Narodená v auguste, milujúca leto, knihy a cestovanie. Zoznam autorových rubrík: Z cestovateľského denníčka, Rodinná anamnéza, Nezaradené
V našej rodine - respektíve v jej ženskej časti - sa pred rokmi udomácnil zaujímavý vianočný zvyk. Asi aby sme to nepreháňali s darčekmi a aby boli Vianoce zábavnejšie, tak sa každoročne na jeseň vyžrebuje jedno písmenko a na to sa kupujú darčeky (alebo aspoň jeden).
Trochu neplánovane sa ocitám v hlavnom meste Francúzska. Síce len na dva dni, ale keď sa to tak vezme, dva dni strávené v Paríži sú vždy lepšie ako dva dni v Paríži nestrávené... (O dvoch dňoch strávených na iných miestach by sa dalo polemizovať...)
Na istanbulskej stanici nastupujeme do medzinárodného vlaku smer Sofia a Belehrad. Pojem turecký nočný vlak síce vzbudzuje miernu nedôveru, ale nakoniec sme milo prekvapení. Ležadlový vozeň je plný mladých ludí z rôznych krajín cestujúcich s ruksakmi po východnej Európe.
Nazývalo sa Byzantium, Konstantinopol, Carihrad... dnes je známe ako Istanbul.
Jedny z najkrajších európskych pláží sú nepochybne na Cypre. Veľa z nich sa môže pochváliť modrou vlajkou za čistotu vody. A na jednej takejto pláži sa z morskej peny zrodila bohyňa krásy a lásky Afrodita. Teda, niekto sa vie narodiť...
Mojou prvou zastávkou v Holandsku je mesto komplikovaným menom – s’Hertogenbosch. Teda, nedivím sa, že ho všetci volajú skrátene – Den Bosch. Ale katedrálu tu majú peknú.
Už len dostať sa na miesto určenia je komplikované. Francúzi majú opäť jeden zo svojich štrajkových dní a vlak do Nice, ktorým som mala v pláne ísť, jednoducho nevypravili.
Sú ľudia, ktorí ešte neleteli, ďalší lietajú niekoľkokrát ročne a niektorí majú lietanie v náplni práce.
Pristávame tesne pred polnocou. Z letiska do mesta si berieme taxík. Tento prvý kontakt s Portugalskom je pre nás silným zážitkom, keďže taxikár, ktorého sme si pracovne nazvali Fitipaldi, si ulice nočného mesta zamieňa s pretekárskou dráhou.
Na lete do Ríma sa koná valentínska akcia a pokus o svetový rekord v počte bozkov na palube lietadla. Cestujúci sa odušu bozkávajú a celý let prebieha v príjemnej atmosfére.
Po prvý raz sa nachádzam v Ázii. Turecko síce hráva futbal na majstrovstvách Európy a uchádza sa o členstvo v Európskej únii, ale vačšia časť jeho územia leží na najväčšom kontinente.
Zbierali sme známky a céčka, niektorí aj servítky a obaly od zahraničných žuvačiek.
Sedím vo vlaku do Perugie, za oknom sledujem ubiehajúce mestečká a chytá ma mierna nostalgia. Po viac ako dvoch rokoch sa vraciam do mesta, v ktorom som strávila tri úžasné mesiace.
Z okna pozorujem dymiaci kráter Etny a snažím sa zistiť, či sa jedná o sopečné výpary alebo len vietor rozfukuje usadeniny sopečného prachu. Neúspešne.
Pristávame v Malage. Na letisku nás víta typický južanský chaos. Našťastie bez problémov nachádzame autobusovú zastávku a o pol hodinu neskôr aj hostel. Po nevyhnutných formalitách na recepcii vyrážame spoznávať polnočnú Malagu.
