Marian Baran
Som našiel
V zadných vreckách nohavíc sa mi počas dňa nazbiera všeličo. Papieriky zo žuvačiek, z čokoládových tyčiniek, cukríkov. Ak nevidím smetný kôš, nevidím iné riešenie len ich takto dočasne uskladniť.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

V zadných vreckách nohavíc sa mi počas dňa nazbiera všeličo. Papieriky zo žuvačiek, z čokoládových tyčiniek, cukríkov. Ak nevidím smetný kôš, nevidím iné riešenie len ich takto dočasne uskladniť.

Ráno som sa oholil a usúdil, že holenie je veľmi príjemná záležitosť a celý tento proces prináša nemalé množstvo radosti. Bol som prekvapený, ako málo mi ku šťastiu stačí. Zahanbil som sa nad svojou skromnosťou a vzápätí potešil, pretože isto opäť zarastiem.

Prach si sadol roztopašne na poličky v kuchyni a hompáľal nohami v rytme môjho pulzu, keď som ho zbadal ako tam nečinne posedáva. Prach domáci je na nič súci darebák, čo negatívne mení vzhľad predmetov.

Vyfúkneme lacno a rýchlo. Tak mal pôvodne znieť text, ponúkajúci službu ktorá na trhu neexistuje, činnosť, ktorú nik iný na zvýšenie svojho rozpočtu nevykonáva. Dlho sme hľadali, no prísť s niečím novým je skutočne náročné.

Tento rok som sa rozhodol, že zasadím a biologicky využijem kapacitu balkóna. Holubov som upozornil na prichádzajúce obdobie, pohrozil a rozkázal, že si neprajem ani jedného z nich vidieť ako tam postáva s novinami pod krídlom.

Nie je žiadnym tajomstvom môj blízky vzťah k praniu. Periem rád, často a od kúpy pračky celkom automaticky. Je to už dávno čo som sa rozlúčil s potokom a tvrdou vodou v jej silnom prúde.

Dostal som úlohu, enter na klávesnici, ani žiadna dostupná aplikácia nedokázali pomôcť, musel som na poštu odniesť list. Zalepená obálka chcela byť jednoducho doručená, na adresu napísanú rukou.

Zbadal som v kuchyni pod stolom myš. Pozrela na mňa, obehla nohu stola a utiekla mi z dohľadu. Niekedy sa stane, ak niekto býva pri poli plnom obilia, že do domu príde na návštevu myš, lebo sa jej zunovala jednostranná strava.

Snívalo sa mi, že som mladý a mám sedemdesiat kíl. Mladý som bol, aj sedemdesiat kíl som mal, čiže sen neponúkal nič mimoriadne. Len zreprodukoval štandartnú kombináciu veličín.

Mladosť dokáže zaspať kdekoľvek, mladosť nemá toľko spacích zábran ako dospelosť. Ako celkom mladý som dokázal zaspať kdekoľvek to bolo nutné. V autobuse, vo vlaku, aj na lavičke v parku ak si to okolnosti vyžadovali, či na machu v lese, alebo v kŕmidle pre srnky.

Na lavičke pred domom sedel smutný chlapec, v dlaniach tenisová loptička. Medzi ramenami hlava. Keby ho videla mama, upozornila by ho nech tam nesedí, lebo prechladne. Ale sedel tam sám, o lavičku opretá nová hokejka. Povedal som mu že s podobnou hráva Messi, myslím že som ho znalosťami zaujal.

Mal som mačku, volala sa Kamila. Keď prišli Vianoce, zvyčajne ležala na chrbte pod stromčekom a hrala sa s ozdobami. Zakazoval som jej to, ale ignorovala moje predstavy o bežných zábavách mačiek.

Keď som sedel v čakárni mojej zubárky, oľutoval som pôžitok z karamelového cukríka, ktorý som si pred pár dňami kúpil v obchode. Viem, návod na cmúľanie lakoty sa na obale nenachádza, každý jedinec má svoj vlastný štýl, ktorým naruší tvar sladkej dobroty.

Pršalo a mne predchádzajúci deň vypršala platnosť električenky. Cítil som sa ohrozený možnou kontrolou v mestskom spoji, chýbala mi odvaha, za bieleho dňa jazdiť na čierno. Ostávalo desať minút do príchodu autobusu.

Prišli mi poštou orechy, plná škatuľa. Bol na nich položený lístok so slovami, dúfam že sa cestou nerozbili. A ešte tam bolo pribalené malé jablko, ale to musela byť optická náhoda.

Jedného dňa dorazil Skype aj ku kamarátovi na dedinu. Rebrinák zapriahnutý párom volov, zastavil pred ich domom a žeriav zložil aplikáciu na nachystanú podložku.

Cestoval som vo vlaku a za oknom zapadalo slnko. Bolo fajn, iba tak sedieť oproti. Za oknom sa miešala farba dneška so zajtrajškom a výsledkom bola prítomnosť.

Túžba rozobrať vzniká vo veku, keď si všetkých desať prstov jedinca, primerane osvojí schopnosť spolupracovať. Potreba zložiť vzniká spontánne, ako prirodzený akt na zavŕšenie celého procesu.

Pred odchodom z domu, som skontroloval všetky dostupné indície. Obloha bola čistá, holuby na streche mi boli otočné chrbtom a mačka v dome oproti nebola v okne. Aplikácie nehlásili žiadne varovania.

V lese bolo rušno. Kde tu medzi ľuďmi bolo vidno stromy. Na jednom konári takmer na dosah, vo výške šiestich metrov, sedel dravec a apaticky pozeral pred seba. Dal sa s ním viesť jednoduchý monológ a keby bola vôľa a zváračská rukavica po ruke, určite by sa nechal pohladiť.