vonkajšej strany použiť aj ako vedro? My sme sa o tom jednoznačne presvedčili vďaka sérii búrok, ktoré zasiahli Utorgu a tiež deravej streche, pod ktorou sme spali.
Keď sa povie 'profesionálny', vo väčšine ľudí to asi navodí pocit, že sa jedná o spičkové služby a kvalitný servis. Bohužial, nie vždy to tak naozaj býva. Niekedy totiž neplatí ani jedno a ani druhé.
Zaliesť večer do premočeného spacáku, navyše v mokrých veciach a ku tomu ešte aj vo vlhkom stane, no to nie je bohviečo. Ešte horšie ale je, keď sa človek takto ráno aj zobudí.
Ak ešte aj vy patríte k ľuďom, ktorí do svojich fotoaparátov namiesto kariet a čípov strčia len obyčajnú rolku 35mm filmu, tak potom sa vám určite občas prihodí to isté. Nájdete niekde v byte dofotený film a ani za svet neviete, čo len na tom môže byť...
Začalo to už pomerne dávno. Najprv zopár prečítaných kníh, neskôr nesmelé úvahy, potom plány... Ale keď tých reči už bolo akosi priveľa, povedali sme si: "Dosť! Ide sa na vec!" Nakoniec z toho bolo rovných 20 dni chôdze, 10-14 hodín denne, 22 kilové batohy, modriny na pleciach a bedrách, desiatky otlakov na nohách a celkovo takmer 800 prejdených kilometrov.
Snáď asi každý gymnazista, štvrták, by vám momentálne na otázku čo robí, dal rovnakú odpoveď: "Pripravuje sa na maturity a učí sa na prijímačky na vysokú školu."
Boli sme tam cez víkend. V Matušovom kráľovstve, na Orave. Doviezli sme sa prepĺňanými turbo-dieselovými kočiarmi. Ubytovali nás v komforte, tri postele na jedného. Všetci sme mohli byť ako králi, princeznička nám to tak vybavila...
Dnes som dostal jeden celkom zaujimavý mail s prosbou o pomoc. Hneď som aj odpísal a vec bola týmto vybavená. Teda aspoň verím, že úspešne pre obe strany.
Konečne som dofotil film. Jéjda, ale to trvalo... Normálne som sa čudoval, aké fotky z toho liezli. Akcie, na ktoré si človek už sotva pamätá ;-)) Takže to, čo by sa vám mohlo zdať povedome - šup s tým na web. Tak čo Elen a Rastík? Ešte pamätáte na návštevu Prahy? Ponúkam krátke pripomenutie...
Na jednom stretnutí raz Matushiq trefne poznamenal, že dva, to je vlastne jeden plus jeden, a tak to proste je! Potom sme ale s Igim vylovili z hlavy hneď niekoľko matematických protipríkladov, ktoré mali takúto teóriu vyvrátiť. Koľko je teda dva? U mňa to v tomto prípade predstavuje zopár napísaných článkov, stovky diskusných príspevkov, množstvo super blog stretiek, jedna "extra-special" parta blogerov v Prahe, niekoľko úplne "great" akcií po Slovensku, množstvo nových a zaujímavých skúsenosti, pevnejšie a jasnejšie názory, ale hlavne kopec nových, jedinečných a výnimočných ľudí, kamarátov a priaťeľov - kolegov blogerov a blogerky, čitateľov a čitateľky a tiež nemálo náhodných "okoloidúcich". Vážim si to, a je pre mňa česť, že už dva roky môžem byť tu medzi vami. Ďakujem! :-)
Doletieť na víkend do Essenu a nepodrobiť pritom aspoň najbližšie okolie dôkladnému skúmaniu? Neviem, či by sme dokázali. Po výberovom konaní nakoniec v site zostal Düsseldorf. Že vraj rozumný kompromis medzi dostupnosťou, zaujímavosťou, krásou, aj nevšednosťou...
Nebyť tych prísnych váhových limitov u leteckých spoločnosti, tak by sa vlastne do žiadného Essenu minulý víkend ani nešlo.
Na obedňajšiu pauzu som si zobral so sebou aj novinky, že sa po víkende v Nemecku aspoň trochu opäť dostanem do obrazu. Vraj nás (teda aspoň tu v Prahe ) čaká celkom teplé, letné počasie - blíži sa od Nemecka tlaková výš Maggi. Tiež sa vám zdá, že by sa tak mal skôr volať sáčok s instantnou polievkou? Aj ja som si myslel. V Nemecku ale predávajú už aj mená teplých frontov. Tentoraz si to kúpila firma Maggi. No, ak by ste mali záujem o ten nasledujúci, prihláste sa na nemeckom meteorologickom ústave. A pripravte si aj 300 eur. Ktovie, možno si nabudúce budem môcť kúpiť pol kubíka kyslíka. To aby som mal cez deň čo dýchať... :-)
Cestou z práce som sa zastavil s kamarátom v hospode na námesti. Keď som odchádzal, pri dverách stála normálne veľká, hnedobielá krava.
Niekedy sa jednoducho stane, že zrazu musíte spraviť prácu za niekoho iného. Vlastne nemusíte, niekedy celkom stačí, že len chcete...