Margita Vernerová
Ako teta Manca ukradla dvojičky
Teta Manca je staršia dáma, ktorá sa občas potrebuje pri kávičke vyrozprávať. Rozpráva vždy nádherne o všeličom - a my počúvame...
Žijem akosi príliš rýchlo. Ale čím viac so mnou krúti vír môjho pracovného života, tým viac si vážim chvíle šťastia, ktoré môžem prežívať s mojimi najdrahšími. A ešte niečo. Blogujem rada. :-) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Teta Manca je staršia dáma, ktorá sa občas potrebuje pri kávičke vyrozprávať. Rozpráva vždy nádherne o všeličom - a my počúvame...
Hubert a Henrieta boli manželia. Tvorili vskutku zaujímavý pár. Hubert bol drobnej postavy – skoro až vyziabnutý a Henrieta bola dáma korpulentných rozmerov. Takmer o pol hlavy vyššia od svojho manžela.
Jano bol náš spoluobčan. Hoci sa vekom blížil už ku šesťdesiatke, všetci ho volali tak jednoducho - Jano. Bol ťažko mentálne postihnutý a býval na samote spolu so svojou matkou.
Pred niekoľkými dňami sme navštívili South Tyrol Museum of Archeology v Bolzane v Taliansku, kde je vystavená múmia alpského ľadového muža Ötziho – staršia ako 5000 rokov. Múmia bola objavená v roku 1991 v Ötztalerských Alpách...
Naša suseda bola úžasná žena. Múdra a rozvážna, no hlavne, mala veľmi láskavé srdce. S pribúdajúcim vekom mi svojím výzorom čoraz viac pripomínala anglickú kráľovnú.
Bude to príbeh trocha vtipný, pretože keď sa niekto učí plávať dvadsať rokov, už sa na to treba pozerať s humorom.
To leto bolo veľmi horúce a my sme trávili rodinnú dovolenku s našimi priateľmi v známej rekreačnej oblasti na Morave.
Raz v nedeľu popoludní sme prišli ku dedkovi na návštevu a našli sme ho sedieť v kuchyni za stolom. V rukách držal stolový kalendár a úpenlivo naň pozeral.
Tak... Konečne sa nám to podarilo. Po niekoľkoročnom snívaní a po prvom neúspešnom pokuse sa nám podarilo navštíviť počas uplynulého víkendu štyri bavorské zámky Ludvíka II.
Pani Adela podniká už dlhé roky. Hneď vedľa domu na dvore má svoju malú prevádzku - kde sama pracuje, takže do práce to nemá ďaleko. A ani na obed .
Mirko je môj kamarát. Fajn človek - jeden z mála, pri ktorých ešte verím v ľudské ideály. Rada ho počúvam – vždy mi porozpráva niečo zaujímavé.
Sedeli sme s mojou známou pri kávičke u nej v obývačke a rozprávali sme sa o všeličom. Aj o úplatkoch - ale len tak ľahúčko - otázka takmer filozofická – že či je bonboniéra a kávička už úplatok – alebo nie?
Keď sa Barborka rozviedla so svojim manželom, nemala ísť kam bývať. Preto poprosila svojho staručkého dedka na vidieku, či by sa nemohla aj s deťmi prisťahovať ku nemu. Dom bol veľký a po smrti babky už niekoľko rokov poloprázdny a smutný.
Vravela som jej raz do telefónu : „O vás by mal niekto napísať. Ste vzácny človek.“ A ona sa len skromne zasmiala – vraj: „Prosím vás, kto by o mne písal?“ Tak jej to tak trocha dlhujem – a napíšem o nej aspoň niečo – aspoň to, ako si ju aj po rokoch ešte pamätám.
Náš dedko jazdil na bicykli až do pokročilého veku. Jeho bicykel bol takmer historický kúsok – kúpený krátko po Druhej svetovej vojne, ale pravidelne udržiavaný vo vzornom poriadku. Tvorili spolu nerozlučnú dvojicu.
Počas obdobia, keď sa podávajú daňové priznania, sa častejšie stretávam s rôznymi podnikateľmi a občas si vypočujem aj ich zaujímavé príbehy. Príbeh o dvoch dodávkach mi porozprával jeden starší pán – živnostník. Nazvime ho Ondrej.
Pani Kamila je úspešná podnikateľka. Poznám ju už niekoľko rokov a vždy, keď ju stretnem, sa s ňou rada porozprávam. Obvykle býva nabitá úžasnou, optimistickou iskrou. Pri poslednom stretnutí jej ale nebolo príliš do reči. Po chvíli mi začala rozprávať, čo ju tak vyviedlo z miery.
Nedávno mi môj známy porozprával emotívny príbeh, ktorý zažil. Príbeh, ktorý na mňa veľmi silno zapôsobil.
Bezdomovca Fera pozná takmer celé mesto. Obvykle sa zdržiava na frekventovaných miestach a do plastového pohárika vyberá drobné. U ľudí je pomerne obľúbený a má už svojich pravidelných sponzorov.
Pán profesor X bol u študentov veľmi obľúbený. I napriek svojim hendikepom a chybám. I napriek tomu, že bol alkoholik.