Marian Baran
Párky
Niekedy príde deň, keď takmer zložíš skriňu a pochopíš, aké je to ťažké, hoci je to ľahké. Keď tisíc dielne puzle snehovej búrky v noci, čo máš v škatuli, sa ti bude zdať ako relax na jedno popoludnie.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Niekedy príde deň, keď takmer zložíš skriňu a pochopíš, aké je to ťažké, hoci je to ľahké. Keď tisíc dielne puzle snehovej búrky v noci, čo máš v škatuli, sa ti bude zdať ako relax na jedno popoludnie.

Ráno sa v kúpeľni nerozsvietila žiarovka. Rannú hygienu som vykonal potme, po pamäti, veď to robím každé ráno, muselo sa to predsa podariť. Vlákno sa v sklenenej banke žiarovky pod napätím pretrhlo, tma vyhrala v toaletných priestoroch.

Mám doma niekoľko domácich spotrebičov, pomocníkov, nenahraditeľných v kuchyni. Počnúc veľkou mechanickou lyžicou a končiac odšťavovačom citrusových plodov.

Keď ešte bola zima ako sa patrí, išiel som pred obedom mestom, aj so svojou elektronickou cigaretou. Ťahal som z nej ten nikotín a ona mi vždy lákavo blikla, magickým, modrým svetlom oklamaného zlozvyku.

Viezol som sa výťahom na prízemie a bolo to smerom dole. Jazda to bola pokojná a kabína pre tri osoby, nosnosť dvestopäťdesiat. Obdivoval som tlačidlá výťahu a ich efektné podsvietenie v tvare kruhu, to aby prst vedel kam smerovať.

Dostal som zadarmo lístky na koncert a pri tej príležitosti som si kúpil novú kravatu. Kravata je dôležitá, je to šperk, ktorý sa síce neleskne ako diamant, ale pozornosť dokáže pútať podobne.

V autobuse sa dievčatá chystali lakovať si nechty. No najskôr odstraňovali staré nánosy. Táto procedúra nie je natoľko náročná, koľko dokáže spôsobiť úprimnej radosti.

Ráno som vyšiel z domu s neopodstatneným optimizmom. Neviem kde sa vzal, no usmial som sa, aby som jeho snahu dekoroval mimikou. Po pár krokoch na mňa zaútočilo čiesi šteňa a ja som mu chcel spraviť radosť, svojím hraným strachom.

Sedel som v čakárni železničnej stanice a čudoval sa, prečo nedostal Nobelovu cenu ten, čo stoličku skonštruoval a prečo v každom meste na námestí nestojí socha toho čo posteľ vymyslel.

Išiel som z obchodu a v oboch rukách niekoľko igelitových tašiek s večerou. Samá vláknina a nízkotučné vecičky. Kopec zeleniny a ovocia. Na priechode pre chodcov mi z tašky vypadli, v papieri zabalená tlačenka a jablko.

Zo života kabeliek viem toho veľmi málo, sú dosť uzavreté. Niektoré bývajú spoločenské, no iné sú nudné a úplne zamknuté. Ich vnútorný život je pre mňa tabu. Navonok prenikne toho málo, všetko držia pekne vo svojom vnútri.

Stretol som v meste slečnu, v náručí držala psa. Bol to značkový pes a bol šťastný, pretože sa stále usmieval. Ani sa nepohol, slečna mu zabezpečovala primerané množstvo pohybu a usmievala sa tiež, dôvod som nepoznal.

Išiel som si do Tesca kúpiť tričko a ponožky. Tričko šedé a ponožky veľkosti dvanásť, obidve. Šedá farba trička je vhodná na všetky príležitosti a len dvanástky mi sadnú ako uliate.

Človek dokáže zaspäť kdekoľvek. Posteľ nie je dôležitá, keď príde spánkový deficit. Na zaspanie stačí vlastné telo. Znalec spania zaspí opretý o stenu, alebo uprostred vety.

Dnes ti píšem tento list z budúcnosti, na dnes mi dovolili minulosť. Máme sa tu dobre, tak ako si nik nechce pamätať. Aj tu v hlavnom meste sa máme všetci radi, upravuje to paragraf, tak ako všade kde tento zákon platí, pociťujeme pozitívne emócie úprimne.

Našiel som rozum, ležal na zemi. Aby sa vedelo, vyzerá celkom obyčajne, lebo sa šíria fámy, že rozum ma nevšedný vzhľad. Rozum má fádny výzor, vždy mu išlo iba o obsah.

Pokazila sa mi moja pračka a to takým spôsobom, že ku každej vloženej bielizni pristupovala jednotne, odhliadnuc od zvoleného programu. Čo v praxi znamená, vyprala všetko na deväťdesiatich stupňoch Celzia.

Určite máte doma parfum a neviete od koho ste ho dostali. Možno aj viete, ale nepriznáte kvôli dobrým vzťahom. Je to ten flakón čo stojí medzi ostatnými a jediný dôvod prečo ho beriete do rúk je ten, že sadá na neho prach rýchlejšie, ako na ostatné predmety v okolí.

Na našom sídlisku otvorili novú reštauráciu. Nad vchodom visia znaky ktoré nedokážem prečítať, hoci sa vždy veľmi snažím, ale sú celkom pekné. Začal som tam chodiť pravidelne.

Volám sa Marian a toto je môj prvý anonymný list. Chcem sa sťažovať a neželám si, aby niekto vedel že kto, preto využívam tento spôsob, overený mnohými, len nik nevie kým.