Marian Baran
Kabelka obyčajného rána
Ranná električka v sobotu ráno je nôž, čo ti odkrojí kus života či sa ti to páči alebo nie. Je to ten nástroj, čo ťa v raňajkovom menu, v štandardnej ponuke rozotrie po koľajniciach v nie príliš hrubej vrstve.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Ranná električka v sobotu ráno je nôž, čo ti odkrojí kus života či sa ti to páči alebo nie. Je to ten nástroj, čo ťa v raňajkovom menu, v štandardnej ponuke rozotrie po koľajniciach v nie príliš hrubej vrstve.

Otvoril som okno a vyvetral obývačku. Izbová rastlina, prvýkrát v kontakte s čerstvým vzduchom takmer zakvitla. Bolo by to prvý krát čo by na svokriných jazykoch vyrástli kvety. Druhú rastlinu vzduch neprekvapil, neznáme svetlo ju očarilo. Hneď začala robiť fotosyntézu.

Moja pamäť na tváre sa zmenila. Niekedy prechádzam okolo výkladu obchodu, pozriem na odraz a poviem si, aký britký chlap to na mňa zazerá.

Čakal som na zástavke autobusu na svoj spoj, ktorý ma mal spojiť s potrebným miestom na mape. Zdalo sa, že život je predsa len spravodlivý, keď som v diaľke na zákrute zbadal nezameniteľný vzhľad hromadného dopravného prostriedku.

Niekedy mám pocit, že nemám šťastie. Aj vtedy, keď vyberiem z chladničky škatuľu mlieka a ona je celkom prázdna. Až na pár, dokonale vychladených kvapiek na dne.

Ráno som sa rozhodol, že oprášim dávnu schopnosť a cestu do práce absolvujem pešo, že použijem chôdzu ako spôsob prepravy. Je to ten starodávny štýl presunu z jedného miesta na druhý.

Potichu som odomkol byt a bosou nohou vstúpil do predsiene. Na parketách plávali lodičky, priemerná veľkosť tridsaťšesť. Počul som smiech a vravu. V obývacích priestoroch sa verbálne piekla torta a miešala plnka drevenou varechou.

Kúpil som si nove topánky na svadbu. Budem tam ako hosť, ale topánky, hoci budú skôr pod stolom s dobrotami, treba mat poriadne. Veď čo keď ma niekto do tanca vyzve, ako by som ináč, pôsobivé tanečné kreácie predviedol.

Lesom sa mi išlo dobre. Pne stromov síce zavadzali, boli nevhodne umiestnené, nezohľadňovali štandardné trasy moderného človeka. Nedalo sa ísť priamo, stále sa nejaká drevená ozruta postavila do cesty. Chcel som ich popresádzať logicky, do zástupov, rovnako vzdialené od seba. Ale nechcelo sa mi s koreňmi babrať.

Vo vlaku sa ku mne otočila slečna chrbtom a fotila tvár s našpúlenými perami. Svoju tvár. Potom skontrolovala fotky, vybrala najlepšiu a poslala niekam do krajiny veľkého statusu.

Kúpil som si malý ventilátor k počítaču, aby sa mi pri práci neprehrievala hlava. Položil som ho na tlačiareň, zapol a cítil som sa celkom komfortne. Prúd vzduchu na polovici mojej hlavy ale zanechal nepriaznivé následky.

Išiel som z práce a sedel v autobuse, po čele mi tiekla kvapka potu. Razila si cestu k nosu a ja som ju nechal tak, nech sa predvedie. Skĺzla na špičku, tam nabrala silu a odkvapla klasickým spôsobom, za sedem bodov, za ladnosť pohybu.

Išiel som na návštevu ku kamarátovi do nového bytu, ktorý je vlastne starý, ale je nový. Našiel som to ľahko, lebo sa vyznám a navigácia trochu tiež. No márne som na zvončekoch hľadal jeho meno.

V noci som nemohol spať, tak som sa prevaľoval na rôzne boky. Veľa ich na výber nebolo, tak teda na pravý a potom na ľavý. Zúžený výber som dopĺňal ležaním na chrbte, čo je špeciálny bonus pre nerozhodných.

On prišiel domov skôr ako ona, hoci to určite bolo neskoro. Na ramenách ťarchu celého sveta, v hlave všetky, cestou domov hravo vyriešené problémy.

Kravu som vedel podojiť skôr ako veľkú násobilku, no nikomu svoju znalosť neprezradil. Lebo vedieť dojiť, nie je práve tromf čo frajerke v kine prezradíš. Ani dnes v rebríčku popularity táto zručnosť neboduje a nik si ju nedá do statusu, či nezverejní autoportrét s vemenom v pozadí.

V pondelok som čakal v kamarátovej kancelárii kým vyrieši svoje administratívne počiny. Mal tam zatvorené okno a vzduch z minulého mesiaca, ale mal tam aj kávovar s nádobou plnou kávy.

Keď steny už len šedou pripomínajú dávnu slávu bieloby, keď pavučiny v kútoch visia ako pod rukou kúpene ozdoby, vtedy je ten najvyšší čas, zobrať štetec čo má husto osadený vlas. A kúpiť aspoň vedro bielej farby.

Pred vstupom do bazénu s liečivou vodou, som si chcel dopriať saunu. A to fínsku, slovenská v ponuke nebola, kabínu autobusu mestskej hromadnej tam nemali.

Kamarát si písal zoznam čo zaobstarať do prázdnej garsónky. Prepravka piva na prvom mieste, na druhom popolník a lyžica, tá nesmie chýbať pri nových začiatkoch v žiadnom príborníku.